Sezónna práca je pre mnohých rýchly spôsob, ako si privyrobiť – cez leto, sviatky či turistickú sezónu. Využívajú ju študenti, dôchodcovia aj ľudia, ktorí majú normálnu prácu, no chcú si zarobiť niečo navyše. Od roku 2026 však platí, že nie každá sezónna práca na dohodu sa automaticky započíta do dôchodku.
Rozhodovať nebude počet hodín ani typ dohody, ale výška mesačného príjmu po zohľadnení novej odpočítateľnej položky. A práve to môže niektorým ľuďom vytvoriť „diery“ v dôchodkovom poistení, ak si na to nedajú pozor.
Sezónna dohoda = povinné dôchodkové poistenie, ale…
Každý, kto pracuje na dohodu o pracovnej činnosti na sezónnu prácu, je zo zákona povinne dôchodkovo poistený. To však ešte automaticky neznamená, že sa mu toto obdobie započíta do dôchodku.
Záleží totiž na tom, o aký dôchodok ide.
Pri invalidnom a pozostalostnom dôchodku sa obdobie započíta vždy. Inak povedané, ak Sociálna poisťovňa posudzuje nárok na invalidný dôchodok, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok, tak sa obdobie sezónnej práce započíta vždy, bez ohľadu na to, koľko človek zarobil.
Či je príjem 300, 500 alebo 900 eur, v tomto prípade na tom nezáleží. Ide o ochranu ľudí, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii.
Pri starobnom dôchodku rozhoduje suma na výplatnej páske
Úplne iné pravidlá platia pri starobnom a predčasnom dôchodku. Tu už od roku 2026 rozhoduje konkrétne číslo.
Obdobie sezónnej práce sa započíta len vtedy, ak mesačný príjem presiahne odpočítateľnú položku. Tá je v roku 2026 stanovená na 762 eur mesačne. Platí jednoduché pravidlo: ak zarobíte viac ako spomínaná suma, obdobie sa započíta do dôchodku, ak zarobíte 762 eur alebo menej, obdobie sa do starobného dôchodku nezapočíta.
Ako to vyzerá v praxi
Príklad 1:
Študent brigáduje v hoteli a zarobí 900 eur mesačne.
→ Toto obdobie sa mu započíta do dôchodku.
Príklad 2:
Starobný dôchodca si privyrába v sezóne a zarobí 550 eur mesačne.
→ Obdobie sa do starobného dôchodku nezapočíta.
Príklad 3:
Človek, ktorý neskôr žiada o invalidný dôchodok, pracoval sezónne za 300 eur.
→ Obdobie sa započíta bez ohľadu na výšku príjmu.
Prečo sú pri starobnom a invalidnom dôchodku rozdielne pravidlá?
Pri invalidných a pozostalostných dávkach zohráva kľúčovú úlohu solidarita a princíp ochrany. Systém je nastavený tak, aby pomohol aj ľuďom s nízkymi príjmami alebo tým, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii a nemohli si vytvoriť dostatočné odvody.
Pri starobnom dôchodku však prevažuje zásluhový princíp. Zjednodušene platí, že kto dlhodobo odvádza viac na poistnom, mal by mať aj vyšší dôchodok. Nové pravidlá majú zabrániť tomu, aby si niekto „nazbieral“ potrebné roky poistenia len prostredníctvom nízko platených dohôd, z ktorých sa reálne odvádzalo minimum.
Zmeny sa výrazne dotknú aj zamestnávateľov sezónnych pracovníkov. Budú musieť správne nahlasovať sezónne dohody, uvádzať presné príjmy a odvádzať poistné v súlade so zákonom. Zároveň sa odporúča, aby pracovníkov upozorňovali na to, že pri nízkej mzde sa im dané obdobie nemusí započítať do starobného dôchodku.
V odvetviach ako gastronómia, turizmus či logistika to môže byť citlivá téma, keďže veľa ľudí automaticky predpokladá, že každá práca sa im „ráta do dôchodku“.
Pozornosť by mali zvýšiť aj samotní pracujúci. Od roku 2026 bude dôležité sledovať, koľko na sezónnej dohode zarobia, pravidelne si kontrolovať Elektronický účet poistenca a nenechať si vytvárať dlhé obdobia, ktoré sa do dôchodku nezapočítajú.
Najmä ľudí, ktorí pracujú dlhodobo len sezónne, môže systém neskôr nepríjemne prekvapiť.
Zhrnuté, nové pravidlá majú ambíciu nastaviť dôchodkový systém spravodlivejšie – viac odvodov má znamenať aj viac nárokov. Zároveň však kladú väčšiu zodpovednosť na samotných poistencov. Od roku 2026 už totiž nebude platiť, že „hocijaká dohoda sa ráta“: pri mesačnom príjme pod 762 eur sa sezónna práca do starobného dôchodku jednoducho nezapočíta.