Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) v piatok predstavil viaceré body, ktoré by sa po legislatívnych úpravách mali zaviesť do praxe sociálnych podnikov. V krátkosti tieto firmy aj definoval. „Sociálne podniky majú povinnosť zamestnávať minimálne 30 percent zdravotne alebo inak znevýhodnených ľudí,“ dodal.

Vyčíslil, že ich na Slovensku aktuálne pôsobí približne 600 a poskytujú prácu 8 600 zamestnancom. Z celkového počtu je znevýhodnených približne šesťtisíc pracovníkov, teda takmer 70 percent. „Je dobré, že fungujú, a nerád by som ich vo všeobecnosti ostrakizoval,“ vyhlásil šéf rezortu práce.

Nešetril však kritikou na doterajšie fungovanie tejto formy zamestnávania. Práve preto štát pristupuje k opatreniam, ktoré by mali vniesť do systému vyššiu mieru prevencie voči špekuláciám.

Ako to funguje?

Hlavným cieľom sociálneho podniku nie je zisk, ale spoločenský prospech. Téme venujú priestor aj na webovej stránke Ministerstva práce. Nejde o žiadnu novinku – podľa ministra je tento koncept nášmu trhu známy už sedem rokov.

Tomáš však kritizoval, že napriek niektorým nedokonalostiam zatiaľ chýba politická aj iná vôľa na ich odstránenie. „Fungujú na princípe, že ak znevýhodnenú osobu zamestnajú, 75 percent, respektíve 50 percent celkovej ceny práce prepláca štát,“ doplnil minister s dôvetkom, že pomoc pochádza aj z eurofondov.

Viackrát zopakoval, že sprísnenie pravidiel prichádza preto, aby sociálne podniky nekrivili trh, a cieľom rozhodne nie je ich „zadusiť“.

Zmeny sa dotknú viacerých oblastí

Ako prvý bod minister avizoval úpravu týkajúcu sa takzvaných integračných podnikov. Ich úlohou nie je trvalo zamestnávať ľudí, ale pripraviť ich na vstup na trh práce. „Často sa to nedeje,“ konštatoval Tomáš s tým, že ak si podnik túto úlohu nesplní, bude musieť vrátiť vyrovnávací príspevok určený na zamestnanca.

Dokonca, ak to urobí firma opakovane, ako sociálny podnik zanikne.

Ten istý podnik bude môcť podľa ministra poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca iba raz. Ak zamestnanec zmení prácu a nastúpi do iného sociálneho podniku, bude musieť uplynúť polročná lehota, aby si nový zamestnávateľ mohol nárok na daný príspevok opäť uplatniť.

Prax totiž ukázala, že mnohé podniky poberali pomoc od štátu na toho istého pracovníka aj opakovane. Stačilo, že bol niekoľko mesiacov evidovaný na úrade práce či v podobnej situácii. „Zakazujeme súbeh pracovnej činnosti so zamestnaním v sociálnom podniku,“ avizoval šéf rezortu práce.

Nevidí dôvod, aby človek, ktorý je inak plnohodnotne zamestnaný, pracoval aj v sociálnom podniku.

Ďalším opatrením sa skracuje obdobie, ktoré doteraz sociálne podniky mali na naplnenie kvóty znevýhodnených zamestnancov. Kým doteraz mali na dosiahnutie 30 percentného podielu celý rok, po novom budú mať na splnenie tejto podmienky už len tri mesiace.

Zmeny sa dotknú aj odloženého zisku z činnosti. Lehota sa skracuje z doterajších piatich na dva roky. Ak podnik v tomto časovom limite zisk nepoužije, prepadne v prospech štátu. To isté sa stane, ak firma v danom období zanikne.

Podľa Tomáša dlhodobo rezonovali aj niektoré problematické miesta v rámci súťaženia. Stávalo sa, že sociálny podnik síce tender vyhral, no realizácia sa v plnej miere uskutočnila cez subdodávateľa, čím sa vlastne iná spoločnosť kompletne skryla za sociálny podnik.

Po novom bude môcť sociálny podnik využiť subdodávku v rámci zákazky len zhruba na 20 až 30 percent.

Minister sa dotkol aj debaty, ktorá patrí do kompetencie ministerstva financií. Ide o zníženú sadzbu DPH pre tieto špecifické spoločnosti. Naznačil aj dva scenáre, ako by to mohlo fungovať.

Otázku zvýhodnenia sociálnych podnikov vo verejnom obstarávaní navrhuje riešiť cez zníženú päťpercentnú sadzbu DPH. Buď sa pri týchto súťažiach budú povinne porovnávať ceny bez DPH, alebo sa DPH pre sociálne podniky zvýši na 19 percent.

Duo poslancov prestrelilo

V súvislosti s témou minister vo všeobecnosti skritizoval opozíciu. Konkrétne však poslanca Vladimíra Ledeckého a poslankyňu Martinu Bajo Holečkovú (obaja SaS) za nedávne kritické vyjadrenia, ktoré považuje za nekonštruktívne.

Zároveň dodal, že ich vystúpenie síce mediálny záujem nezískalo, no napriek tomu naň chce reagovať. „Ledecký bol 3,5 roka predsedom sociálneho výboru v rokoch 2020 až 2023,“ povedal minister s tým, že politik sa v tom období vyjadroval, že keď boli sociálne podniky zvýhodnené na DPH o 10 percent (oproti 20), problémy neboli.

Tomáš však vyčíslil, že práve za jeho pôsobenia vzniklo 558 sociálnych podnikov z celkových 600, čo podľa neho o niečom svedčí. Nevyhol sa ani slovnému spojeniu „špekulatívne podniky“ a dodal, že za ešte perfídnejšie považuje situáciu, keď dotknutí zákonodarcovia na tlačovej konferencii hovorili o skrytom biznise Hlasu bez toho, aby uviedli konkrétny príklad.

Bajo Holečková totiž hovorila o pomerne pertraktovanej spoločnosti AMG Security, ktorá poskytuje služby aj Ministerstvu práce. Tomáš poznamenal, že firma získala status sociálneho podniku v roku 2021, keď rezortu šéfoval Milan Krajniak (vtedajšia Sme rodina, dnes KÚ).

„Asi to bol skrytý biznis pána Krajniaka, keď sa bavíme jazykom Holečkovej,“ uzavrel minister Tomáš s dôvetkom, že by v takom prípade nitky siahali až k exprezidentke Zuzane Čaputovej či Jurajovi Drobovi z SaS. Spomínaná firma totiž pôsobí aj na bratislavskej župe. Minister preto žiada od politikov ospravedlnenie.

V súvislosti so zmenami prízvukoval, že sociálne podniky sú prospešné, pretože dávajú prácu ľuďom, ktorí by si ju inak nenašli.

Holečková v reakcii na ministrove slová konštatovala, že minister priznal, že sociálne podniky zneužívajú systém a že sa tak stalo vďaka tlaku, ktorý v tejto téme ako strana vyvíjali.

Strana SaS na predstavené novinky reagovala aj pod statusom ministra práce. "Systémové riešenia proti zneužívaniu sociálnych podnikov, ktoré som predstavil, vraj SaS už navrhovala dávno. Nie sú zlatí títo 'experti'?" položil Tomáš otázku a skonštatoval, že každý videl, že len kydali a nikdy nič nenavrhli.