Konsolidačné opatrenia priniesli mnohé škrty. Dôsledkom sa nevyhla ani staršia populácia, ktorej predtým patril takzvaný rodičovský dôchodok. Bol odmenou pre seniorov za výchovu detí, ktoré ostali na slovenskom trhu práce.
Sociálna poisťovňa im totiž automaticky vyplácala 1,5 percenta z vymeriavacieho základu ich dieťaťa, respektíve viacerých detí spred dvoch rokov. Výška dávky závisela od zárobku dieťaťa, pričom maximálny mesačný rodičovský dôchodok od jedného potomka bol vlani 23,50 eura.
Inak povedané, matka troch detí zarábajúcich nad 1 564,80 eura získala ročne 846 eur. Ak mala manžela, dostal rovnakú sumu, a teda do seniorskej rodiny putovalo 1 692 eur.
Reálne čísla však vyzerali inak. V apríli 2024 šéf rezortu práce prezradil konkrétnejšie detaily, keď avizoval, že rodičovský dôchodok bude vyplatený jednorazovo v júni, dostane ho viac ako 908-tisíc ľudí, pričom priemerná mesačná suma predstavovala 28,20 eura, teda 338,40 eura za rok.
Našiel sa aj rekordman. Najvyšší ročný rodičovský dôchodok dosiahol 2 439,60 eura a získal ho jediný poberateľ vychovávajúci desať detí, zatiaľ čo najnižší bol vo výške 10 centov mesačne a dostalo ho až 1 597 ľudí.
Priemer na dieťa sa podľa štatistík vyšplhal na 15 eur a celkové náklady na tieto renty prekročili 307 miliónov eur. Tento objem bol pre vládnu garnitúru natoľko zaujímavý, že sa rozhodla pre zásadnú zmenu.
Prvá výplata bude v roku 2026
V tomto roku je totiž v platnosti nový spôsob podpory rodičov pracujúcich detí – systém dobrovoľného poukázania časti dane z príjmov fyzickej osoby. Finančné prostriedky sa rodičom po prvý raz vyplatia v budúcom roku, a to na základe údajov za zdaňovacie obdobie 2025.
Novinka pripomína už zaužívané poukázanie podielu dane neziskovým organizáciám. Daňovník sa každý rok môže rozhodnúť, či poukáže dve percentá zo svojej zaplatenej dane jednému alebo obom rodičom, prípadne nikomu.
Aby rôzne záujmové a občianske združenia neboli znevýhodnené, bude aj naďalej možné im dve, prípadne tri percentá pri splnení dobrovoľníckej činnosti, poukázať. Daňovník tak môže spolu prerozdeliť až sedem percent zo zaplatenej dane. Základom výpočtu je daň po odpočítaní daňových bonusov.
Zákon pritom presne stanovuje, kto sa považuje za „rodiča“. Pracujúce deti musia podať vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane, pričom malí podnikatelia to urobia prostredníctvom daňových priznaní, zamestnanci na samostatnom tlačive do 30. apríla 2026.
Právnické osoby nemôžu asignovať podiel dane rodičom.
Minimálne sa dajú darovať tri eurá. Ak teda dve percentá z dane túto hranicu neprekročia, poukázanie nie je možné. Horný limit, samozrejme, neexistuje. Daňový úrad má po podaní vyhlásenia tri mesiace na spracovanie, a ak daňovník nemá nedoplatok nad päť eur, odošle sumu a údaje Sociálnej poisťovni.
Tá ju vyplatí najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca na účet alebo adresu rodiča, pričom nárok zaniká jeho úmrtím.
Z daní mnohí nedostanú ani cent
Posledná zverejnená priemerná mzda sa týkala tretieho štvrťroku a oproti druhému mierne poklesla. Priemerne aktuálne vychádza zhruba na 1 580 eur. V tomto prípade by rodič jedného dieťaťa po starom dostal mesačne (aj ročne) maximum, teda 282 eur.
Po novom bude to, či vôbec niečo poukážete rodičom, významne závisieť od uplatňovania si daňových bonusov. Daňovník bez potomkov si neuplatní daňový bonus na dieťa, pri mzde 1 580 eur teda zaplatí daň okolo dvetisíc eur ročne. Z toho by asignovaná daň predstavovala niečo viac ako 40 eur (obom rodičom teda niečo viac než 80).
Nárok na daňový bonus sumu výrazne oseká. Ten istý daňovník s dvomi nezaopatrenými deťmi do 15 rokov ho má totiž vyšší, než je vyčíslená daň. Na ilustráciu slúži príklad zamestnanca s priemernou mzdou, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú položku pri 19-percentnej sadzbe dane.
Pri samostatne zárobkovo činnej osobe s týmto príjmom, ktorá si uplatňuje paušálne výdavky, je to ešte zaujímavejšie. Pri takto nízkom základe dane bude po odpočítaní výdavkov a zaplatených odvodov nezdaniteľná časť základu dane vyššia než základ dane.
Daň bude nulová, asignácia nebude možná, a to bez ohľadu na počet detí.
V porovnaní s predchádzajúcim systémom je zrejmé, že zaujímavejšie sumy, žiaľ, dostanú rodičia tých, ktorých zárobky sú nadpriemerné. Takými nesporne sú platy poslancov parlamentu či ministrov, ale aj mnohých iných funkcionárov.
Pri asignačnej dani pritom platí jednoduchý princíp. Čím vyššiu daň z príjmu zaplatíte, tým vyššia bude suma, ktorú rodičom či neziskovkám posuniete. Tretí konsolidačný balík si síce na takzvaných bohatých ľudí posvietil, efekt tejto zmeny však bude napríklad pri ústavných činiteľoch pre nárast paušálnych náhrad zanedbateľný.
Rodičovský dôchodok od bohatších ešte vzrastie
Zaujímavý rozdiel badať pri plate prezidenta republiky. Zákon určuje jeho základný plat ako štvornásobok platu poslanca (4 115 eur), čo v tomto roku predstavuje 16 460 eur. Okrem toho má nárok na paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura, ktoré – na rozdiel od poslaneckých náhrad – nezávisia od priemernej mzdy a v rovnakej výške mu budú vyplácané aj v roku 2026.
Aktuálne tak hlava štátu po zaplatení osobitnej päťpercentnej dane, odvodov a dane z príjmov dostáva čistý plat 10 241,11 eura, spolu s náhradami 11 568,87 eura. Na základe dostupných údajov sa dá orientačne vypočítať ročná daň z príjmu prezidenta, ale treba upozorniť, že v realite môže mať výpočet jemné odchýlky (napríklad pri odvodoch či uplatnení nezdaniteľnej časti).
Jeho daň za rok 2025 by sa mala pohybovať okolo 21-tisíc eur ročne, z čoho dve percentá činia 420 eur. Konsolidačné opatrenia však okrem iného zdvojnásobujú aj výšku osobitnej dane. Presná výška prezidentského platu v roku 2026 závisí od priemernej mzdy za predchádzajúci rok.
Ak by tá bola približne 1 600 eur, ako to vychádza z dát Štatistického úradu SR, po uplatnení krátenia by plat poslanca dosiahol 4 320 eur a prezidentov hrubý mesačný príjem by bol 17 280 eur. V budúcom roku by mal potom prezident pri tomto plate ročný príjem 207 360 eur, z čoho by najprv odviedol 10-percentnú osobitnú daň vo výške 20 736 eur.
Zo zvyšného základu na daň z príjmov (186 624 eur) by pri progresívnom zdanení zaplatil 19 percent z prvých 42-tisíc eur (7 980 eur) a 25 percent zo zvyšných 144 624 eur (36 156 eur), takže jeho celková daň z príjmu by dosiahla približne 44 136 eur.
Asignačná daň vo výške dvoch percent zo zaplatenej dane z príjmu by tak predstavovala približne 883 eur, čo bude viac ako dvojnásobok oproti sume, ktorú môže poukázať za rok 2025. Ak by takto chcel rodičov oceniť bežný človek, zaplatené dane mu na to stačiť nebudú. Bude musieť siahnuť na svoje odložené rezervy.