Šutaj Eštok: Odmietame systém povinnej solidarity pri migrácii, žiadame výnimku
Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po rokovaní ministrov členských krajín Európskej únie v pondelok v Bruseli zopakoval, že Slovensko odmieta mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl.
Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v pondelok v Bruseli dosiahli politickú dohodu o mechanizme solidarity na rok 2026, ktorý má pomôcť krajinám najviac zaťaženým príchodmi migrantov.
Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov ešte formálne schváliť kvalifikovanou väčšinou, pravdepodobne 16. decembra alebo najneskôr do konca roka.
Výnimky
Slovensko by malo mať podľa Šutaja Eštoka výnimku vzhľadom na desaťtisíce utečencov z Ukrajiny, ktorých prijalo po vypuknutí vojny. V dohode uvádzajú, že krajiny EÚ majú v roku 2026 buď prijať stanovený počet migrantov, zaplatiť finančný príspevok za neprijaté osoby alebo poskytnúť alternatívnu podporu štátom najviac zaťaženým migračným tlakom.
Medzi tieto krajiny patria Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ majú mať práve tieto štáty.
Niektoré krajiny vrátane Česka, Poľska, Rakúska či Bulharska môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúci rok.
Slovensko medzi tieto krajiny nepatrí. „Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ uviedol minister.
Ako ďalej zdôraznil, Slovensko po boku Maďarska nebude podporovať žiadnu z alternatív solidarity, pokiaľ neotvoria rokovania o výnimke pre Slovenskú republiku. Zároveň pripomenul, že vláda nepodporuje pakt EÚ o migrácii a azyle ako celok, čo je zakotvené aj v programovom vyhlásení vlády.
Pakt, ktorý stanovuje spoločné pravidlá riadenia migrácie v Únii, prijali v roku 2024 napriek odporu Poľska, Slovenska a Maďarska a účinnosť nadobudne 12. júna 2026.
Mechanizmus solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, ktoré sprevádzajú iniciatívy na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú zriaďovanie návratových centier v tretích krajinách pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené povinnosti pre osoby bez práva na pobyt a rozšírenie možností návratov do krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.
Návrat žiadateľov
Ministri zároveň schválili pozíciu k legislatívnym návrhom, ktoré majú zrýchliť a zefektívniť azylové konania a návraty žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ.
Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnej tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Prijatím pozície Rady sa otvára priestor na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe týchto noriem.
Štáty schválili aj pozíciu k tretiemu nariadeniu, ktoré má zjednodušiť postupy voči osobám zdržiavajúcim sa v EÚ nelegálne a zaviesť jednotné pravidlá návratového konania v celej Únii.
Šutaj Eštok tento krok víta. „Spolu so silnou ochranou vonkajších hraníc je to jeden z krokov, ktorý by mal pomôcť v boji s nelegálnou migráciou,“ uviedol. Zároveň vyjadril sklamanie z pomalého postupu celého legislatívneho procesu.
(tasr, lud)