Veď Trumpova kritika venezuelského totalitného režimu pod vedením Nicolasa Madura dosiahla v poslednom období také rozmery, že v Caracase začínajú byť nervózni z možného amerického vojenského zásahu.
Čerstvá laureátka Nobelovej ceny za mier Maria Corina Machadová, politička, aktivistka a v súčasnosti najvýznamnejšia opozičná líderka vo Venezuele, obratom ukázala, že jej to politicky myslí.
Sklamaného prezidenta USA rýchlo poškrabkala po chrbte: „Dnes viac ako kedykoľvek počítame s prezidentom Trumpom. […] Túto cenu venujem trpiacemu ľudu Venezuely a prezidentovi Trumpovi za jeho rozhodujúcu podporu našej veci.“
Machadová je 58-ročná rodáčka z hlavného mesta, ktorá vedie opozičnú stranu Vente Venezuela. V roku 2023 vyhrala opozičné primárky na prezidentské voľby, ale režim ju následne diskvalifikoval. Jej politický program neponúka len cieľ politickej slobody pre krajinu 25 rokov trápenú chávizmom [nový model socializmu pomenovaný po bývalom prezidentovi Hugovi Chávesovi, pozn. red.], ale aj rozsiahly ekonomický plán.
„Rozsiahly“ znamená sľub strojnásobenia venezuelského HDP a 1,7 bilióna dolárov v nových investíciách. Zvolené prostriedky na dosiahnutie tohto sľubu pritom vôbec nemajú typickú príchuť latino-socializmu. Machadová chce uskutočniť rozsiahlu privatizáciu, prilákať nazad zahraničných investorov a zapojiť krajinu do programov globálnych finančných inštitúcií. Jednoznačne sa vyhradzuje proti socializmu a svoju ponuku nazýva „ľudovým kapitalizmom“.
Venezuela patrila v polovici minulého storočia medzi najbohatšie štáty sveta, no prešla „epochou biedy“. Záverom minulej dekády skolabovala najväčšia opora ekonomiky – ropný priemysel. To viedlo k definitívnemu a zdanlivo beznádejnému úpadku krajiny. Nie je preto vylúčené, že v prípade slobodnej voľby by to venezuelskí voliči boli ochotní „risknúť“ s posunom k trhu. Z dna sa odráža najlepšie.
Až sa ponúka prirovnanie Machadovej k Mileimu z južného konca kontinentu. No kým Milei je radikálny ekonomický libertarián skombinovaným so sociálnym konzervatívcom, Machadová je v ekonomickom programe skôr klasická liberálka s progresívnym prístupom ku kultúrnym a spoločenským otázkam.
Nobelov výbor ma osobne touto politicky nabitou voľbou prekvapil a zjavne som nebol sám. Na jednej strane je Madurov režim blízkym spojencom Ruska, Iránu, Kuby a Číny. Na druhej strane bol chávizmus dlho snom radikálnej aj progresívnej ľavice celého sveta – od Noama Chomského cez Slavoja Žižeka až po ekonomického nobelistu Josepha Stiglitza.
Hoci väčšina z nich už z toho vytriezvela (alebo aspoň stíchla), „neoliberálny“ ekonomický program a rameno ponúknuté Trumpovi toto spektrum vyrušili. Machadová viacerých rozrušuje aj silnou podporou Izreala, pričom jej strana Vente Venezuela má dokonca formálnu spoluprácu s Netanyahuovým Likudom. Za všetkých spomeniem francúzsky ľavicový denník L‘Humanité, ktorý ju nazval „extrémnou pravičiarkou“.
Udelenie tejto ceny s venezuelským režimom určite nepohne. No môže pomôcť Machadovej nielen v ďalšej opozičnej práci, ale aj v získavaní medzinárodnej podpory. Nakoniec, aj jej škrabkanie prvého muža USA zabralo a prezident ju po vzájomnom telefonáte pochválil. Čaká ju však ešte veľmi dlhá cesta.
