Prezident už pri zákone o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradení novým úradom vyvolal nevôľu v radoch koalície. Tá ho kritizovala, že zákon vetoval.
Premiér a šéf Smeru Robert Fico v reakcii na to povedal, že strana bude zvažovať podporu Pellegriniho v ďalších prezidentských voľbách. Neskôr mu odkázal, že v nasledujúcich prezidentských voľbách „nemá našu žiadnu podporu“. Predseda SNS Andrej Danko bol ešte ráznejší a vyhlásil, že strana Pellegriniho nikdy nepodporí.
Viac-menej sú dva scenáre, čo bude s trestnou novelou. Ani jeden z nich nevyzerá pre koalíciu dobre. Ak prezident vráti novelu späť do parlamentu, poslanci sa ňou budú zaoberať na schôdzi, ktorá je plánovaná na koniec januára. Vládne strany by mohli veto prezidenta prelomiť. Ešte predtým možno očakávať emotívnu diskusiu v poslaneckom pléne. Naposledy sa pred hlasovaním o novele skončila potýčkami medzi poslancami Hlasu a Igorom Matovičom z Hnutia Slovensko.
Ak by hlava štátu novelu odobrila, opozícia sa zrejme obráti na ústavný súd. Sporný zákon však skončí na stole ústavných sudcov tak či tak.
Prezident sa vyjadril, že o trestnej novele rozhodne do Vianoc alebo tesne po nich. Podľa informácií Štandardu to bude pravdepodobne po vianočných sviatkoch.
Kajúcnici a ich pravda či klamstvá
Trestná novela zavádza zásadu trikrát a dosť, keď sa uplatní trestnosť tretieho po sebe spáchaného priestupku proti majetku. Ide o reakciu na krádeže, ktoré sa rozmohli v obchodoch.
Novela tiež reaguje na debatu o dôsledkoch uplatňovania Benešových dekrétov v súčasnosti, keď niektorí ľudia prichádzajú o pozemky. Popieranie dekrétov má byť trestné. Väzenie bude hroziť až na šesť mesiacov tomu, kto verejne popiera alebo spochybňuje mierové usporiadanie pomerov po druhej svetovej vojne, ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady.
Za marenie volebnej kampane v spojení s cudzou mocou bude hroziť väzenie až na jeden rok. V tomto prípade ide o reakciu na prípad, keď mala do kampane pred voľbami v roku 2023 zasahovať Veľká Británia.
Najviac sa diskutuje o tom, že trestná novela prináša aj úpravu spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov, v Trestnom poriadku. Za dôkaz by nebolo možné použiť výpoveď kajúcnika, ak v ktoromkoľvek trestnom konaní klamal alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti.
Prezident cez víkend v televízii TA3 v relácii V politike uviedol, že sa bude pýtať odborníkov, či môže alebo nemôže dôjsť k ohrozeniu vyšetrovania mafiánskych vrážd či k odhaľovaniu závažnej trestnej činnosti, ak by platil paragraf o kajúcnikoch v takom znení, ako ho parlament schválil.
„Pelle“ vraj ďakoval
S výpoveďou kajúcnika sa v minulosti stretol aj samotný Pellegrini. Podľa výpovede bývalého prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa Michala Suchobu mal podnikateľ Miroslav Výboh prevziať v roku 2013 úplatok pre vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Pellegriniho pri zavádzaní virtuálnej registračnej pokladnice.
Malo ísť o sumu 150-tisíc eur v krabici od šampanského. Na ďalšom stretnutí s Imreczem a Suchobom mal vraj Výboh povedať, že „Pelle ďakuje“. Pellegrini však odmietol, že by nejaký úplatok dostal a zdôraznil, že sa nič také nestalo.
Šimečka o želaní voličov Smeru
Koalícia pri trestnej novele veto hlavy štátu nečaká. „Ja sa priznám, že ho neočakávam, pretože pán prezident bol tiež zasiahnutý týmto konaním a vie, čo znamená, keď kajúcnici klamú,“ povedal nedávno v STVR vicepremiér Robert Kaliňák zo Smeru.
Naopak, opozícia si želá, aby hlava štátu novelu vrátila na opätovné prerokovanie do parlamentu. Predseda PS Michal Šimečka tvrdil, že následkom trestnej novely si štát zviaže ruky pri stíhaní mafiánov aj takých „hrubokrkých“, čo podľa neho znamená rozmach zločinu. „Tu sme svetový unikát a ja neverím, že toto chcú voliči Smeru,“ povedal Šimečka. Vyzval preto politikov Smeru, nech sa nezaštiťujú svojimi voličmi.
Podpredseda KDH Viliam Karas považuje trestnú novelu za protiústavnú. Podľa neho cieli aj do živých konaní, ktoré sa týkajú osôb sediacich v parlamente. Zrejme tým narážal na podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara zo Smeru, ktorý čelí trestnému konaniu v kauze Očistec.
„S advokátom máme dosť dôkazov o tom, že v tejto veci kajúcnici klamali. Ak budú raz vyhlásení za nedôveryhodných a že klamali, tak to bude z dôkazov, ktoré sú priamo v kauze Očistec,“ povedal Štandardu Gašpar s tým, že pre neho trestná novela „nemá žiadny zásadný význam“.
Sudca Šamko predpovedá chaos v dokazovaní
Právnu úpravu o kajúcnikoch kritizujú aj sudcovia, napríklad sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Toto ustanovenie je podľa neho naformulované zmätočne, komplikovane a jeho obsah možno vyložiť viacerými rôznymi spôsobmi. „Jeho vstup do účinnosti by celkom určite vyvolal chaos v dokazovaní a nepredvídateľnosť výkladu tohto ustanovenia,“ uviedol sudca na portáli Právne listy.
Žilinka hovorí o škodlivosti
O kajúcnikoch má čo povedať najmä prokuratúra. Tá sa totiž stretáva pri dozorovaní káuz so spolupracujúcimi obvinenými pri odhaľovaní vrážd či korupcie.
K vráteniu novely Trestného zákona vyzval hlavu štátu v uplynulých dňoch generálny prokurátor Maroš Žilinka. Návrh o použiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcich osôb označil za vecne nenáležitý a škodlivý.
Žilinka osobitne poukázal na to, že pozmeňujúci návrh k trestnej novele predložili poslanci koalície v skrátenom legislatívnom konaní bez predchádzajúcej odbornej diskusie a posúdenia možných dôsledkov.
Rovnako aj Rada prokurátorov SR vyjadrila „zásadný nesúhlas a hlboké znepokojenie“ nad obsahom aj spôsobom prijatia zmien v trestnej legislatíve.