Knižní hrdinovia žijúci mimo civilizácie sú rozličné typy ľudí s rôznym vzdelaním aj svetonázorom. Mnohí z nich bojujú, alebo v minulosti bojovali, so závislosťami. Spoločné majú jedno – nechcú byť medzi ľuďmi. Potrebujú pokoj, prírodu a väčšina z nich aj spoločnosť zvierat.
Aleš Palán v knihe Radšej zošalieť v divočine, ktorá slúži ako predloha k dokumentárnemu filmu, popisuje aj príbeh dvojčiat – bratov Františka a Ondřeja Klišíkovcov. Počas celého života sa od seba neoddelili. Autor sa s nimi rozpráva o ich predkoch, ktorí prišli z Rumunska, a o línii ich životov.
Režiséra Mira Rema zaujal práve osud týchto jurodivých bratov natoľko, že ich päť rokov navštevoval a nakrúcal ich život. Pôvodne mal záujem nakrútiť tri príbehy o excentrických pustovníkoch, v ktorých im plní sny. Nakoniec (z rôznych dôvodov) zostali len František s Ondřejom.
Dvaja ľudia, ktorí zabudli dospieť. Plní absurdných nápadov. Alkoholici. Dvojica, ktorá sa neustále háda, ale bez seba nedokáže žiť. Zozačiatku je to úžasné. Fantastická kamera (Dušan Husár) zachytáva krásu prírody aj neporiadok staromládeneckého života.

Po čase sa to celé začína opakovať – bratia sa hádajú, nadávajú si a robia hlúposti. Napriek tomu, že v prostredí Šumavy prežili celý život, nie sú zruční a nevedia ani zaobchádzať so zvieratami. Neustále akoby skúšali, čo si ešte môžu dovoliť a čo im prejde.
Lenže prečo? Voči komu sa vlastne ohradzujú? V minulosti to boli škola či komunizmus. Ale dnes? Symptomatické je, že keď sa jeden z nich pri svojich výstrelkoch zraní, zachraňuje ho vrtuľník a nemocnica. Keď ide do tuhého, civilizačné výdobytky, proti ktorým bojujú, sa im zrazu veľmi hodia.
Remo rámcuje jednotlivé výjavy z ich života nádhernou Smetanovou hudbou, ktorá by mala dielu dodať hĺbku a mystiku.
Ak nepoznáte knihu Aleša Palána, len ťažko pochopíte nezakotvenosť oboch bratov. O ich živote sa dozviete iba to najnutnejšie – a aj to rozpovie ich býk, ktorý pôsobí rozumnejšie ako jeho majitelia. Remo príbeh dôsledne buduje obrazom, no kontext divákovi uniká. Jeden z bratov mudruje niečo o budhizme, ale to sú reči, ktoré počujete pred záverečnou v každej krčme.
Príbeh sa drží stále na jednej úrovni a chýba mu oblúk. V tejto chvíli je zbytočné uvažovať, čo by bolo, keby sme v jednom filme videli aj ďalšie dva osudy, ako bolo pôvodne plánované. Takto to stojí na princípe, že nás zabávajú dvaja čudáci. Tento typ ľudí vždy priťahoval filmárov a školské cvičenia na filmovej fakulte sú ich plné. Len samotné zachytenie čudáctva však nestačí.
Miro Remo je pozoruhodný filmár a jeho výpoveď je obrazovo mimoriadna. Napriek cenám, ktoré film získal, a skutočne prekrásnemu vizuálu mu chýba hĺbka – a vlastne aj zmysel.