Míľnikom bol zákon prijatý ešte za jednofarebnej vlády Smeru v roku 2015, účinnosť nadobudol začiatkom roka 2016. Konkrétne ide o zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP).
Počítal so vznikom komisie na kontrolu ITP. Komisia mala raz ročne urobiť kontrolu, ale tiež kedykoľvek z vlastného podnetu alebo podnetu občana Slovenska, ak sa domnieva, že sa ITP používajú voči nemu.
Kontrola odposluchov sa ocitla v slepej uličke a vyzerá to tak, že tam zrejme aj zostane. Naznačujú to tiež vyjadrenia podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara zo Smeru a poslanca Juraja Krúpu z SaS z parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, s ktorými sa Štandard o tomto probléme rozprával.
Odborník ako nedostatkový tovar
Kontrolnú komisiu má tvoriť osem členov. Traja majú byť poslanci z koalície a traja z opozície. Komisii by mal predsedať zástupca opozície.
Zvyšní dvaja členovia majú byť odborníci mimo politiky, ktorých navrhne predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Odborníci majú mať vek aspoň 40 rokov, previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň „prísne tajné“, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej desať rokov praxe. Mohlo by ísť o bývalých sudcov, prokurátorov, príslušníkov tajnej služby, polície či odborníkov na oblasť bezpečnostnej teórie alebo medzinárodných vzťahov.
Pokusy nájsť takýchto ľudí však zlyhali. Navyše, práca v komisii nie je platená. Je to čestná funkcia.
Koalícia vraj komisiu nechce
Poslanec Krúpa ako šéf branno-bezpečnostného výboru parlamentu sa v minulom volebnom období snažil kontrolnú komisiu sprevádzkovať. Poukázal na to, že strany opozície sa vtedy drobili a nevedeli sa dohodnúť. Teraz je podľa neho situácia taká, že koalícia komisiu nechce. „Oni to nespustia, budú to blokovať,“ zhodnotil Krúpa.
V aktuálnom volebnom období Juraj Krúpa podal dva návrhy na zriadenie komisie, koalícia ich však odmietla.
Pokiaľ ide o dvoch odborníkov, Krúpa navrhol, aby v komisii nefigurovali, a táto podmienka sa zo zákona vypustila, „pretože nájsť ich je mimoriadne náročné“.
V minulom volebnom období mal vyhliadnutých odborníkov, ale tí podľa Krúpu stratili záujem po tom, čo vtedajšia opozícia nevedela predložiť svojich kandidátov. V záujme sfunkčnenia komisie by ju podľa Krúpu mohli tvoriť štyria zástupcovia koalície a štyria z opozície.
Odposluchy a ich zneužívanie
Podpredseda parlamentu Gašpar povedal, že „je potrebné byť opatrný“ v tom, k akým informáciám sa politici dostanú pri kontrole odposluchov. Napriek tomu si myslí, že asi sa zriadenie komisie posunie dopredu.
Upozornil, že v čase prijatia zákona o zriadení komisie boli pomery v politike iné, a v tom je podľa neho aj problém.
„Nepredpokladalo sa, že politika sa dostane až tam, kde je dnes. Teda, že sa bude v politickom súboji tvrdo používať kriminalizácia. Mám obavu, že sa môže stať, že sa budú takéto veci zneužívať, že uniknú, hoci by toto malo byť, samozrejme, v rozpore so zákonom,“ zhodnotil podpredseda parlamentu.
Upozornil tiež, že hranica sa už v politickom súboji prekročila. Aj keď je prípravné konanie v rámci trestného konania neverejné, poukázal na to, že verejne kolujú celé výsluchy.
Gašpar priblížil, že kontrolná komisia nemá možnosť nahliadať do celého spisu, a keby aj mala, tak by sa mohla dočítať informácie, ktoré sú v rovine nepreverených faktov a sú v rovine zatiaľ nepreverených faktov, „a to by sa mohlo zneužívať v politickom súboji“. Preto je podľa podpredsedu parlamentu potrebné „prekopať“, čo vlastne majú mať členovia komisie k dispozícii na preverenie odposluchov.
Krúpa: Keď nič nenašli, mali ma informovať
O problémoch s vlastným odpočúvaním začiatkom decembra hovoril aj samotný Juraj Krúpa. Chcel sa dostať na rokovanie parlamentného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby (SIS), ale poslanci mu to neumožnili.
„Moje meno sa objavilo aj v niektorých správach na kontrolnom výbore SIS a preberalo sa to tam,“ priblížil. Na otázku Štandardu, kedy ho mali odpočúvať, odvetil: „Čo ja viem? Keď nič nenašli, mali by ma podľa zákona o tom informovať. Myslíte si, že ma niekto informoval?“ spýtal sa.
Na margo možného úniku informácií, o čom sa zmienil Gašpar, poslanec Krúpa poznamenal, že členovia kontrolnej komisie by museli byť viazaní mlčanlivosťou, ale „niekomu vyhovuje“ súčasný stav.
Parlamentný výbor sa v decembri zaoberal aj medializovaným vyjadrením bývalého riaditeľa Národného bezpečnostného analytického centra Juraja Kulika, podľa ktorého SIS šikanuje a odpočúva nepohodlných zamestnancov. Riaditeľ SIS Pavol Gašpar reagoval, že tieto podnety sú v rozpore s objektívnou realitou a že tajná služba podala trestné oznámenie, aby sa všetky okolnosti riadne preverili.