Na strašidelný dosah modernej bojovej činnosti s využitím dronov ako prvý s odkazom na príspevok ukrajinskej jednotky upozornil začiatkom júna portál Suspiľne Donbas. Svet vtedy obletela fotografia opusteného vtáčieho hniezda v ruke ukrajinského vojaka.
Hoci na prvý pohľad ide o bežný vtáčí príbytok, akých býva v širšom okolí Torecka neúrekom, ak sa pozrieme lepšie, badať v zložení hniezda okrem lístkov, machu či stebiel bylín aj optické vlákno z dronu.
Tona vlákien
„Väčšina útočných FPV dronov sa spolieha na rádiové spojenie s operátorom, čo môže byť ich Achillovou pätou. Ak letia príliš nízko alebo sa dostanú za kopec, spojenie sa môže prerušiť,“ napísal deň po medializovaní Forbes.
Preto sú niektoré drony spojené s operátorom prostredníctvom optického vlákna. To sa používa pri malých, operátorom v reálnom čase riadených FPV dronoch (použitými napríklad počas operácie Pavučina), nie však pri veľkých dronoch typu Šáhid, ktoré sú odpaľované z rampy ako rakety.
Na fronte rusko-ukrajinskej vojny je ešte pred zásahom cieľa mnoho dronov zneškodnených – viac ako 70 percent strát sa pritom pripisuje elektronickému boju (EB), teda rôznym druhom rušičiek, ktoré prerušia spojenie medzi dronom a operátorom.
Na FPV drony s optickým vláknom však rušičky vplyv nemajú a operátor vidí cieľ vďaka kamere na drone až do jeho zásahu. FPV znamená „pohľad z prvej osoby“ (z anglického first person view).
Dron na optickom vlákne je zároveň pre detektory dronov neviditeľný, keďže nemusí operátorovi vysielať žiaden signál. Na druhej strane, objavilo sa už pár videí, kde vojak náhodou natrafil na číhajúci samovražedný dron na optickom vlákne a na zneškodnenie stačilo zlomiť alebo prerezať vlákno. Ide však o zriedkavosť.
S bojovým nasadením dronov s optickým vláknom začali v roku 2024 Rusi a Ukrajinci ich začali rýchlo dobiehať, pochopiac ich výhodu na bojovom poli. Ako upozorňuje Forbes, prvé drony boli vybavené iba niekoľkokilometrovými vláknami, zatiaľ čo nové druhy nesú 40- až 50-kilometrové vlákna, ktorých hmotnosť nepresahuje štyri kilogramy.
Keďže sa proti týmto dronom nedá brániť prostredníctvom EB, civilnú aj vojenskú infraštruktúru v oblasti bojov aj hlbšie v tyle chránia protidronové siete. Na tých neraz vidieť nie iba zachytené drony, ale aj menšie zvieratá ako vtáky, svište, či ježkov. Tie na protidronové siete doplácajú podobne ako morské živočíchy na zahodené rybárske siete.
Príroda nerozlišuje
„Typický dron obsahuje plastové a kompozitné časti (kryty, vrtule, ramená, výstuhy...), kovové súčiastky, elektroniku a obvykle aj batériu. Z hľadiska životného prostredia je problémom najmä situácia, keď dron havaruje a zostane v krajine,“ približuje pre Štandard v krátkom stanovisku Geografický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).
Problém predstavujú predovšetkým elektronika a plastové časti dronu. Plastový odpad sa časom rozpadá a môže prispievať k tvorbe mikroplastov, zatiaľ čo batéria a elektronika môžu pri poškodení uvoľňovať do prírody kovy a ďalšie nebezpečné látky.
„Rozhodujúce preto nie je ani tak to, o aký dron ide, ale to, či je po havárii zariadenie nájdené a riadne odstránené,“ približuje Geografický ústav SAV. V prvej línii, ako aj v sivej zóne je však často nemožné hľadať a odstraňovať drony, ktoré síce predstavujú hrozbu pre životné prostredie, avšak z vojenského hľadiska sú už zväčša neškodné.
Čo však kilometre optického vlákna, ktoré v prírode zostáva bez ohľadu na to, či a ako bol dron zneškodnený?
„Optické vlákno v tomto kontexte znamená ďalší plastový alebo sklenený materiál, ktorý sa môže pri havárii dostať do prostredia. Najmä však ide o dlhý a tenký prvok, ktorý môže predstavovať riziko zamotania pre živočíchy, koniec koncov podobne ako rybárske vlasce či šnúry,“ vysvetľuje Geografický ústav SAV.
Drony nad Slovenskom
V rámci budovania európskeho múru proti dronom sa dostala na pretras otázka, čím tento múr vyzbrojiť, a teda ako presne nepriateľské drony zostreľovať.
Americká armáda vyvinula viaceré laserové zbrane a v auguste boli v nebojových podmienkach testované protidronové guľomety Bullfrog ovládané umelou inteligenciou. V dohľadnom čase však s ich nasadením na starom kontinente nemožno počítať.
V hre sú tak napríklad samovražedné drony. V októbri predviedli Ukrajinci účinnosť dronov proti dronom priamo v Dánsku a načrtli tak budúcnosť utvárania protidronového múru v Európe. Tieto drony však po zneškodnení nepriateľského dronu samy predstavujú ekologickú záťaž.
Podľa vyhlásení ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) Slovensko buduje vlastnú protivzdušnú obranu (PVO) zameranú na drony. Súčasťou protidronového múru by podľa neho mohli byť slovenské delá stredného kalibru, ktoré fungujú ako protidronové efektory: kanóny kalibru 23 a 30 milimetrov.
Slovenský automatický kanón 2A42 či v prevedení GTS-30, ako aj modernizovaný protilietadlový dvojitý kanón ZU-23 M, ktorý mieni proti dronom používať Slovensko, sú tak podstatne šetrnejším riešením protidronovej PVO ako jednorazové samovražedné drony.
Drony sa však už niekoľko rokov využívajú aj mimo frontu. Zo stanoviska Geografického ústavu SAV, ako jedného z mnohých prevádzkovateľov dronov na Slovensku, vyplýva, že prevádzkovatelia dronov sú povinní havarované a poškodené stroje v krajine systematicky dohľadávať. Takéto vyhľadávanie však nie je vo vojnových podmienkach možné.
Podľa Geografického ústavu SAV je nevyhnutné fyzicky vyhľadať a pozbierať všetky časti dronu a následne s nimi nakladať ako so štandardným elektroodpadom, teda odovzdať ich do systému zberu vrátane batérie a nezbavovať sa ich v bežnom komunálnom odpade.
„Z nášho pohľadu je dôležité vnímať drony ako súčasť širšej kategórie elektroodpadu a nastaviť ich prevádzku tak, aby bol každý havarovaný alebo vyradený stroj dohľadaný, rozobratý a odovzdaný do príslušného zberného systému, nie ponechaný v prostredí,“ dodáva vo svojom stanovisku Geografický ústav SAV.
Či už na Slovensku, Ukrajine, v Rusku, Poľsku alebo kdekoľvek inde, využívanie dronov predstavuje pre životné prostredie skutočnú záťaž. Vodné plochy, orná pôda, chránené územia, živočíchy i ľudia môžu pocítiť dopad vojny dronov bez ohľadu na to, kým a proti komu bol dron vyslaný. Pri pohľade na optickými vláknami pokrytú ukrajinskú step nemožno určiť, či ide o ukrajinské alebo ruské vlákno.
Štandard sa s otázkou o mapovaní vplyvu dronov na životné prostredie obrátil na Štátnu ekologickú inšpekciu Ukrajiny (Державна екологічна інспекція України) aj na ruskú Federálnu službu pre dohľad v oblasti využívania prírodných zdrojov (Росприроднадзор), odpoveď však ani po mesiaci neprišla.