V septembri Európska komisia predstavila 19. sankčný balík, ktorý prvýkrát zahŕňa zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu z Ruska. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová navrhla, aby sa tak stalo 1. januára 2027.

Prekonala tak pôvodné plány Únie zhmotnené v nariadení REPowerEU. Tam sa počítalo s úplným ukončením plynových dodávok až od roku 2028. 

Zatiaľ čo sankcie sú koncipované ako dočasné, REPowerEU predstavuje dlhodobú stratégiu energetickej nezávislosti od Moskvy.

Na to teraz nadväzuje Priemyselný výbor Európskeho parlamentu, ktorý podľa agentúry Bloomberg pripravuje pozmeňujúce návrhy k plánu REPowerEU. Tie zahŕňajú zastavenie dovozu ruskej ropy a ropných produktov už od 1. januára 2026 a úplný zákaz všetkých plynových tokov od 1. januára 2027. Členovia výboru o tom majú hlasovať 16. októbra.

Návrh by tak zosúladil zákaz dovozu potrubného plynu s už navrhnutým zákazom námorných dodávok.

Európsky parlament zároveň navrhuje zaviesť spoločný kontrolný mechanizmus na sledovanie energetických tokov a dôsledné monitorovanie dodržiavania sankcií.

Legislatívny proces a implementácia

Návrhy musia prejsť schvaľovacím procesom v Rade Európskej únie. Keďže Európska komisia navrhla tieto opatrenia na základe legislatívneho procesu obchodnej politiky EÚ podľa článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na ich prijatie stačí kvalifikovaná väčšina - súhlas najmenej 15 z 27 členských krajín reprezentujúcich aspoň 65 percent obyvateľstva Európskej únie.

Obišla tak Slovensko a Maďarsko, ktoré by návrh zrejme vetovali.

Legislatívny balík obsahuje výnimky pre kritickú infraštruktúru a núdzové situácie, ako aj prechodné obdobia pre krajiny s vysokou závislosťou od ruských dodávok. Komisia navrhuje vytvorenie fondu na podporu infraštruktúrnych projektov v hodnote 300 miliárd eur do roku 2030.

Pozícia Slovenska voči návrhom EÚ

Slovenská vláda oficiálne nesúhlasí s navrhovanými termínmi urýchleného ukončenia ruských energetických dodávok. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo v auguste 2025 stanovisko, v ktorom označuje plán za technicky nerealizovateľný a ekonomicky škodlivý.

Slovensko argumentuje geografickými obmedzeniami krajiny, ktorá nemá prístup k morským prístavom ani k terminálom skvapalneného zemného plynu. Vláda uvádza, že alternatívne dodávateľské trasy, vrátane jadranského plynovodu, sú technologicky neoverené alebo majú nedostatočnú kapacitu.

Premiér Robert Fico v septembri 2025 vyhlásil, že slovenské nákupy ruských energií predstavujú približne dve percentá ruských príjmov z týchto zdrojov. "Problém ropy a plynu na Slovensku nie je otázkou podpory vojny. Nie je to ideologická otázka, ktorú by sme vedeli vyriešiť alternatívami za 15 sekúnd,“ povedal Fico.

Slovenská strana zdôrazňuje, že rýchle ukončenie dodávok by ohrozilo energetickú bezpečnosť krajiny a zvýšilo by náklady pre priemysel a domácnosti.

Technické a ekonomické argumenty Slovenska

Slovensko identifikuje niekoľko konkrétnych prekážok pri implementácii návrhov Európskej únie. Krajina je závislá na ruskom jadrovom palive pre svoje atómové elektrárne, pričom alternatívne palivo z USA bude dostupné až od roku 2027. Slovenské elektrárne využili možnosť zabezpečiť si ruské jadrové palivo do roku 2030.

V oblasti zemného plynu Slovensko argumentuje nedostatočnou kapacitou existujúcich prepojení s susednými krajinami. Reverzné toky z Rakúska a Českej republiky majú obmedzenú kapacitu, ktorá nepokryje celkovú spotrebu krajiny.

Slovenská strana uvádza, že technologická adaptácia energetických zariadení na využívanie iných typov palív si vyžaduje investície v hodnote niekoľkých miliárd eur a časový horizont 5-7 rokov. Vláda požaduje od Európskej únie finančné záruky a technickú podporu pre diverzifikačné projekty.

Právne kroky a alternatívne riešenia

Slovensko nevylučuje podanie žaloby na Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu, ak budú prijaté opatrenia ohrozujúce energetickú bezpečnosť krajiny.

Slovenská vláda navrhuje postupnú implementáciu opatrení s flexibilnými termínmi založenými na dostupnosti alternatívnych zdrojov. Krajina požaduje vytvorenie prechodného režimu s možnosťou predĺženia termínov pre štáty s vysokou závislosťou.

Súčasný stav energetických dodávok na Slovensko

Slovensko v roku 2024 doviezlo približně 5,5 miliardy metrov kubických zemného plynu z Ruska, čo predstavuje okolo 85 percent celkového dovozu plynu na Slovensko. Ropa z Ruska tvorí približne 60 percent slovenských dovozov tohto energetického nosiča.

Slovensko má podpísané dlhodobé kontrakty s ruskými dodávateľmi do roku 2028, pričom predčasné ukončenie týchto zmlúv by mohlo mať finančné dôsledky v podobe pokút a náhrad škôd.

Slovensko pokračuje v rokovaniach s USA a ďalšími európskymi partnermi o možnostiach diverzifikácie energetických zdrojov, pričom zdôrazňuje potrebu technickej a finančnej podpory pre infraštruktúrne projekty potrebné na zníženie závislosti od ruských dodávok.

(tasr, reuters, sie)