Decembrová parlamentná schôdza bola napätá, skončila sa potýčkou, pre ktorú chce koalícia meniť rokovací poriadok. Konflikt vyostrili najmä dve legislatívne zmeny.
Schválenie zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v skrátenom legislatívnom konaní, ktorého účinnosť medzičasom pozastavil Ústavný súd SR a prijatie novely Trestného zákona, ktorú pred Vianocami podpísal prezident Peter Pellegrini.
Apel študentov a zamestnancov EUBA
Obe legislatívne zmeny podporila aj poslankyňa Paula Puškárová (Hlas), ktorá zároveň pôsobí ako prorektorka pre vedu a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave (EUBA).
Študenti a zamestnanci univerzity ju následne v otvorenom liste vyzvali zvážiť, či „je dlhodobo udržateľné a v súlade s hodnotami akademického prostredia zastávať súčasne obe uvedené funkcie“.
Argumentovali tým, že chcú otvoriť otázku možného konfliktu záujmov, ktorý môže vzniknúť v situácii, keď „osoba zastávajúca vrcholnú akademickú funkciu aktívne participuje na politických rozhodnutiach s výrazným spoločenským dosahom“.
„Naša výzva nesmeruje k spochybňovaniu vašej odbornosti, ale k potrebe jasného oddelenia politického pôsobenia od reprezentácie univerzity navonok,“ píše sa v liste.
Koalíciu ani Hlas na univerzite nepropagujem, reaguje politička
Puškárová pre Štandard uviedla, že otvorený list vníma ako legitímny prejav občianskeho názoru časti študentov, nie ako osobnú kampaň voči jednotlivcom. Doplnila, že s kolegami, ktorí list podpísali, nemá osobné a ani pracovné spory.
„Akademické prostredie je prirodzene miestom rôznorodých názorov. Vo vedení univerzity, ale aj v projektových tímoch, ktoré momentálne vediem, máme akademikov z rozličných politických prúdov. Ak verejne vyjadria svoj názor, ktorý sa rozchádza s mojím, mám prestať s nimi spolupracovať? Mám prestať s nimi komunikovať? Nie. Je to súčasť demokratickej diskusie,“ tvrdí politička.
Zároveň garantovala, že počas výučby nikdy nepropagovala návrhy koalície a ani stranu Hlas. „Výučba na univerzite prebieha striktne v súlade s akademickými štandardmi, sylabami a etickými princípmi. Politická propaganda nemá v pedagogickom procese miesto a nikdy nebola jeho súčasťou,“ poznamenala.
Zdôraznila, že jej politická pozícia nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o ľuďoch, rozpočtoch, ani akademických procesoch. V súčasnosti podľa poslankyne neexistuje žiaden objektívny dôkaz, že by jej politická činnosť univerzitu poškodzovala.
Zdôrazňuje tiež, že hlasovanie v parlamente nemožno spájať s hodnotami univerzity. Ide o výkon individuálneho poslaneckého mandátu, ktorý vyplýva z ústavy a zodpovedá sa voličom, nie univerzitnej samospráve.
„Rovnako existujú riaditelia škôl či starostovia, ktorí sú zároveň poslancami. Ich hlasovanie v parlamente nie je hodnotovým hlasovaním školy alebo obce, ktorú riadia. Práve toto oddelenie rolí chráni nezávislosť inštitúcií a zároveň umožňuje jednotlivcom zostať aktívnymi občanmi,“ vysvetlila.
Poslanci nemajú imperatívny mandát
Bývalý sudca a podpredseda Ústavného súdu SR Eduard Bárány pre Štandard uviedol, že politika v akademickej funkcii nemôžu vyzývať na odstúpenie výlučne pre jeho politické hlasovania. Teda ak neporušil odborné ani etické náležitosti.
„Na Slovensku máme voľný mandát, nie imperatívny. Poslanec nesmie od nikoho prijímať pokyny pre výkon svojej funkcie. Má ju vykonávať podľa svojho svedomia. S tým súvisí aj fakt, že za svoje hlasovanie nesmie byť stíhaný,“ vysvetlil právny odborník.
Výzvy na odstúpenie Puškárovej považuje za právne problematické, lebo žiaden zamestnanec sa nezodpovedá svojmu zamestnávateľovi za svoju politickú činnosť.
Podobné výzvy podľa jeho slov zasahujú do slobodného výkonu mandátu poslanca. „A je to - mierne povedané - v rozpore so zásadami fungovania demokracie,“ doplnil Bárány.
Ani keby Ústavný súd SR rozhodol, že transformácia Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bola protiústavná, prorektorku by vedenie univerzity nemohlo z tohto dôvodu prepustiť, alebo ju vyzvať na vzdanie sa funkcie.
„Neviem, či by sme našli poslanca, ktorému sa počas kariéry nestalo, že hlasoval za zákon, ktorý následne ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Aj každému sudcovi sa počas kariéry viackrát stane, že mu vyšší súd zruší rozhodnutie. Má snáď tento sudca odísť z funkcie za to, že mu odvolací súd zrušil rozsudok?“ ilustroval sudca.
Ideologický tlak vyvíjajú skôr „liberálne“ strany
Denník N informoval, že otvorený list podpísalo aj približne 30 Puškárovej kolegov – vedúci katedier, dekani, prodekani či odborní asistenti školy.
„V akademickej obci sa stráca sloboda slova. Nesúhlas s politickým postojom a s výkonom politickej funkcie nemôže viesť k žiadnym negatívnym dôsledkom v rámci zamestnania,“ zdôraznil Bárány.
Za celým prípadom vidí širšiu otázku: do akej miery je vôbec vhodné, aby akademický funkcionár súčasne zastával politickú funkciu. „Súbeh týchto funkcií je pre mňa problém. Nie však nesúhlas časti zamestnancov s konkrétnym výkonom takejto funkcie. Do toho už nikoho nič nie je,“ ozrejmil.
Vo viacerých slovenských inštitúciách sa podľa Bárányho situácia vyvíja tak, že funkcia je podmienená správnym politickým názorom. „Rovnako sa vyvíjal tlak na odstúpenie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu. Ešte predtým sme to z pozície Slovenskej akadémie vied zažili vo vzťahu k poslancovi Ľubošovi Blahovi (Smer). Takýto tlak v akademickej sfére nie je ojedinelý, hoci by malo ísť o prostredie najväčšej názorovej tolerancie,“ prízvukoval.
Právny expert dodal, že tento typ ideologického tlaku sa paradoxne častejšie objavuje v prostredí liberálnych politických prúdov, ktoré sa prezentujú ako nositelia otvorenosti a tolerancie, než zo strany politických subjektov súčasnej vládnej koalície.