Keď sa korupčné prípady, na ktorých pracoval bývalý elitný prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko, opäť dostali na svetlo sveta, Robert Fico osobitným spôsobom zaútočil na prokurátora Špirka.
Obvinil ho z toho, že sfalšoval zápisnicu korunného svedka korupčných káuz Ľubomíra Vargu, v ktorej rozpráva o podiele na miliónových vratkách DPH, ktoré údajne končili u Roberta Kaliňáka a exministra Jána Počiatka.
Pritom väčšina podpisov pod ostatnými zápisnicami bola pravá, čo ukázal aj znalecký posudok (ten istý, ktorý potvrdil, že pod jednou zápisnicou je sfalšovaný podpis).
Premiér svojím výstupom medzitým uznal Špirka ako svojho vážneho súpera. Napokon, špičkový prokurátor sám vstúpil do politického ringu, keď sa začal vyjadrovať o tom, ako ho frustrujú „Gašpar a Para vo vedení štátu“. Ak sa prokurátor – ktorý by mal byť politicky nezávislý – vyjadruje o politikoch ako o nepriateľoch, ide o tenký ľad, ktorým si vyslúži aj náležitú pozornosť politických súperov.
Špirko sa tak ocitol v nepríjemnej situácii, keď sa trestne stíhané osoby, respektíve ich advokáti, stali kľúčovými postavami trestnej politiky štátu.
Problém je aj v tom, čo Špirko v prípade Ladislava Vargu nazýva „pracovnou verziou“ dokumentu. Právnické prostredie takýto inštitút nepozná a mnohí upozorňujú, že prokurátor si nesmie spisovať nejaké verzie „nanečisto“, ktoré následne používa v trestnom konaní. Vzniká tak otázka, či Špirko v takejto citlivej veci neprimeraným spôsobom nespochybnil svoju prácu.
Fico sa totiž chopil práve tejto chyby. Politici zvyknú proti svojim súperom využiť všetko, čo majú k dispozícii, pričom pôjde o súboj asymetrický – kde bude prokurátor ťahať za kratší koniec.
Kaliňákove staré účty
Na vysvetlenie celej kauzy sa treba vrátiť na začiatok, ešte do čias Ficovej tretej vlády.
Špirko nepatril k tej skupine elitných policajtov a prokurátorov, ktorí by v sebe protismerácke nadšenie objavili až v roku 2020, pričom dovtedy zatvárali oči a volili stranu Smer (ako viacerí čurillovci). Nebol ani zástancom veľkých mediálne opulentných policajných akcií, o čom pred piatimi rokmi hovoril aj vo veľkom rozhovore pre Štandard.
Špirko v rozhovore označil konanie OČTK a novinárov, ktorí sa vopred dozvedali o policajných akciách, za „absolútne neprípustné“. „Nepôsobí to dôveryhodne… Sudcovia a badám, že aj advokáti, napádajú práve tieto postupy, ktoré narúšajú priebeh vyšetrovania alebo porušujú prezumpciu neviny.“
Špirko mal na prokuratúre povesť sólo hráča, o ktorého prípadoch sa veľa nevedelo a on sám ich radšej držal mimo mediálnej pozornosti, aby si ich neskomplikoval. Zmenilo sa to až po vražde Jána Kuciaka, keď mal Špirko strach a na dvore pred prokuratúrou usporiadal brífing pre médiá, na ktorom prehovoril o korupčnom pozadí Počiatka s Kaliňákom a o prenasledovaní a tlaku, ktorý je vyvíjaný na jeho osobu v súvislosti s ich vyšetrovaním.
Špirkovi sa totiž počas vyšetrovania podarilo dostať pod tlak podvodníka Ľubomíra Vargu, ktorý svedčil o Kaliňákovej údajnej korupcii.
Varga bol jedným z prvých ľudí, ktorí boli ochotní vypovedať o trestnej činnosti vysokopostaveného politika ako spolupracujúci obvinený.
Bolo to dva roky predtým, ako čurillovci s Lipšicom (krstným otcom tohto inštitútu v našej právnej úprave) tento inštitút sprofanovali, keď ho urobili nástrojom politického boja a vydierania „kajúcnikov“. Aj preto je dnes ľahké podobné prípady spochybniť a politicky inštrumentalizovať.
Nemali by sme však zabúdať na to, v čom spočíval správny zmysel inštitútu spolupracujúceho obvineného, ktorý by nemal byť raz a navždy neutralizovaný. Práve Špirko predviedol, ako by to mohlo zmysluplne vyzerať, ak by sa s týmto inštitútom narábalo ako s trestnoprávnym, nie politickým spôsobom.
Ak by pri tom neurobil zbytočné chyby, ktoré sa neskôr budú používať proti nemu.
Kaliňák v pozore
Treba pripomenúť, že Varga ešte v roku 2016 ponúkol Špirkovi spoluprácu za prísľub zníženia dlhoročného trestu.
Prokurátor tak disponoval svedectvom daňového podvodníka, ktorý opisoval, ako Kaliňák s Počiatkom údajne získali na štátnych IT zákazkách 200 miliónov eur.
Jeho advokát Marek Para si však uvedomil, koľká bije, a v pozadí zrejme upozornil Roberta Kaliňáka. Varga svoje svedectvo stiahol, spolu s Parom podali na Špirka trestné oznámenie za čudný postup pri spisovaní Vargovho trestného oznámenia.
Vargovi advokáti sa chytili toho, že zápisnica o výsluchu a priznaní svedka vznikla neštandardným spôsobom. Vargovi hrozilo desať rokov a sám navrhol spoluprácu, ktorou by si znížil trest. Špirko na jeho návrh prikývol a spísal s Vargom „pracovnú verziu“ zápisnice, ktorá však nebola uzatvorená, keďže si výpoveď a taktiku ešte chcel prediskutovať so svojím advokátom, ktorým bol Marek Para, v súčasnosti už blízky človek Roberta Kaliňáka.
Špirka následne začali stíhať, najskôr trestnoprávne a neskôr disciplinárne. V oboch prípadoch bol neskôr zbavený obvinení. Medzitým mu vzali spisy, čím sa podarilo dosiahnuť faktické odstavenie prokurátora z prípadu, v ktorom zašiel príliš ďaleko.
Špirko to označil za diskreditáciu a ľudí okolo Kaliňáka a Mareka Paru obvinil dokonca zo sabotáže vyšetrovania. Špirko hovoril o tom, ako boli naňho nasadené sledovacie skupiny.
Sfalšovaný podpis
Vážnym spochybnením prípadu je už spomínaný sfalšovaný podpis na jednej zo zápisníc o výsluchu Vargu. Dlho nebolo zrejmé, ako sa to stalo, no neskôr sa k manipulácii s podpisom priznal sám Špirko v rozhovore pre portál 360tka a denník Sme.
Vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik mal generálnej prokuratúre odstúpiť súhrn všetkých podkladov súvisiacich s prípadom. Špirko povedal, že chcel Kováčika „testovať“, či nevynáša spisy, a tak mu podstrčil dokument s napodobeninou podpisu. Špirko sa touto taktikou dostal do problémov, o ktorých dosahu vtedy ešte nemohol ani tušiť.
Ak sa totiž premiérovi Ficovi podarí spochybniť aj Špirkov vážny prípad, bude mať v zápase o interpretáciu dôveryhodnosti svedectiev kajúcnikov vyhraté.
Prokurátor však tvrdí, že ostatné verzie zápisnice mali pravý podpis, čo dokázal aj znalecký posudok.
Rozdané úlohy v pozadí
Kaliňák podľa Špirkových informácií narýchlo zvolal poradu vedúcich predstaviteľov OČTK (vtedajší policajný prezident Gašpar údajne dokonca prišiel z dovolenky).
Podľa Špirka došlo k stretnutiu (dnes už bývalých) policajných funkcionárov u ministra vnútra Kaliňáka, na ktorom sa zúčastnili Gašpar, Krajmer a Hraško ,a preberalo sa na ňom, ako čo najkratšie doriešiť prokurátora Špirka.
Špirko mal v tom čase podozrenie, že ho sledujú a dokonca manipulujú s jeho autom. Neskôr to potvrdil aj bývalý elitný policajt Bernard Slobodník. Makó mu vraj povedal, že ľudia Norberta Bödöra vykonávali sledovačku. O eliminácii Špirka s cieľom odobrať mu spis hovoril aj Ľudovít Makó.
Bernard Slobodník, Ľudovít Makó a František Imrecze počas výsluchov hovorili o úlohe Mareka Paru pri eliminácii Špirka.
Ide o kajúcnikov, ktorí sa vo viacerých prípadoch ukázali ako nedôveryhodní, čo platí najmä o Makóovi. V tomto prípade síce ide o nepriame svedectvá, ktoré sa však vzájomne doplňujú a podporujú ich aj iné dôkazy či indície.
Kam sa podelo vyšetrovanie, keď malo „uvoľnené ruky“
Počas vyšetrovania Špirko vykonával aj preverovanie jeho majetku. Cez rôzne dáta a vzťahové algoritmy dokáže prokurátor vypátrať, či konkrétna firma, ku ktorej sa politik nehlási, mu v skutočnosti patrí. V tomto prípade ide o firmu B. A. Haus odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka, v ktorej Kaliňák získal podiel.
Špirko v rozhovore pre Štandard pred šiestimi rokmi povedal, že v prípade B. A. Haus mal k dispozícii aj bankové účty spoločnosti.
Zjednodušene povedané: tam, kde Filip Rybanič (asistent exposlanca Jozefa Rajtára z SaS) videl len malý výsek Kaliňákovej finančnej histórie, Špirko mal k dispozícii celú účtovnú históriu prevodov. „Málokto si uvedomoval, že kým tento dotyčný zamestnanec banky bol stíhaný za výsek, ja som disponoval všetkými podrobnými informáciami vo veci podozrivých osôb a tých firiem a tie som vzájomne prepájal s ostatnými kauzami… Boli informácie, ktoré som zákonným spôsobom nadobudol a vyhodnocoval v kontexte podozrení, ktorými som vtedy disponoval. A nielen o tejto trestnej veci, ale aj iných.“
Nie je teda prekvapenie, ak bol Kaliňák zo Špirka nervózny.
Otvorenou otázkou však zostáva, prečo sa špeciálna prokuratúra pod Lipšicovým vedením nepustila s veľkou prioritou práve do tohto prípadu, ktorý bol rozpracovaný so silnými dôkazmi.
Tento úrad spochybnil sám seba viacerými stíhaniami postavenými na kajúcnikoch a ich nie vždy dôveryhodných svedectvách. Len malý dôraz sa kládol na prípady, ktoré boli podložené množstvom listinných a iných dôkazov. Medzi ne patrí aj Špirkov prípad, ktorý siahal do najvyšších poschodí moci.
Štandard sa na tento prípad ešte v roku 2023 pýtal aj Daniela Lipšica. Bývalý špeciálny prokurátor odpovedal spôsobom, akoby o ňom ani netušil. „Nemám o tom informáciu a ani som sa na to nepýtal,“ reagoval, pričom rýchlo zmenil tému. Na doplňujúcu otázku odpovedal takto: „Neviem, v akom procesnom štádiu ten prípad je. Nezisťoval som to.“
Bolo to v období, keď ÚŠP stíhal Kaliňáka (a Fica) v pochabej kauze „zločineckej skupiny“, ktorá sa mala vytvoriť, aby vraj narobila neplechu Andrejovi Kiskovi.
Pritom prokuratúra mala k dispozícii prípad z úplne inej ligy: Špirkov prípad legalizačnej schémy, ktorou Kaliňák s Počiatkom údajne získavali milióny za krytie daňových vratiek. Špirko nemal prípad postavený len na svedectvách, ale mal zozbieraných množstvo dokumentov a listinných či bankových dôkazov.
Daniel Lipšic o prípade „nemal žiadne informácie“, pričom až okato dával najavo, že sa o prípad vôbec nezaujíma, akoby ani neexistoval.
Pripomeňme, že nemáme žiadne bližšie informácie o dohodách, ktoré spolu uzavreli Lipšic s Kováčikom na stretnutí s Petrom Koščom a Vladimírom Pčolinským v Koščovom dome v Pezinku. Tieto stretnutia Lipšic sprvu popieral, a neskôr ich priznal.
Prokuratúra je zároveň dlhodobo v pasci, do ktorej sa vmanévrovala spoluprácou s Ľudovítom Makóom. Ten bol „majstrom“ práve v prikrývaní zlodejín na daňových úradoch, ktoré sa za čias, keď bol riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy, diali pod jeho prstami a vo veľkom.
Ani týmto smerom sa ÚŠP ani čurillovci veľmi ďaleko nevydali.