A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. (Mt 13,47-53)
Po tom, čo Ježiš podobenstvom o horčičnom zrnku vyjadril vnútornú dynamiku rastu Božieho kráľovstva, podobenstvami o poklade a perle jeho hodnotu, rybárska sieť hovorí o jeho štruktúre a zložení v jeho dejinnej fáze.
Súčasná cirkevná štruktúra – a tá sa ukázala ako nevyhnutná hneď na začiatku – doslova pripomína sieť objímajúcu celý svet a všetkých, čo v ňom žijú. Všetci sú nejako konfrontovaní s prítomnosťou Cirkvi. Keďže jej ponuka – spása – je určená všetkým, Cirkev tu nie je sama pre seba.
Božie kráľovstvo v jeho pozemskej etape totiž netvorí uzavreté geto nejakej skupinky, ktorá by sa klamala, že je dokonalá. V tom prípade by kráľovstvo bolo prázdne. Zosvetáčtenie a zosektárčenie vždy pre Cirkev predstavovali riziko. Cirkev je tu preto, aby sa ľudia stávali lepšími, a tým aj život v rodinách a v spoločnostiach. Zároveň je však pravdou, že nič nečisté nemôže predstúpiť pred Božiu tvár a že tak, ako sa zlato čistí v ohni, musí byť v každom človeku zničené všetko zlé.