Jednoznačné volebné víťazstvo hnutia ANO budú síce medzinárodní investori pozorne sledovať, no nemalo by ich znepokojiť. Zaujímať ich bude najmä to, či a do akej miery nová česká vláda, ktorú bude zrejme zostavovať Babišovo hnutie, uvoľní rozpočtovú politiku.

Nedá sa však očakávať, že by Česko v nasledujúcich štyroch rokoch predpokladaného riadneho pôsobenia nového kabinetu narazilo na dlhovú brzdu, zodpovedajúcu úrovni 55 percent verejného dlhu v pomere k HDP.

Medzinárodných investorov upokojí aj fakt, že ľavicové hnutie Stačilo sa nielenže nebude podieľať na novej českej vláde, ale sa dokonca nedostalo ani do snemovne. Programové priority tohto hnutia, napríklad zníženie veku odchodu do dôchodku na 63 rokov, by v súhrne viedli k obzvlášť výraznému nárastu verejného dlhu. Zároveň by značne priživili inflačné tlaky, ktoré stále nie sú celkom zvládnuté.

Najväčšia švajčiarska banka UBS, jedna z desiatich najväčších v Európe, ešte pred českými voľbami vydala prognózu, podľa ktorej by česká koruna mohla ďalej spevniť, ak výsledok volieb povedie k rozpočtovému uvoľneniu.

Analytici UBS Global Wealth Management v tejto prognóze prisúdili možnému povolebnému rozpočtovému uvoľneniu v Česku pomerne vysokú pravdepodobnosť, najmä ak by nový kabinet zostavovalo hnutie ANO. A to je v súčasnosti najpravdepodobnejší variant povolebného vývoja.

Ak bude hnutie Andreja Babiša skutočne stáť na čele novej českej vlády, očakávané rozpočtové uvoľnenie by podľa UBS tuzemskému hospodárstvu pravdepodobne zaistilo rýchlejší rast, no zároveň aj prísnejšiu menovú politiku Českej národnej banky. Tá by výraznejším zvýšením svojich základných úrokových sadzieb reagovala na rýchlejší rast českej ekonomiky a s ním súvisiace citeľnejšie riziko prehrievania, napríklad v oblasti cien nehnuteľností alebo služieb. Vyššie úrokové sadzby by sa následne premietli do znateľného posilnenia českej koruny, predpokladá UBS.

Korunu by ďalej podporili dobrá kondícia zahraničného obchodu Česka, už existujúci solídny ekonomický rast a nižšie ceny energií.

Česká koruna spolu so švajčiarskym frankom predstavujú dve významné svetové meny, ktoré od začiatku roka 2020 spevňujú voči doláru vôbec najviac na svete. A to napriek tomu, že dvadsiate roky boli obdobím najprv celosvetovej pandémie, najväčšej od roku 1918, a potom najväčšej vojny v Európe od roku 1945, ktorú sprevádzala ťažká energetická a inflačná kríza.

Švajčiarsky frank posilnil od začiatku roka 2020 voči doláru o 21,5 percenta, česká koruna takmer o desať percent, vyplýva z údajov agentúry Bloomberg. Euro spevňuje o necelých päť percent. Väčšina svetovo významných mien však od začiatku roka 2020 voči doláru stráca, vrátane nórskej koruny, maďarského forintu, japonského jenu alebo čínskej meny.

Výsledok víkendových parlamentných volieb v spojení práve so solídnou výkonnosťou českej koruny v tomto aj v predchádzajúcich rokoch naznačuje, že Česko s vysokou pravdepodobnosťou neprijme euro pred rokom 2030. Nová vláda, pravdepodobne na čele s hnutím ANO, nebude vstupu do eurozóny naklonená, čo platí aj pre možného koaličného partnera hnutia – Motoristov. Ani SPD, ktoré by mohlo novú vládu napríklad tolerovať, rozhodne nie je prijatiu eura naklonené.

Aj keby vláda, ktorá vzišla z týchto volieb, zotrvala pri moci až do roku 2029 a hneď po nej by nastúpil iný kabinet, ktorý by okamžite začal pracovať na prijatí eura, je málo pravdepodobné, že by Česko vstúpilo do eurozóny skôr ako v roku 2033.

Realisticky je teraz potrebné počítať s najskorším možným termínom prijatia eura okolo roku 2035.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.