V rokoch 2014 až 2022 viedlo Rusko na východe Ukrajiny hybridnú vojnu, v rámci ktorej namiesto vojakov pravidelnej armády s označeniami na rovnošatách vysielalo na podporu proruských separatistov skupiny pod velením kontraktorov.

Z tých dodnes živých, ktorí sa už boli priznali k vojnovým zločinom, možno spomenúť bývalého ministra obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igora Vsevolodoviča Girkina známeho ako Igor Ivanovič Strelkov či zakladateľa a doterajšieho veliteľa Záškodnícko-útočnej prieskumnej skupiny Rusič Alexeja Miľčakova, ktorý spolu s ďalším ruským vojakom poskytol Štandardu rozhovor začiatkom tohto roku.

Kyjev reagoval ohlásením Protiteroristickej operácie na východe Ukrajiny (ATO) v apríli 2014 - tú v roku 2018 nahradila Operácia Spoločných síl (OOS), ktorú ukončila plnohodnotná ruská invázia v roku 2022.

Ukrajinský vicepremiér Vitalij Jarema sa vtedy pre Reuters vyjadril, že Ukrajina "získala podporu zo strany USA", ktoré nenechajú Kyjev "osamote s agresorom". Ešte v apríli 2014 navštívili Kyjev šéf CIA John Brennan a vtedajší americký viceprezident Joe Biden.

V roku 2014 bol - dnes už mladší poručík s bojovou prezývkou Kat - Fedir Kiselar poslancom mestskej rady v rodnej obci Ochtyrka v Sumskej oblasti. Ako pre Štandard povedal, "keď sa začala ruská agresia proti Ukrajine, šiel som ju prvý raz ako dobrovoľník brániť".

Podobne 24. februára 2022, "keď v čase 4 hodiny 20 minút začal plnohodnotný vpád", bol Kiselar - súc už veteránom ATO - takisto ako v roku 2014 mestským poslancom a rovnako si dobrovoľne obliekol rovnošatu. Príslušníkom ukrajinskej armády aj mestským poslancom je Kiselar dodnes.

Namiesto toho, aby ste využili svoje postavenie a schovávali sa mimo dosahu mobilizácie, pridali ste sa k Ukrajincom na fronte. Boli však aj takí, ktorí vzali rodiny a svoju vlasť opustili. Čo vás viedlo k vášmu rozhodnutiu?

Domnievam sa, že poslanci sú zastupiteľmi a ochrancami ľudí, ktorí ich zvolili. Preto sú štátni úradníci všetkých úrovní tí, ktorí sa ako prví musia postaviť na obranu vlasti.

Hoci je to bolestivé, Ukrajinu opustil veľký počet ľudí a to je veľmi zlé. Ja som nemal žiadne pochybnosti o tom, že je nevyhnutné postaviť sa na obranu krajiny, mesta, ulice, domu, priateľov, rodiny.

Ako váš postoj vníma vaša manželka a dcéry?

Vďaka Bohu, na manželku a rodinu som mal šťastie - vždy stáli za mnou. V období od 26. februára až takmer do júna 2022 moja manželka a moje dcérky vedno s inými ženami každodenne varili jedlo pre vojakov a podieľali sa na odstraňovaní následkov ruského obstreľovania Ochtyrky.

Každý deň sa do Ochtyrky privážali potraviny z iných obcí a moje dievčatá od rána do noci pod nepriateľskými náletmi a obstreľovaním rozvážali a rozdávali jedlo.

Moja mladšia dcéra zanechala štúdium v Českej republike a vrátila sa na Ukrajinu, aby bola nablízku svojej rodine.

Dňa 21. februára 2025 ste získali najvyššie štátne vyznamenanie, ktoré môže ukrajinský prezident udeliť jednotlivcovi - stali ste sa Hrdinom Ukrajiny. Čím ste si to zaslúžili?

Na počiatku plnohodnotnej invázie som zorganizoval jednotku rýchlej reakcie, ktorá vykonávala činnosť v rámci Ochtyrského okresu.

Vzali sme do zajatia 12 ruských vojakov a vedno s inými jednotkami sme odrážali ruský útok na naše okresné mesto. Po tom, ako bola jednotka vystavená raketovému obstreľovaniu, sme sa venovali evakuácii pluku. Následne v lete 2022 som vytvoril kryciu jednotku pre ženijné skupiny, čím som zachránil nejeden život Ozbrojených síl Ukrajiny.

Začiatkom leta 2023 som založil zmiešanú skupinu so zameraním na drony, na čo som si zaobstaral automobily, veľké hexakoptéry [drony so šiestimi vrtuľami, pozn. red.], vybavenie, výstroj a prostriedky ochrany pre príslušníkov skupiny. Už na jeseň toho roku sa moja jednotka zúčastňovala bojových operácií na sumskom smere. Na začiatku roku 2024 som vyvinul a použil v bojových podmienkach protitankové míny, ktoré sme diaľkovo rozmiestnili do hĺbky až sedem kilometrov od línie dotyku.

Následne sa vyvinulo a použilo množstvo druhov bojových prostriedkov. Moja jednotka bola prvá na Ukrajine, ktorá diaľkovo kládla míny rôznych druhov. Spoločne sme splnili nespočetné množstvo úloh, ktoré pomohli prekaziť alebo spomaliť nepriateľské útoky.

Postarali sme sa o desiatky evakuačných operácií, ktorých cieľom boli ranení a padlí ukrajinskí vojaci.

Dnes je už jednotka samostatnou rotou a pripravujeme sa na pretvorenie na brigádu. Rota nesie moju bojovú prezývku Kat a patrí do desiatky najlepších jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny, zameraných na diaľkové mínovanie, ničenie nepriateľských opevnení a techniky.

Pre rast jednotky, ako aj pre bojové straty a opotrebúvanie materiálu potrebujeme teraz 16 automobilov a nejaké vybavenie - v prípade ochoty našej jednotke pomôcť môže dobrodinec využiť kontakt priamo na mňa.

Nepriateľ má presilu v počte techniky aj v počte vojakov, ktorých je schopný nasadiť, ruské drony a rakety útočia na civilné ciele hlboko vo vašom tyle, prípadné zajatie sa rovná buď umučeniu k smrti alebo dlhému zajatiu v neľudských podmienkach. Kde beriete duševnú a duchovnú silu pokračovať v boji? Je v tom viera, podpora zo strany rodiny, psychológa či jednoducho cit pre povinnosť brániť svoj národ a svoju vlasť?

Pre mňa majú veľký význam rodina, priatelia, moje rodné mesto a zem, na ktorej som sa narodil. Silu mi dáva moja rodina a Bohom darovaná zem. Neustále ničenie mojej krajiny ma núti opäť a znovu vstávať a vracať sa k obrane.

Už je to poldruha roka, ako ste si opäť obliekli rovnošatu: vnímate výraznejšie rozdiely medzi bojovou činnosťou pri začiatku invázie a dnes? Zmenilo sa ponímanie toho, za čo a proti čomu bojujete?

Vojna sa mení každý jeden deň. Ráno, odchádzajúc na postavenia, nemáme poňatia, či už proti nám po zemi alebo vo vzduchu nejde čosi nové, čo poznáme tak nanajvýš zo sci-fi románov.

Na začiatku sme sa snažili pochopiť, prečo sa to celé, táto vojna, deje - teraz už všetci chápeme, že bojujeme za samotné prežitie nášho národa a štátu. Rusko a jeho občania sú ako kobylky - ak ich chceme zastaviť, musíme ich rozdrviť.

Boli ste svedkom následkov vojnových zločinov páchaných vojakmi Ruskej federácie?

V roku 2022 som zajal príslušníka Ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorý zabil civilistu, aby získal jeho automobil. Bol to prvý prípad na Ukrajine, keď bol vojak odsúdený na doživotie za vraždu civilistu.

Po výrazných stratách na životoch začala Moskva posielať na front zahraničných žoldnierov z Afriky aj Ázie. Na strane Ukrajiny bojujú dobrovoľníci takmer z každej európskej krajiny, ďalej z USA, Kanady či Austrálie. Aký je váš postoj k zahraničným dobrovoľníkom bojujúcim po boku Ukrajincov, vrátane k tým ruským, napríklad v jednotke Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK)?

Každý z dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú mojej krajine, si zasluhuje úctu Ukrajiny a jej národa. Osobne poznám mnohých legionárov, ktorí bránia moju vlasť, a moja vďačnosť voči nim nepozná hraníc.

Ako sa vy, prípadne celkovo muži vo vašej jednotke, staviate k vojenskej pomoci zo strany európskych krajín? V čom vidíte silné a slabé stránky tejto pomoci?

Pomoc sa vždy hodí. Keby nám však pomáhali bez kladenia všelijakých podmienok, naše výsledky pri obrane Ukrajiny by boli lepšie.

Na druhej strane pomoc nás robí pohodlnými a brzdí rozvoj vlastného vojenského priemyslu.

Čo si myslíte o možnom vyslaní pravidelnej spojeneckej armády na podporu Ozbrojených síl Ukrajiny?

Nasadenie vojenského mierového kontingentu by bolo skvelé, ale to sa nestane: Európa je bezvládna a USA akoby hrali vojnovú hru na konzole.

Boli by ste odhodlaný klásť odpor agresorovi aj v prípade výrazného obmedzenia či úplného ukončenia zahraničnej - peňažnej aj vojenskej - pomoci Ukrajine?

Môj odpor nezávisí od pomoci - vychádza zvnútra mojej duše. Nemám v sebe ani kvapku ukrajinskej krvi, no v srdci som Ukrajinec. Zbraň predstavuje možnosť prežiť či zvíťaziť, ale odpor je spätý s dušou.

Ak to nie je z akéhokoľvek dôvodu citlivá otázka, akej ste národnosti?

Nie, na Ukrajine to nie je citlivá otázka - som Bulhar a na svoje korene som patrične hrdý. Otec bol v Ochtyrke ako vojak, stretol moju mamu a už tu zostal.

Jedným z naratívov ruskej propagandy je, že rusky hovoriacej časti Ukrajincov je na Ukrajine zakazované používať ruštinu. Ako vyzerá jazyková otázka na fronte, kde bok po boku bojujú ukrajinsky aj rusky hovoriaci Ukrajinci?

Pred plnohodnotnou inváziou som hovoril prevažne po rusky. Vo februári 2022 som prešiel na ukrajinčinu a viac už nemienim hovoriť jazykom vrahov.

Po mojom boku je veľa rusky hovoriacich, avšak ja nikdy neprechádzam na ruštinu - zároveň od nikoho nevyžadujem, aby hovoril ukrajinsky.

Ak však chcete poznať môj osobný názor, ja by som pristúpil k jazykovej otázke radikálnejšie. Úplne zakázať používanie jazyka agresora a prijať legislatívu s prísnym trestom za porušenie jazykového zákona.

Donald Trump svojho času kritizoval, že ukrajinský parlament schválil prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému predĺženie funkčného obdobia a že nedošlo k prezidentským voľbám, hoci konanie volieb počas vojny ukrajinská ústava zakazuje. Boli by podľa vás za súčasných okolností voľby uskutočniteľné?

Myslím si, že voľby sa mali konať. Avšak ako, to je už druhá vec. Dnes treba čosi radikálne. Napríklad zavedenie medzinárodných pozorovateľov, ba dokonca dočasnej medzinárodnej vlády, ktorá by počas vojny a v povojnovom období riadila štát.

V tejto vláde by mali byť prítomní zástupcovia všetkých európskych krajín, ktoré sa podieľajú na pomoci našej krajine. Je však potrebné jasné dodržiavanie ukrajinských zákonov.

Ako vy a vaši spolubojovníci vnímate rokovania o možnom prímerí? Ako vidíte povojnové rusko-ukrajinské vzťahy?

Som kategoricky proti pozastaveniu paľby. Buď dosiahneme stabilný mier s jasnými bezpečnostnými zárukami, alebo sa musíme snažiť zjednotiť všetky štáty s cieľom agresora poraziť.

V prípade dosiahnutia bežného prímeria by Rusi dokázali obnoviť ťaženie už o rok – akurát oveľa silnejšie a krvavejšie.

Po vojne medzi našimi štátmi nesmie jestvovať nijaký vzťah. Toto územie musí zostať uzavreté, pokiaľ bude Rusko impériom. Rozpad ruského impéria umožní všetkým susedným krajinám začať novú etapu rozvoja.

Viete si po skončení vojny predstaviť svoj život na Ukrajine či vidíte reálnejšie svoju ekonomickú emigráciu do niektorej z krajín EÚ?

Svoj život si viem predstaviť iba na Ukrajine. K dnešnému dňu som po ťažkom zranení považovaný za nespôsobilého na vojenskú službu, no zostávam v armáde, aby som mal budúcnosť. Ukrajina má veľkú budúcnosť, ale je potrebné ešte mnohé zmeniť.

Aké slová by ste odkázali ľuďom, ktorí nechápu význam obrany svojho národa a svojej vlasti?

Tí, čo nechcú brániť seba, svoje rodiny, svoju zem, svoj štát - tých čaká len doživotné jestvovanie, a nie život. Otrokov do raja nepúšťajú.

Rozhovor bol vedený v ukrajinčine, následne bol preložený do slovenčiny.