Zelenskyj: Ukrajina sa nemôže vzdať žiadnej časti svojho územia. USA predložíme revidovaný plán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok stretol s predstaviteľmi Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka v Londýne. Premiér Keir Starmer, prezident Emmanuel Macron a kancelár Friedrich Merz sú pritom najpevnejšími podporovateľmi Kyjeva v takmer štvorročnej vojne s Ruskom.

Ruská ekonomika začína po poslednej sérii sankcií „trpieť“, vyhlásil Macron pred rokovaním. Merz je „skeptický voči niektorým detailom, ktoré vidíme v dokumentoch prichádzajúcich zo strany USA, ale musíme o tom hovoriť“. „Preto sme tu,“ doplnil.

„Ak má nastať prímerie, musí to byť spravodlivé a trvalé prímerie. Preto je také dôležité, aby sme opakovane zdôrazňovali zásadu, že veci týkajúce sa Ukrajiny sú vecou Ukrajiny,“ povedal labouristický líder o britských „princípoch“.

Jednota medzi Európou, Ukrajinou a Spojenými štátmi je dôležitá pri rokovaniach, znelo Zelenského želanie. Dodal, že Kyjev to bez oboch sponzorov „nezvládne“. „Bez Európanov to nezvládneme. Bez Američanov to nezvládneme. Preto musíme urobiť niekoľko dôležitých rozhodnutí,“ vysvetlil prezident dôvod svojej návštevy Londýna.

Stretnutie podľa komuniké Elyzejského paláca umožnilo Európanom spoločne pokračovať na upravovaní amerického návrhu prímeria. „Práce na tomto pláne sa zintenzívnia, aby sa Ukrajine poskytli solídne bezpečnostné záruky a aby sa naplánovali opatrenia na obnovu Ukrajiny,“ dodala Macronova kancelária.

Objavili sa tiež informácie, že štvorica európskych predstaviteľov má rokovať o možnostiach využitia zmrazených ruských aktív, ktoré sú uložené najmä v belgickom zúčtovacom systéme Euroclear. EÚ ako celok zatiaľ neprišla na spôsob, ktorý by nebol protiprávny, je preto nepravdepodobné, že na to prídu členovia formátu E3.

Revidovaný mierový plán

Ukrajina v utorok predloží USA revidovaný mierový plán zameraný na ukončenie vojny s Ruskom po rokovaniach v Londýne medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie.

Keďže sa vojna blíži ku svojmu štvorročnému obdobiu, Kyjev, pod tlakom Bieleho domu, aby rýchlo súhlasil s mierovou dohodou, chce vyvážiť návrh podporovaný USA, ktorý západné médiá vnímali ako priaznivý pre Moskvu.

Zelenskyj po stretnutí novinárom povedal, že revidovaný plán obsahuje 20 bodov, ale stále neexistuje dohoda o otázke vzdania sa územia – na čom Moskva presadzovala.

„Američania sú v zásade naladení na nájdenie kompromisu,“ povedal. „Samozrejme, s týmto územím súvisia zložité otázky a kompromis sa tam zatiaľ nenašiel.“

Zopakoval svoj často vyjadrený postoj, že Ukrajina sa nemôže vzdať žiadnej časti svojho územia.

„Plánujeme odstúpiť územia? Podľa ukrajinského práva, našej ústavy a medzinárodného práva na to nemáme žiadne zákonné právo. A nemáme na to ani žiadne morálne právo,“ zdôraznil Zelenskyj.

Dodal, že USA sa v tejto otázke snažia nájsť kompromis. „Rusko trvá na tom, aby sme sa vzdali území, ale my nechceme nič postúpiť. Bojujeme za to, ako dobre viete,“ podčiarkol ukrajinský prezident.

Zverejnenie amerického plánu prímeria minulý mesiac do istej miery zaujalo európskych lídrov, ktorí sa obávajú, že Kyjev by mohol byť nútený akceptovať mnohé ruské požiadavky, ktoré by podľa niektorých mohli destabilizovať kontinent.

Hoci americkí predstavitelia uviedli, že sú v záverečnej fáze dosiahnutia dohody, zatiaľ existuje len málo náznakov, že by Ukrajina alebo Rusko boli ochotné podpísať rámcovú dohodu, ktorú vypracovali Trumpovi vyjednávači .

„Stojíme pri Ukrajine a ak má dôjsť k prímeriu, musí to byť spravodlivé a trvalé prímerie,“ povedal Starmer po privítaní lídrov vo svojej rezidencii na Downing Street.

Macron a Merz tiež vyjadrili odhodlanie pokračovať v pevnom pláne v čase, ktorý nemecký kancelár označil za „rozhodujúci... pre nás všetkých“.

Zelenskyj poukázal na chúlostivý proces vyvažovania, ktorý musia európske mocnosti dosiahnuť pri snahe vyrokovať lepšie podmienky pre navrhovaný plán USA:

„Sú veci, ktoré nezvládneme bez Američanov, veci, ktoré nezvládneme bez Európy; preto musíme urobiť niekoľko dôležitých rozhodnutí,“ vyhlásil ukrajinský líder.

Čo predtým dosiahli vyjednávači

Zelenského vyjednávači v dvojčlennom zložení – náčelník generálneho štábu Andrij Hnatov a šéf Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov – v piatok rokovali s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom v rámci rokovaní v meste Miami (štát Florida). Ukrajinský líder mal s americkými zástupcami a ukrajinskými vyjednávačmi v sobotu spoločný telefonát.

Golfový partner a zať prezidenta Donalda Trumpa Zelenského informovali o podrobnostiach rokovaní s ruským lídrom Vladimirom Putinom v Kremli zo začiatku týždňa. Po päťhodinových rokovaniach Američania priznali, že kompromis nedosiahli, hoci obe strany sú otvorené pokračovaniu rozhovorov.

„Práve teraz začíname nový diplomatický týždeň – budú prebiehať konzultácie s európskymi lídrami,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore v nedeľu večer, ktorý nahral počas cesty vlakom. „V prvom rade ide o otázky bezpečnosti, podporu našej odolnosti a balíky podpory pre našu obranu. V prvom rade ide o protivzdušnú obranu a dlhodobé financovanie Ukrajiny. Samozrejme, budeme diskutovať o spoločnej vízii a spoločných pozíciách v rokovaniach.“

Americkí a ukrajinskí vyjednávači „sa naďalej nezhodujú“ v otázke územných ústupkov v rámci mierového plánu USA, povedal ukrajinský prezident v telefonáte s agentúrou Bloomberg. „Existujú vízie USA, Ruska a Ukrajiny – a my nemáme jednotný názor na Donbas,“ dodal Zelenskyj.

Ruské sily pred začiatkom rokovaní „oslobodili“ obec Červone v Doneckej oblasti a Novodanylivku v Záporožskej oblasti, citovala rezort obrany agentúra RIA Novosti.

Holandská vláda zároveň avizovala vojenskú pomoc Ukrajine na prvý štvrťrok 2026 v hodnote 700 miliónov eur. Agentúra Reuters pripomenula, že Amsterdam nedávno schválil 3,5 miliardy eur na celý budúci rok, hoci väčšinu balíka už spotreboval.

Severoatlantická aliancia (NATO) neskôr v priebehu dňa hostí Zelenského v rezidencii generálneho tajomníka Marka Rutteho. V bruselskom sídle sa ukrajinský líder stretol aj s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.

Trump: Zelenskyj návrh mierovej dohody ani nečítal

Američania po rokovaniach s Rusmi v polovici novembra vypracovali 28-bodový plán rusko-ukrajinského prímeria a následného mieru. Európania na to reagovali zdesením a neskôr vlastným 19-bodovým plánom, z ktorého vyškrtli všetky možné ústupky voči Rusku.

Putin označil pôvodný americký plán za „dobrý základ“, predstavitelia starého kontinentu ho, naopak, označili za „proruský“. Podozrenia z ruského vplyvu na vznik dokumentu vychádzajú z údajných ruských formulácií, ktoré vraj boli v anglickom texte preložené doslovne.

Zelenskyj v sobotu po telefonáte s Witkoffom a Kushnerom povedal, že témou diskusií boli najmä bezpečnostné záruky, ktorých cieľom je zabrániť ďalšej možnej invázii zo strany Ruska. Zdroje portálu Axios priblížili, že Ukrajinci a Američania hovorili aj o možnostiach výmeny území.

Rusko už v septembri 2022 jednostranne [bez súhlasu Ukrajiny a napriek platnému medzinárodnému právu, pozn. red.] anektovalo štyri ukrajinské oblasti na brehoch Azovského mora. Práve tieto oblasti sú dejiskom najtvrdších bojov a v poslednom čase aj najrýchlejšieho ruského postupu.

Nie je však jasné, do akej miery sa Hnatov a Umerov držali amerického návrhu ako podkladu pre rokovania. Trump preto v nedeľu vyjadril pochybnosti, či je Zelenskyj vôbec ochotný pristúpiť na dohodu, keďže ju údajne „ani nečítal“.

Do tejto informačnej mäteže sa v nedeľu zapojil aj končiaci špeciálny vyslanec USA pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg. Generál vo výslužbe otvorene povedal, že všetky zúčastnené strany sú od dosiahnutia mieru „posledných desať metrov“ a ich prekonanie stojí na dvoch otázkach: budúci status Donbasu a správa Záporožskej jadrovej elektrárne.

Zelenského jeho vyjednávači informovali o všetkých záveroch rokovaní s Američanmi, ukrajinský líder dostal „všetky dokumenty“ týkajúce sa mierového plánu, povedal Umerov. Podľa všetkého ich Zelenskyj priniesol na rokovania s Macronom, Merzom a so Starmerom.

Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov vyhlásil, že Washington bude „striktne dodržiavať“ všetky dohody uzavreté počas Trumpovej éry. Witkoff a Kushner sa podľa neho dištancujú od predošlej vlády Joea Bidena, ktorú Kremeľ obviňuje z rozpútania vojny.

Kto je koalícia ochotných

Neoficiálny spolok krajín, ktoré deklarujú podporu Ukrajine aj v prípade stiahnutia USA z Európy, sa už niekoľkokrát stretol v Paríži či v Londýne. Práve tieto hlavné mestá spolu s Berlínom vystupujú ako lídri koalície a opakovane hlásali neochvejnú podporu a pokračovanie zbrojenia pre Kyjev.

Keďže koalícia ochotných vystupuje mimo oficiálneho rámca NATO či EÚ, štáty mimo tohto spolku ju kritizujú za trieštenie Aliancie. Prezident SR Peter Pellegrini v júni po samite NATO v Haagu zopakoval tento postoj s tým, že v súčasnosti „už ani nevieme, kto to je“. Okrem Británie, Francúzska a Nemecka sa totiž len málo štátov tak pravidelne zapája do týchto rokovaní.

(reuters, sab)