Minister Erik Tomáš (Hlas) opakovane zdôrazňuje, že cieľom rezortu nie je obmedzovanie pomoci, ale „robenie poriadku“. Podľa neho ide o reformy, ktoré upevňujú spravodlivosť a motiváciu k práci, nie o škrty. „Len spravodlivý systém je sociálny,“ konštatuje.
Ako jediné opatrenie s priamym dosahom na dávky vidí zastropovanie trinásteho dôchodku, ktorý bude v nasledujúcich troch rokoch vyplácaný vo výške 667,30 eura. Minister to označuje za spravodlivý kompromis medzi solidaritou a stabilitou verejných financií.
Kritici však pripomínajú, že zastropovanie neodráža rast životných nákladov a jeho efekt je skôr politický než sociálny.
Práca namiesto dávok – rovnováha medzi motiváciou a sankciou
Rezort práce deklaruje úspech v oblasti kontroly dočasnej pracovnej neschopnosti – úspora viac ako 100 miliónov eur pre Sociálnu poisťovňu má byť dôkazom efektívnejšieho dohľadu. „Ukázalo sa, že máme obrovské množstvo falošných PN. Tie čísla sú neodškriepiteľné,“ dodáva šéf ministerstva.
Rovnaký princíp sa uplatňuje aj v projekte Práca namiesto dávok, ktorý odoberá podporu ľuďom odmietajúcim ponúknuté pracovné miesto. „Zákon nenechávame len na papieri, ale ho aktívne uplatňujeme v praxi,“ zdôrazňuje Tomáš.
Podľa ministra ide o krok k väčšej zodpovednosti, podľa odborníkov však hrozí, že opatrenie znevýhodní tých, ktorí čelia reálnym bariéram vstupu na trh práce – napríklad nízkej dostupnosti služieb či regionálnym rozdielom v pracovných príležitostiach.
Úspech podľa šéfa rezortu práce zaznamenáva aj projekt Právo na prvé zamestnanie. Zhruba 75 percent mladých sa po zapojení udrží na trhu práce bez ďalšej pomoci štátu a vyzdvihuje aj niektoré ďalšie čísla – miera nezamestnanosti dosiahla v novembri 2025 historicky nízku úroveň 3,88 percenta.
A kým Tomáš to považuje za dôkaz aktívnej politiky trhu práce, ktorá zahŕňa rekvalifikácie, kurzy a investičné stimuly, podľa kritických hlasov sa za číselným úspechom skrýva pretrvávajúca nízka kvalita pracovných miest, tlak na mzdy a regionálne nerovnosti, ktoré brzdia sociálnu mobilitu.
Aj iné štatistiky ukazujú pracovný trh v omnoho pesimistickejšom svetle.
Udržateľnosť je otázna
Jedným z kľúčových opatrení je podľa šéfa rezortu práce odstránenie diskriminácie matiek pri výpočte dôchodkov. Od roku 2026 sa obdobie starostlivosti o dieťa započíta ako odpracovaný čas, pričom dôchodky sa spätne prepočítajú. Ako Tomáš už viackrát pripustil, chvíľu to potrvá a prilepšenia sa nedočkajú všetci.
Tento krok zvyšuje spravodlivosť systému, no zároveň zvyšuje tlak na jeho finančnú udržateľnosť v prostredí starnúcej populácie a pomalej produktivity.
Na pozadí tohto vývoja upriamuje štát svoju pozornosť na nové opatrenia pre jednorodičov. Rok 2025 im priniesol rozšírenie sprevádzania dieťaťa k lekárovi. Zvýšenie rodičovského príspevku pre pracujúcich nad 500 eur má zasa podporiť aktívne rodiny.
Napriek tomu ostáva otvorená otázka dostupnosti bývania, predškolských zariadení a starostlivosti o deti – faktorov, ktoré rozhodujú o reálnej možnosti rodičov zapojiť sa do pracovného života.
Sociálna politika roku 2025 sa podľa Tomáša posunula smerom k väčšej adresnosti a administratívnej kontrole, čo možno vnímať ako krok k racionalizácii verejných výdavkov. Rezort práce tak nesporne reaguje na spoločenský dopyt.
Ak však má byť slovenský sociálny model udržateľný, bude potrebné zosúladiť solidaritu s výkonnosťou a pri nastavení sociálnych opatrení dať zásadnejší priestor ekonomike.