Nobelova cena pre Mariu Machadovú vyrušila mnohých

Donald Trump vytúženú nobelovku za mier tento rok nezískal, ale ešte má zopár pokusov. Mohlo by ho však potešiť, že cenu za mier dostal nepriateľ jeho nepriateľa. Alebo presnejšie – nepriateľka.

Maria Machadová. Foto: Jesus Vargas/Getty Images

Maria Machadová. Foto: Jesus Vargas/Getty Images

Veď Trumpova kritika venezuelského totalitného režimu pod vedením Nicolasa Madura dosiahla v poslednom období také rozmery, že v Caracase začínajú byť nervózni z možného amerického vojenského zásahu.

Čerstvá laureátka Nobelovej ceny za mier Maria Corina Machadová, politička, aktivistka a v súčasnosti najvýznamnejšia opozičná líderka vo Venezuele, obratom ukázala, že jej to politicky myslí.

Sklamaného prezidenta USA rýchlo poškrabkala po chrbte: „Dnes viac ako kedykoľvek počítame s prezidentom Trumpom. […] Túto cenu venujem trpiacemu ľudu Venezuely a prezidentovi Trumpovi za jeho rozhodujúcu podporu našej veci.“

Machadová je 58-ročná rodáčka z hlavného mesta, ktorá vedie opozičnú stranu Vente Venezuela. V roku 2023 vyhrala opozičné primárky na prezidentské voľby, ale režim ju následne diskvalifikoval. Jej politický program neponúka len cieľ politickej slobody pre krajinu 25 rokov trápenú chávizmom [nový model socializmu pomenovaný po bývalom prezidentovi Hugovi Chávesovi, pozn. red.], ale aj rozsiahly ekonomický plán.

„Rozsiahly“ znamená sľub strojnásobenia venezuelského HDP a 1,7 bilióna dolárov v nových investíciách. Zvolené prostriedky na dosiahnutie tohto sľubu pritom vôbec nemajú typickú príchuť latino-socializmu. Machadová chce uskutočniť rozsiahlu privatizáciu, prilákať nazad zahraničných investorov a zapojiť krajinu do programov globálnych finančných inštitúcií. Jednoznačne sa vyhradzuje proti socializmu a svoju ponuku nazýva „ľudovým kapitalizmom“.

Venezuela patrila v polovici minulého storočia medzi najbohatšie štáty sveta, no prešla „epochou biedy“. Záverom minulej dekády skolabovala najväčšia opora ekonomiky – ropný priemysel. To viedlo k definitívnemu a zdanlivo beznádejnému úpadku krajiny. Nie je preto vylúčené, že v prípade slobodnej voľby by to venezuelskí voliči boli ochotní „risknúť“ s posunom k trhu. Z dna sa odráža najlepšie.

Ťažba ropy vo Venezuele (tisíc barelov za deň). Zdroj: CEIC

Až sa ponúka prirovnanie Machadovej k Mileimu z južného konca kontinentu. No kým Milei je radikálny ekonomický libertarián skombinovaným so sociálnym konzervatívcom, Machadová je v ekonomickom programe skôr klasická liberálka s progresívnym prístupom ku kultúrnym a spoločenským otázkam.

Nobelov výbor ma osobne touto politicky nabitou voľbou prekvapil a zjavne som nebol sám. Na jednej strane je Madurov režim blízkym spojencom Ruska, Iránu, Kuby a Číny. Na druhej strane bol chávizmus dlho snom radikálnej aj progresívnej ľavice celého sveta – od Noama Chomského cez Slavoja Žižeka až po ekonomického nobelistu Josepha Stiglitza.

Hoci väčšina z nich už z toho vytriezvela (alebo aspoň stíchla), „neoliberálny“ ekonomický program a rameno ponúknuté Trumpovi toto spektrum vyrušili. Machadová viacerých rozrušuje aj silnou podporou Izreala, pričom jej strana Vente Venezuela má dokonca formálnu spoluprácu s Netanyahuovým Likudom. Za všetkých spomeniem francúzsky ľavicový denník L‘Humanité, ktorý ju nazval „extrémnou pravičiarkou“.

Udelenie tejto ceny s venezuelským režimom určite nepohne. No môže pomôcť Machadovej nielen v ďalšej opozičnej práci, ale aj v získavaní medzinárodnej podpory. Nakoniec, aj jej škrabkanie prvého muža USA zabralo a prezident ju po vzájomnom telefonáte pochválil. Čaká ju však ešte veľmi dlhá cesta.

Zdroj: ZPDZ