Keď minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil výberové konanie na 351 staníc záchrannej zdravotnej služby v auguste 2025, okamžite sa objavili mnohé podozrenia z netransparentnosti celého procesu.

Na verejnosť prenikli informácie o vopred dohodnutých víťazoch a o výsledkoch celého tendra rozhodovala komisia zložená z doposiaľ neznámych osôb. Samotný tender mal hodnotu takmer dvoch miliárd eur.

Minister Šaško následne tender zrušil, čo vyvolalo otázky odbornej verejnosti, ako sa to vôbec mohlo stať. Zákonná úprava totiž takúto možnosť nepripúšťa a mnohí odborníci orientujúci sa na zdravotnícke právo verejne spochybnili, či ministerstvo mohlo tender zrušiť zákonným spôsobom.

Rezort nechce odpovedať na otázky o tendri

Samotný Kamil Šaško priznal, že zákony v tomto smere „explicitne neupravujú možnosť zrušenia takéhoto výberového konania, čo je problém“, a verejnosti prezradil, že tender bol zrušený na základe analógie so zákonom o verejnom obstarávaní. Odvolal sa pritom na „robustnú právnu analýzu, ktorá prípustnosť takéhoto konania (zrušenia tendra) umožňuje“.

Denník Štandard v tejto súvislosti požiadal prostredníctvom infožiadosti o zverejnenie danej analýzy, aby mohol verejnosti predstaviť konkrétne dôvody zrušenia miliardového tendra. Ministerstvo zdravotníctva v rozpore so zákonom na prvú žiadosť vôbec nereagovalo a druhú žiadosť odbilo strohým vyjadrením, že analýzu nemôže zverejniť, pretože ide o utajovanú skutočnosť.

Pod rozhodnutie o nesprístupnení informácie na základe jednoduchého konštatovania o utajovanej skutočnosti bez ďalšieho vysvetlenia sa podpísal riaditeľ odboru nesporovej agendy a právnej podpory Marek Strachan. Denník Štandard voči tomuto rozhodnutiu podal rozklad, teda opravný prostriedok.

Takýto prístup zo strany štátneho orgánu je, samozrejme, opäť v hrubom rozpore so zákonom.

Utajovaná skutočnosť bez zákonného vysvetlenia

Ak by platil podobný princíp, ako uplatnilo ministerstvo zdravotníctva pri infožiadosti Štandardu, verejnosť by sa zrejme nikdy nič nedozvedela. Každý orgán by jednoducho v odpovedi na infožiadosť uviedol, že ide o utajovanú skutočnosť, a vec by bola vybavená.

Zákon, samozrejme, myslí aj na prípady, keď niektoré veci podliehajú určitému stupňu utajenia, a preto pre takéto prípady existuje postup, ktorý musia štátne orgány dodržiavať. Štát totiž musí zverejniť na požiadanie všetko, čo nie je tajné.

Zákon o slobode informácií je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Inak povedané, požadované informácie musia byť sprístupnené okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje – ide o vyjadrenie princípu otvorenosti (publicity) verejnej správy.

Tento základný princíp je vyjadrený v zákone o slobode informácií formuláciou: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“

Zneprístupniť celý dokument nie je možné

Ministerstvo zdravotníctva môže obmedziť niektoré informácie, pri ktorých to ustanovuje zákon, napríklad v prípade utajovaných skutočností. Aj v prípade, že utajované skutočnosti tvoria súčasť odpovede na infožiadosť, ministerstvo zdravotníctva nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií, napríklad celého dokumentu, ale musí takéto informácie vylúčiť (napríklad znečitateľniť prekrytím a odkopírovaním alebo začierniť) a ostatné informácie sprístupniť.

Zákon neumožňuje zamietnuť prístup k všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. Rozhodnutie rezortu si s týmto princípom vôbec neporadilo, respektíve nevysvetlil, prečo odmietol poskytnúť celú analýzu.

Ústava SR pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám vyžaduje minimalizáciu zásahu do základného práva na informácie a stanovuje, že právo na informácie môže byť obmedzené iba vtedy, ak je to naozaj „nevyhnutné“ na ochranu legitímnych záujmov – na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Ústava SR teda neumožňuje paušálne a kompletné utajenie celého dokumentu, a to bez ohľadu na povahu čiastkových informácií, čo potvrdzuje aj rozsiahla judikatúra súdov (napríklad nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 2/10).

Zjednodušene povedané – nie je možné „skryť“ celý dokument pod frázu „ide o utajovanú skutočnosť“, pretože dokument rozhodne neobsahuje utajované skutočnosti od svojho počiatku po záver. Utajované informácie musí ministerstvo zdravotníctva začierniť, no zvyšok musí sprístupniť.

Zrazu je všetko tajné

V tomto smere je namieste otázka, na základe čoho vlastne ministerstvo rozhodlo, že ide o utajovanú skutočnosť. Kamil Šaško tvrdí, že pri zrušenom tendri bola použitá analógia so zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý dbá na princípy transparentnosti, a odvoláva sa na tajnú analýzu, ktorá to umožňuje.

Odrazu však ministerstvo tvrdí, že už nejde o transparentný proces, ale všetko podlieha utajenému režimu – a to vrátane právnej analýzy. Takéto vysvetlenie nedáva žiadny racionálny zmysel z hľadiska toho, že údajne zákonný spôsob zrušenia obrovského tendra je utajovanou skutočnosťou. Iba vyvoláva ďalšie otázky o zákonnosti celého konania

Nie je totiž zrejmé, kto vykonal údajnú právnu analýzu a či mal oprávnenie a potrebné previerky na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. To, samozrejme, za predpokladu, že údajná mimoriadne tajná analýza aj existuje.

Zákon ďalej vyžaduje, aby existovala skutočná potreba chrániť informáciu v záujme Slovenskej republiky – teda musí existovať situácia, pri ktorej by zverejnením informácie mohlo prísť k ujme na záujmoch štátu. Zároveň musí byť stanovená lehota, počas ktorej bude informácia utajená.

Aj v prípade, že by skutočne akási analýza podliehala režimu utajenia od svojho titulku po posledný riadok, musí existovať reálna potreba chrániť informáciu v záujme Slovenskej republiky a zároveň musí byť určená lehota jej utajenia.

Nie je zrejmé, ako môže právna analýza zrušenia tendra podliehať utajeniu, keďže mala transparentne vysvetliť zákonnosť krokov rezortu zdravotníctva.

Označenie utajovanej skutočnosti musí byť vysvetlené

Označenie celého dokumentu napríklad značkou „tajné“ neodstraňuje povinnosť, vyplývajúcu zo zákona o slobode informácií, poskytnúť tie časti, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami.

Skutočnosť, že aj z dokumentu označeného určitým stupňom utajenia sa musia sprístupniť informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami, vyplýva aj z povinnosti ústavne súladného výkladu zákona o ochrane utajovaných skutočností a nadväzujúcich predpisov.

Pri rozhodovaní o sprístupnení informácií obsiahnutých v takomto dokumente treba rešpektovať ústavnú požiadavku, aby obmedzenie práva na prístup k informáciám bolo vždy naozaj „nevyhnutné“ na ochranu určitého Ústavou SR chráneného záujmu.

Samotným označením informácie za utajovanú skutočnosť sa informácia nestáva automaticky utajovanou, pretože nemusí spĺňať zákonné znaky utajovanej skutočnosti.

Iba samotné označenie informácie za utajovanú skutočnosť nie je dôvodom na jej nesprístupnenie podľa zákona o slobode informácií. Informácia môže byť sprístupnená aj vtedy, ak je orgánom označená ako utajovaná, no nespĺňa zákonné znaky takejto informácie.

Práve racionálne zdôvodnenie zo strany ministerstva zdravotníctva malo objasniť, prečo ide o utajovanú informáciu a na základe čoho. Rezort však svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, čo je v rozpore so zákonom.

Štátny orgán musí vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetliť, prečo by zverejnením informácie malo dôjsť k ujme – teda poškodeniu záujmov štátu – a prečo naozaj existuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky.

Veľké množstvo pochybení zo strany rezortu

Ministerstvo zdravotníctva SR si teda nesplnilo zákonom a judikatúrou vymedzenú povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie v zmysle vysvetlenia, prečo a na základe čoho je analýza podporujúca zrušenie verejného tendra tajná. Rovnako porušilo svoju povinnosť sprístupniť tie pasáže analýzy, ktoré – aj v prípade jej utajenia – nepodliehajú osobitnému režimu. Porušenie zákona bolo prítomné aj pri skutočnosti, že na prvú infožiadosť Štandardu ministerstvo vôbec nereagovalo.

Rezort Kamila Šaška sa za cenu porušovania zákona snaží odradiť verejnosť od vedomosti toho, ako a prečo bol zrušený dvojmiliardový tender, ktorý môže mať zásadný dosah na peniaze daňových poplatníkov – nielen pre podozrenia z dohodnutých víťazov, ale aj pre možné žaloby zo strany uchádzačov poškodených jeho zrušením.

Celý proces svojou nezákonnosťou pripomína klamstvá bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa o existujúcej právnej analýze v prípade darovania vojenskej techniky na Ukrajinu či absurdné zavádzanie Európskej komisie pri SMS-kách jej predsedníčky.

Právna analýza odôvodňujúca zrušenie tendra buď neexistuje a ministerstvo zdravotníctva klame a nemá čo zverejniť, alebo existuje, no je natoľko pochybná, že sa musí skrývať za nezákonné praktiky utajovania informácií.

Podobne ako pri Naďovi či Ursule von der Leyenovej, aj v tomto prípade je len otázkou času, kým sa skutočná pravda o konaní ministra Šaška dostane prostredníctvom zodpovedných orgánov k verejnosti.