Skrátené legislatívne konanie zneužívala v roku 2025 aj Ficova vláda

Skrátené konanie je obľúbeným nástrojom vlády, keď chce urýchlene presadiť politicky citlivú legislatívu. Ani uplynulý rok 2025 nebol výnimkou, keď celkom zjavne neboli splnené podmienky na využitie tohto inštitútu, no vláda na zákon nedbala.

Robert Fico. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Robert Fico. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Skrátené legislatívne konanie je špecifický inštitút prijímania návrhu zákona upravený v zákone o rokovacom poriadku NR SR, ktorý umožňuje prijatie zákona v zrýchlenom konaní a bez viacerých zákonných obmedzení, ktoré platia v riadnom legislatívnom procese.

Tento inštitút možno využiť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. V takom prípade sa Národná rada SR môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

Pri nesplnení podmienok na skrátené konanie môže konať hlava štátu, tvrdí právnik Bujňák

Mohlo by Vás zaujímať Pri nesplnení podmienok na skrátené konanie môže konať hlava štátu, tvrdí právnik Bujňák

V právnej teórii by sa poslanci mali uchyľovať k prijímaniu zákonov touto formou iba v skutočne mimoriadnych a riadne odôvodnených situáciách, no v politickej praxi je pevne zakorenený trend zneužívať rýchle presadzovanie zákonov kedykoľvek, keď si to politická situácia vyžaduje.

Nie každé porušenie zákona je protiústavné

Opoziční poslanci síce tradične namietajú zneužívanie tejto formy prijímania zákonov pred Ústavným súdom SR, no ten iba zriedkavo vyvodí následky v podobe konštatovania protiústavnosti celého zákona. Ústavný súd SR je vo všeobecnosti zdržanlivý v zásahoch do zákonodarnej moci a koná tak iba v prípadoch, keď je to skutočne nevyhnutné.

Budova Ústavného súdu SR. Foto: František Iván/TASR

Napríklad pri veľkej novele Trestného zákona v roku 2024 Ústavný súd SR zdôraznil, že legislatívny proces prebehol s chybami, a nepriamo naznačil, že použitie skráteného legislatívneho konania či skracovanie lehôt v rámci diskusie v parlamente nebolo namieste.

Jedným dychom však súd dodal, že tieto porušenia zákona nemali takú ústavnú intenzitu, aby predstavovali protiústavný zásah zákonodarcu.

Tri ústavné zaujímavosti novely Trestného zákona

Mohlo by Vás zaujímať Tri ústavné zaujímavosti novely Trestného zákona

Verejnosť však mohla vidieť mimoriadne hrubý zásah do zákonnosti pri prijatí takzvaného prorodinného balíčka z dielne Igora Matoviča.

Ten ústavný súd ako celok označil za protiústavný z dôvodu nerešpektovania podmienok na skrátené legislatívne konanie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa nemohla relevantne vyjadriť k finančným dôsledkom právnej úpravy, zároveň bola v danom procese obídená aj samospráva.

Igor Matovič. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Trend zrýchleného legislatívneho konania bez riadnej opory v zákone využívala v minulosti každá vláda a ani rok 2025 nebol výnimkou. Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025 kritizovala, že v roku 2024 bolo 58 zo 131 prijatých zákonov schválených za okolností, ktoré obmedzovali účasť verejnosti, pričom z týchto 58 zákonov bolo 28 prijatých v skrátenom legislatívnom konaní.

Nadužívanie zrýchlených konaní

V roku 2025 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 20 zákonov, no mediálne pokrytie z hľadiska zákonnosti použitia tohto inštitútu sa týkalo iba niekoľkých z nich. Práve tieto príklady však zrejme nespĺňali požiadavky na skrátené legislatívne konanie, tak ako ich predpokladá zákon.

Raši: Skrátené konania vláda kritizovala, sama ich využíva veľa

Mohlo by Vás zaujímať Raši: Skrátené konania vláda kritizovala, sama ich využíva veľa

Vládny návrh zákona známy ako „konsolidačný balík“ sa stretol s kritikou Hnutia Slovensko na čele s Igorom Matovičom okrem iného práve pre jeho prijatie v zrýchlenom konaní.

V tomto prípade je však potrebné zohľadniť, že pri neprijatí potrebných zmien by Slovenská republika prišla o značné finančné prostriedky v dôsledku porušenia pravidiel finančnej disciplíny. Otázka vzniku hospodárskych škôd je teda minimálne na stole.

Za problematické z hľadiska zákonnosti možno označiť návrhy zákonov týkajúce sa zmien v Environmentálnom fonde z dielne ministerstva životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu. Minister Taraba argumentoval okrem iného urýchlenou potrebou zmien z dôvodu hrozby pokút za neplnenie plánu obnovy.

V tomto bode je potrebné zdôrazniť, že hrozba značných hospodárskych škôd ako dôvod na skrátené konanie nemôže spočívať v akýchkoľvek sankciách či pokutách, hoci aj vo vyššej sume, ale musí ísť o skutočne mimoriadne udalosti.

Hazard, horalkové krádeže aj oznamovatelia

Podobnou argumentáciou operoval pri skrátenom legislatívnom konaní aj minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak pri presadzovaní novej úpravy hazardu.

Aj v tomto prípade je sporné, či hazard a z neho predpokladané príjmy alebo výpadky v štátnom rozpočte možno označiť za hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát.

Rudolf Huliak. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Bizarné dôvody na zrýchlené prijatie novely už novelizovaných trestných kódexov pri takzvaných horalkových krádežiach (vrátane zmien typu „trikrát a dosť“) ponúkli samotní vládni predstavitelia.

Na jednej strane odmietali zvýšený počet krádeží v obchodoch a praktickú nemožnosť potrestania určitej skupiny páchateľov, no na druhej strane tvrdili, že ide o problém vyžadujúci okamžitú legislatívnu reakciu v skrátenom konaní.

Ani ostatné prijaté zmeny (kajúcnici, Benešove dekréty, zasahovanie cudzej moci vo voľbách) v tejto novele však nespĺňali požiadavky ohrozenia bezpečnosti štátu alebo iné zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie.

Zmena zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti patrí medzi najočividnejšie prípady presadzovania politickej agendy v skrátenom legislatívnom konaní bez zákonných dôvodov.

V tomto prípade nemožno nájsť relevantný dôvod, pre ktorý by vládou komunikované zmeny – výmena riaditeľky Dlugošovej a odstavenie takzvaných čurillovcov – museli prebehnúť v skrátenom režime. Ústavný súd SR v tomto prípade už pozastavil účinnosť prijatého zákona.

Bez vyvodenia zodpovednosti nemožno čakať zmenu

Využívanie zrýchleného režimu pri prijímaní zákonov bolo značne rozšírené aj v roku 2025. Spektrum oprávnenosti jeho použitia sa pohybuje od možno neopodstatnenej kritiky (konsolidačný balík) až po celkom zjavné prekročenie zákona (zmeny pri Úrade na ochranu oznamovateľov).

Ťažko možno objektívne tvrdiť, že počas roka 2025 došlo až k dvadsiatim mimoriadnym situáciám, pri ktorých bolo absolútne nevyhnutné použiť zrýchlené konanie tak, aby to bolo v súlade so zákonom.

Ústavný súd SR je vo svojej rozhodovacej praxi pri podobných vládnych praktikách skôr zdržanlivý. Súd sám konštatoval, že samotné nesplnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie automaticky nespôsobuje protiústavnosť prijatého zákona.

Pri absencii reálneho postihu preto nie je dôvod domnievať sa, že nadužívanie či zneužívanie skráteného legislatívneho konania sa v budúcnosti obmedzí a bude využívané výlučne na účely, na ktoré bolo pôvodne zamýšľané – teda pri skutočne mimoriadnych okolnostiach.