V ponovembrovej histórii Slovenska nebol parlament, ktorý by zostal v podobe, ako ho navolili ľudia. To znamená, že počty v poslaneckých kluboch ani raz nezostali rovnaké počas celého funkčného obdobia.
„Politické lepidlo“ koalície
Treba poznamenať, že Národná rada od začiatku októbra ukrajuje už druhú polovicu svojho mandátu. Čaká ju teda ešte mnoho udalostí, ktoré môžu poznačiť jej podobu. Ak sa však výrazne nezmenia pomery v parlamente a vláda sa nedostane do menšinového postavenia, tak sa voľby uskutočnia niekedy v septembri 2027.
Dovtedy sa ešte môže zmeniť sila poslaneckých klubov. Správanie sa zákonodarcov naznačuje, že silové pomery by sa viac-menej mohli zachovať v súčasnej podobe s prípadnými „kozmetickými zmenami“.
Najmä poslanci vládnej koalície nemajú dôvod vypovedať lojalitu svojím materským stranám. Preferencie v prieskumoch naznačujú úbytok voličskej podpory pre vládnu zostavu, a preto nie každý poslanec súčasnej koalície má nateraz nakročené k opätovnému zvoleniu. Môže to byť účinné „politické lepidlo“ koalície, aj keď v politike nikdy nič nie je isté.
Indikátor stability
Zrejmým ukazovateľom pomerov v parlamente je počet nezaradených poslancov, ktorí opustili pôvodné kluby. Po voľbách patrí každý poslanec do nejakého klubu strany, ktorá prekročila potrebných päť percent. Klub musí mať podľa zákona aspoň osem členov. Ak z neho niektorý zákonodarca vystúpi a počet členov klesne pod zákonnú hranicu, klub zanikne a jeho členovia rozšíria rady nezaradených.
Súčasný parlament má iba osem takýchto nezaradených poslancov, čo je veľmi nízke číslo. Jedno z najnižších v histórii slovenského parlamentarizmu. Dá sa to nateraz interpretovať ako znak istej stability v koaličnom aj opozičnom tábore napriek turbulenciám, ktoré vládna trojka zažila koncom roka 2024 a začiatkom roka 2025.
Kto je mimo „rodiny“
Sila medzi nezradenými je dokonca takmer pol na pol. Trojica Roman Malatinec, Pavel Ľupták, Ivan Ševčík zo Strany vidieka hlasuje ako súčasť koalície. Ich stranícky šéf Rudolf Huliak je ministrom cestovného ruchu a športu. Táto trojica však môže dostať koalíciu na hranu. Zvyčajne s nimi totiž hlasuje aj nezaradený Miroslav Radačovský. Vtedy už môže mať koalícia - v prípade rebélie týchto poslancov - problém, pretože parlament nemusí byť schopný sa uznášať.
Naposledy sa k skupine nezaradených pridal v decembri Ján Ferenčák, ktorý opustil klub Hlasu. Stalo sa tak po tom, čo ho parlament odvolal z funkcie šéfa parlamentného výboru pre európske záležitosti.
Medzi nezaradenými je tiež Ľubomír Galko, ktorý sa pôvodne dostal do parlamentu na kandidátke hnutia OĽaNO Igora Matoviča.
Osmičku uzatvárajú Rastislav Krátky a Richard Vašečka. Obaja skončili v klube Hnutia Slovensko [pôvodne OĽaNO, pozn. red.] po tom, čo v septembri podporili vládnu novelu ústavy.
Kedy parlament zahltili nezaradení
Pohľad do minulosti ukázal, že najmenej nezaradených poslancov bolo za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012. Konkrétne išlo o siedmich poslancov. Je paradoxné, že práve táto vláda predčasne padla po tom, čo koaličná SaS na čele s Richardom Sulíkom odmietla hlasovať za dôveru vláde pri rozhodovaní o eurovale, ktorý finančne zachraňoval Grécko.
Pomyselným víťazom v počte nezaradených poslancov je minulé volebné obdobie 2020 až 2023, ktoré sa rovnako skončilo predčasnými voľbami. Išlo o vládu Igora Matoviča a Eduarda Hegera aj s krátkym obdobím takzvanej úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.
Nezaradených poslancov sa prezentovalo až 52, čo bola viac ako tretina parlamentu. Bol to raritný úkaz. Vtedajšia koalícia vedená Matovičom pritom začínala s ústavnou väčšinou 95 hlasov.
Tretí najvyšší počet nezaradených zákonodarcov sa pohyboval v parlamente v období rokov 2016 až 2020, konkrétne ich bolo 36. Išlo o obdobie koaličnej vlády vedenej Robertom Ficom so stranami SNS, Most-Híd a Sieť. Strana Sieť sa krátko po voľbách rozpadla ako dôsledok vstupu do vládneho spolku so Smerom.
Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice premiér Fico odstúpil a vymenil ho Peter Pellegrini, koalícia však dokázala dovládnuť.
Straty SNS a Hlasu
Z vládnych strán je momentálne najstabilnejší klub Smeru. Vo voľbách získal 42 poslaneckých kresiel a neprišiel ani o jedného poslanca. Formálne má v súčasnosti 41 členov, Dušana Muňka totiž „požičal“ SNS, aby si zachovala vlastný klub.
SNS mala na počiatku desať poslancov, teraz ich má osem, aj so spomínaným Muňkom. Z klubu odišli Pavel Ľupták, Ivan Ševčík a tiež Rudolf Huliak. Ten sa však presunul na ministerskú stoličku. Namiesto neho prišiel už spomínaný Radačovský.
Úbytok postihol aj klub Hlasu. Na začiatku mal 27 členov, aktuálne ich je 25, keďže z neho vystúpili Roman Malatinec a Ján Ferenčák. V klube Hlasu boli tiež dvaja nespokojní poslanci Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš. Ich odchodom na ministerstvo investícií mohol Hlas doplniť svoje počty lojálnymi poslancami.
Opozícia sa mieša medzi sebou
Presuny nastali aj v radoch opozičných strán. Nestalo sa však, že by niektorý z vládnych poslancov prestúpil do opačného politického tábora. Najsilnejší opozičný klub PS sa zväčšil z 32 na 33 poslancov. Posilnil ho Viliam Tankó, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke hnutia OĽaNO.
Hnutie Igora Matoviča disponovalo po voľbách 16 mandátmi, no oslabilo sa o štyroch poslancov. Okrem Tankóa odišiel aj Ľubomír Galko. Rastislava Krátkeho vylúčil Matovič po tom, ako hlasoval za novelu ústavy predloženú vládou. Rovnako ju podporil aj Richard Vašečka, ten však odišiel z Matovičoho klubu sám.
Liberálna SaS sa rozrástla z 11 na 12 členov. Do klubu liberálov vstúpila Martina Bajo Holečková. Pôvodne sa pritom do Národnej rady dostala na kandidátke KDH, ktoré má v súčasnosti 11 poslancov.