Len nedávno na problémy s hospodárením, neprehľadnosťou úhradových mechanizmov či nedostatočnou efektivitou a účinnosťou využitia verejných zdrojov nemocníc upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.
Z aprílovej kontrolnej správy, ktorá bola zameraná na záväzky zdravotníckych zariadení a úhradové mechanizmy, vyplynulo, že po sociálnej oblasti je zdravotníctvo v poradí druhý rezort, do ktorého ide najväčší objem verejných zdrojov.
NKÚ vtedy konštatoval, že výdavky nemocníc síce rastú, no rastú aj zdroje, či už z verejného zdravotného poistenia, súkromných alebo európskych zdrojov.
„Aj keď sa zdravotníctvo považuje za dlhodobo podfinancované, nedostatok financií nie je jeho hlavným problémom,“ uvádzal vtedy NKÚ. Štát síce vie, koľko do mohutného systému vloží, nevie však povedať, čo a v akej kvalite za to dostávajú pacienti, a nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá.
Ako vtedy zhrnul šéf NKÚ Ľubomír Andrassy, problémom je, že v zdravotníctve chýba transparentný systém zúčtovania financií, ktoré doň natečú.
Kontrola úhradových mechanizmov okrem iného ukázala, že DRG systém, teda systém úhrad podľa diagnóz, používa štát iba čiastočne a jeho reálne zavedenie odkladá.
Kontrolované zdravotnícke zariadenia síce hospitalizačné prípady poisťovniam vykazujú a fakturujú na princípe DRG, ale pri úhradách už poisťovne tento princíp nevyužívajú a postupujú na základe nečitateľných mesačných limitov dohodnutých v individuálnych zmluvách.
Zadlženým nemocniciam by mohol pomôcť programový rozpočet, ktorý by mal stanovené merateľné ciele. Za dôležité označil úrad aj hodnotenie ich priebežného a výsledného vplyvu na pacienta.
Oddlžovanie je neúčinné
Národní kontrolóri za problematickú označili aj dlhodobú zadlženosť zariadení, najmä univerzitných a fakultných, ktoré majú najvýraznejší podiel na tvorbe dlhu.
Nie sú totiž schopné plniť záväzky voči rôznym dodávateľom tovarov a služieb ani plniť záväzky v oblasti sociálneho poistenia a iných zákonných platieb.
„Cyklicky sa opakujúca zadlženosť koncových nemocníc je predovšetkým dôsledkom toho, že dostávajú menej peňazí od poisťovní, ako reálne potrebujú na vykrytie spravených výkonov,“ skonštatovali s dôvetkom, že trinásť najväčších štátnych nemocníc pritom poskytuje najširší rozsah odborne a finančne najnáročnejších medicínskych výkonov.
Nesplácanie záväzkov v stanovených zákonných lehotách rieši štát nesystémovým oddlžovaním. Od roku 2003 ho použil už päťkrát v celkovej sume cca 2,2 miliardy eur. Problémy však pretrvávajú.
Sociálnej poisťovni dlžia milióny
Z aktuálnych údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že stav pohľadávok fakultných a univerzitných nemocníc len voči nej predstavuje 509 miliónov eur.
Celkový dlh zdravotníckych zariadení, teda vrátane tých mimo pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, je voči Sociálnej poisťovni vo výške 626,5 milióna eur.
Najvyššiu sumu dlžného poistného eviduje Univerzitná nemocnica v Bratislave – viac ako 131 miliónov eur. Nasleduje košická univerzitná nemocnica s 85 miliónmi, Univerzitná nemocnica Martin so záväzkami 59 miliónov, fakultná nemocnica v Banskej Bystrici s viac než 48 miliónmi a prešovská nemocnica so sumou 39 miliónov eur.
Za majoritnú príčinu zadlženosti označuje poisťovňa nezaplatenie poistného za rolu zamestnávateľa.
Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra má však zadlženosť nemocníc voči poisťovni oproti minulému roku stagnujúcu tendenciu, a to na úrovni približne 19 miliónov eur mesačne.
Spresnil, že v obdobiach oddlžovania nemocníc rokujú so štatutárnymi orgánmi zdravotníckych zariadení o uzatváraní splátkových kalendárov, respektíve iných foriem mäkkého vymáhania.
„Nútený výkon rozhodnutia, ktorým by sa exekučne vymáhala dlžná suma, nie je voči zdravotníckym zariadeniam v zmysle zákona možný,“ dodal Kontúr pre Štandard.
Ministerstvo zdravotníctva chce do roku 2027 zjednotiť sadzby
Zdravotnícky rezort Štandardu potvrdil zadlženosť nemocníc. Podľa komunikačného odboru sú celkové záväzky dvanástich univerzitných a fakultných nemocníc ku koncu júna 2025 vo výške 1,2 miliardy eur. Za centrálne riadené nemocnice sú celkové záväzky vo výške 1,37 miliardy eur.
Potvrdil aj informáciu, že najvyšší dlh vykazuje Univerzitná nemocnica Bratislava, ako aj fakt, že najväčší záväzok je voči Sociálnej poisťovni.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško podpísal memorandum o spravodlivom financovaní nemocníc so zdravotnými poisťovňami, Asociáciou nemocníc Slovenska a ďalšími kľúčovými partnermi v sektore zdravotníctva.
„Cieľom je do roku 2027 dosiahnuť, aby nemocnice – štátne aj súkromné – dostávali rovnakú odmenu za porovnateľnú prácu a výstupy,“ konkretizuje komunikačný odbor s dôvetkom, že pôjde o zjednotenie základných sadzieb medzi zariadeniami porovnateľného typu.
„Aby nemocnice nedostávali rozdielne úhrady za rovnaké či podobné výkony,“ dodal rezort a doplnil, že snahou je postupný prechod na mechanizmus DRG, v rámci ktorého budú úhrady viac založené na skutočných výkonoch a reálnej zložitosti prípadov.
Štát podľa rezortu pridal špitálom tento rok navyše 191 miliónov eur k bežným peniazom zo zdravotného poistenia. Tie majú slúžiť na pokrytie zvýšených nákladov produkcie a zabezpečenie celkovej prevádzky zdravotníckeho zariadenia.