V porovnaní s predchodcami je prezident najopatrnejší pri udeľovaní milostí odsúdeným osobám. Trend sa zmenil s nástupom prezidenta Andreja Kisku v roku 2014 minimálne v tom, že nevydal žiadnu amnestiu a rovnako postupovali aj jeho nasledovníci Zuzana Čaputová a Peter Pellegrini.
Čo vlastne prezident môže
Ústava dáva prezidentovi právomoc udeliť milosť alebo amnestiu. Je medzi nimi podstatný rozdiel.
Milosť je individuálny právny akt týkajúci sa konkrétnej osoby. Podklady na jej udelenie hlave štátu pripravuje minister spravodlivosti.
Amnestiu môže prezident vyhlásiť pre širší okruh ľudí. Vďaka nej možno tresty odpustiť alebo zmierniť. Na platnosť amnestie je potrebná kontrasignácia, teda aj podpis premiéra alebo ním povereného ministra.
582 žiadostí
Do konca novembra minulého roka prezidentská kancelária dostala celkovo 582 žiadostí o milosť. Prezident udelil jednu individuálnu milosť. Zároveň 380 žiadostiam nevyhovel.
„Po podrobnej analýze a súvisiacich podkladov neboli zistené dôvody odôvodňujúce použitie tejto výnimočnej ústavnej právomoci,“ priblížil odbor komunikácie prezidentskej kancelárie.
Hlava štátu podľa vyjadrenia kancelárie vždy pristupuje k jednotlivým žiadostiam individuálne a s maximálnou starostlivosťou, pričom pri rozhodovaní zohľadňuje najmä právne aspekty odsúdenia a výnimočné skutočnosti alebo dôvody uvedené v žiadosti. Zákon nešpecifikuje, kedy je dôvod na udelenie milosti, je to na zvážení samotného prezidenta.
Smrteľná dopravná nehoda
Pellegrini udelil vlani v apríli milosť 43-ročnému mužovi. Spôsobil tragickú dopravnú nehodu. Dostal trest odňatia slobody na dva roky a zákaz viesť motorové vozidlo na šesť rokov a šesť mesiacov.
Odsúdený neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť a nebol pod vplyvom alkoholu. Pri nehode zahynulo päť ľudí vrátane jeho desaťročného syna a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.
O udelenie milosti požiadali manželka odsúdeného, predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi, primátor mesta, v ktorom muž žije, a pozostalí po obetiach. Prezident argumentoval, že pri posudzovaní žiadosti prihliadal na to, že odsúdený spáchal skutok z nedbanlivosti, bez úmyslu a išlo o tragickú udalosť spôsobenú súhrou viacerých nešťastných okolností. Zohľadnil tiež jeho predchádzajúci bezúhonný život, pracovné zaradenie a rodinné pomery.
Čaputová milostivejšia ako Kiska
V počte udelených milostí bola Zuzana Čaputová veľkorysejšia ako Pellegrini doteraz. Počas svojho mandátu omilostila 29 ľudí. Išlo napríklad o ženy, ktoré kradli, spreneverili peniaze alebo zanedbali povinnú výživu. Zavážilo, že sa starali o maloleté alebo ťažko choré deti. Milosti sa dočkali tiež muži za prechovávanie marihuany. Pre prezidentku bolo rozhodujúce, že marihuanu nepredávali. Používali ju na tlmenie bolestí.
Prezident Andrej Kiska rozdal len šesť milostí počas piatich rokov svojho pôsobenia v úrade. Prvé dva roky pritom neomilostil nikoho.
Spočiatku bolo milostí viac vrátane amnestií
Predchádzajúci prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič udelili podstatne viac milostí. Prvý prezident Slovenskej republiky Kováč dal 85 milostí, Schuster ich poskytol 75. Gašparovič už ubral tempo a dal 28 milostí. Bolo to však za desať rokov, čo bol vo funkcii prezidenta, teda od roku 2004 do roku 2014.
Pokiaľ ide o amnestiu, týka sa širokého okruhu ľudí na rozdiel od milosti. Vôbec prvú amnestiu udelil prezident Kováč pri nástupe do úradu v roku 1993.
Prezident Schuster sa rozhodol pre rovnaký krok krátko po ujatí sa funkcie. Poskytol tiež amnestiu pri príležitosti končiaceho sa jubilejného roka 2000.
V poradí tretia hlava štátu, Ivan Gašparovič, udelila amnestiu dvakrát. Pri nástupe do úradu v roku 2004 a druhý raz v roku 2013, na dvadsiate výročie vzniku Slovenskej republiky.