Vedeli ste, že v katedrále v Kolíne nad Rýnom sú v sarkofágu vykladanom vzácnymi kameňmi dodnes uložené ich ostatky? Ročne sem zavítajú milióny pútnikov.
Tému Troch kráľov klaňajúcich sa Jezuliatku stvárnilo mnoho slávnych maliarov, spomeňme napríklad Fra Angelica, Filippa Lippiho, Domenica Ghirlandaia alebo Sandra Botticelliho. Evanjeliá pri opise ich návštevy v betlehemskej maštaľke nerozvíjajú detaily o nich. Azda aj preto celé stáročia vzbudzovali títo muži zvedavosť a záujem dozvedieť sa viac o ich živote, dlhej ceste za Ježišom a ďalšom osude.
Katedrála v Kolíne nad Rýnom je okrem evanjelií ďalším „živým“ dôkazom, že nejde o fiktívne postavy, ale o osobnosti, ktorým stretnutie s Najvyšším kráľom navždy zmenilo život.
Tajomstvo odkryté mystičkám
Spovedník talianskej mystičky Luisy Piccarrety (1865 – 1947) don Benedetto Calvi zostavil z jej meditácií, v ktorých uvažuje o tajomstvách zo života Panny Márie, zaujímavú knihu, ktorú na Slovensku vydalo vydavateľstvo Zachej v roku 2021 (Život Panny Márie vo videniach Luisy Piccarrety). Prináša zaujímavú stať aj o návšteve Troch mudrcov z východu v betlehemskej jaskynke:
„Dcéra moja, teraz ma dobre počúvaj, mám pre teba ďalšie prekvapenie: na nebi sa zjavila nová hviezda, ktorej svetlo sa rozbehlo do celého sveta, aby k sebe zvolávalo ctiteľov pravdy a aby ich priviedlo k malému Ježišovi. Vnuklo im myšlienku padnúť na kolená a vyznať, že on je najmocnejší Kráľ. Svetlo novej hviezdy ohromilo a uchvátilo troch mužov, takže sa ho rozhodli nasledovať, každý z inej časti zeme. Hviezda ich napokon priviedla do betlehemskej jaskynky k nohám maličkého Ježiša.
Aké muselo byť prekvapenie troch kráľov a mudrcov, keď v tomto krehkom dieťati rozpoznali Kráľa neba i zeme – toho, kto prišiel, aby svojou láskou zachránil celý svet. Stalo sa to preto, lebo vo chvíli, keď sa mu mudrci, uchvátení jeho nebeskou krásou pokorne klaňali, novonarodené dieťa poodhrnulo závoj svojej ľudskej prirodzenosti a dalo spoza neho preblesknúť svojej božskej prirodzenosti, takže jaskynka sa razom zmenila na raj.
Očarení jej jasom zastali mudrci ako prikovaní a nijakým činom neboli schopní odísť od Dieťaťa. Dokázali to až vtedy, keď sa svetlo jeho božskej prirodzenosti opäť ukrylo v jeho ľudskej prirodzenosti.
Zhostila som sa úlohy matky a podrobne som im porozprávala o zostúpení večného Slova a tak ich upevnila vo viere, nádeji a láske. Tieto čnosti boli totiž skutočným obsahom darov, ktoré priniesli Ježišovi: ich vonkajšia podoba bola len ozdobnou schránkou odkazujúcou na ich plný duchovný zmysel.“
Hoci evanjeliá neuvádzajú nič o výzore troch mudrcov, ktorí merali dlhú cestu za Ježiškom narodeným v Betleheme, a nepíšu ani o ich rodinných pomeroch alebo vlastnostiach, ktorými oplývali, viac bolo zjavené františkánskej mystičke Márii od Ježiša z Agredy, a to ešte v 17. storočí. V slovenčine vyšla o tom v roku 2021 kniha vo vydavateľstve Zachej pod názvom Mystické mesto Božie II.
Spomínanej mystičke bolo v jej víziách zjavené aj to, že „títo traja králi, ktorí prišli nájsť božské Dieťa po jeho narodení, pochádzali z Perzie, Arábie a Sáby (Ž 72,10), z krajín ležiacich východne od Palestíny. Ich príchod prorokoval zvlášť Dávid a pred ním Balaam.
Títo traja králi sa dobre vyznali v prírodných vedách a dobre poznali Písmo Božieho ľudu. Pre svoju vzdelanosť boli nazývaní mudrci. V dôsledku svojej znalosti Písma a vďaka diskusiám s niektorými Židmi boli preniknutí vierou v príchod Mesiáša, očakávaného týmito ľuďmi. Navyše boli úprimní, pravdiví a veľmi spravodliví v spravovaní svojej krajiny.
Vzhľadom na to, že nimi ovládané územia neboli také rozsiahle, ako je tomu dnes, ľahko ich riadili a osobne vykonávali spravodlivosť ako múdri vladári. Mali tiež vznešenú a veľkorysú povahu, bez lakomstva a chamtivosti, ktoré utláčajú, ponižujú a znevažujú ducha kniežat. Pretože títo mudrci riadili susediace krajiny a žili neďaleko od seba, stali sa z nich priatelia, ktorí zdieľali svoje cnosti a znalosti, ktoré získali, a ktorí sa spolu radili o dôležitých záležitostiach svojej vlády. V tom všetkom sa zdieľali ako najvernejší priatelia.“
Mária od Ježiša z Agredy opisuje aj okamihy, ako prebiehali chvíle Troch kráľov pri Svätej rodine. Píše dokonca o tom, ako blahopriali svätému Jozefovi k tomu, že bol vybratý za snúbenca Božej Matky, pričom vyjadrovali údiv a súcit nad veľkou chudobou, „pod ktorou bolo skryté najväčšie tajomstvo neba a zeme“.
Z týchto videní sa dozvedáme aj to, že „po zvyšok svojho života žili títo preveľmi šťastní králi ako praví učeníci Panej svätosti a svoje duše i ľud svojich krajín viedli v súlade s jej učením, príkladom svojho života a povedomím o Mesiášovi, ktoré všade šírili, priviedli veľký počet duší k viere v pravého Boha a na cestu spásy. Nakoniec, nasýtení dňami a zásluhami, zavŕšili svoju cestu vo svätosti a spravodlivosti, keď boli ako v živote, tak i v smrti oblažovaní priazňou Matky milosrdenstva.“
Katedrála so vzácnym relikviárom
Za Tromi kráľmi dnes putujú mnohí pútnici do Nemecka. Chrám v Kolíne nad Rýnom, kde sú uctievané ich sväté ostatky, je európskym gotickým skvostom. Bol naprojektovaný v 13. storočí majstrom Gerhardom a z veľkej časti postavený v 19. storočí. Ako píše vo svojej odbornej štúdii jezuita profesor Ľuboš Rojka, stavba trvala úctyhodných 632 rokov.
Ostatky Troch kráľov priniesol do Kolína nad Rýnom cisár Fridrich I. Barbarossa z Milána 23. júla 1164. Barbarossa ich daroval vtedajšiemu kolínskemu arcibiskupovi Rainaldovi z Dasselu. Kronikár z 13. storočia píše, že „všetko obyvateľstvo sa im ponáhľalo v ústrety s hymnami a spevmi“ a takto slávnostne boli ich relikvie uložené.
Do Kolína začali putovať zástupy, nechýbali mohutné procesie. Každý z pútnikov si chcel odniesť pamiatku vo forme pútnickej kartičky s potvrdením, že navštívil posvätné mesto, prípadne kúsok látky, ktorá sa dotýkala hláv Troch mudrcov. Odnášali si aj pamätné mince a suveníry. Pútnických medailónov, ktoré zhotovovali z olova a cínu, bolo až viac ako 110 druhov. Vyrábali sa aj poháre, cestovné fľaše alebo prstene s označením mien mudrcov.
V interiéri kolínskej katedrály sa nachádzajú okrem vzácneho relikviára mnohé umelecké skvosty aj populárny oltár Troch kráľov s Máriou a dieťaťom, ktorý namaľoval Štefan Lochner v roku 1445. Ďalším veľkolepým dielom je zobrazenie mudrcov, ktoré vytvoril zlatník Mikuláš z Verdunu okolo roku 1220. Na relikviári možno vidieť zlaté sochy prorokov a apoštolov aj scény zo života Ježiša Krista. Na čelnej strane relikviára sú v zlate vyobrazení Traja králi prinášajúci svoje dary, spolu s cisárom Svätej ríše rímskej Otom IV.
Postavy sú veľmi živé, zdobené perlami a tisíckou vzácnych kameňov. Predná časť relikviára zobrazuje zjavenie sa Boha vo svete, a to poklonou mudrcov vľavo a Pannou Máriou s dieťaťom Ježišom uprostred aj krstom Krista v Jordáne s Jánom Krstiteľom. V hornej časti je Kristus intronizovaný v sprievode dvoch stojacich anjelov, s kalichom ako znakom jeho kňazstva a korunou ako znakom jeho kráľovskej hodnosti. Na zadnej strane je podobným spôsobom zobrazené bičovanie a ukrižovanie Krista a prorok Jeremiáš.
Ako pripomína vo svojej štúdii profesor Ľuboš Rojka SJ, množstvo vzácnych drahokamov a umeleckých diel spojených s relikviárom a kolínskou katedrálou je unikátnym svedectvom uplynulých storočí kresťanskej viery a veľkého nadšenia, ktoré formovalo našu európsku kultúru. Od roku 1996 je katedrála v Kolíne nad Rýnom zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Má jedenásť zvonov, kapacitu pre 4-tisíc ľudí a po dĺžke meria približne 145 metrov.
Len štyri kostoly u nás
Možno si položíte otázku, či na Slovensku máme vôbec chrámy zasvätené sviatku Zjavenia Pána. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Ing. Miloš Dudáš sa tejto téme venoval vo svojom odbornom bádaní. Podľa neho „patrocínium Zjavenia Pána patrí na našom území medzi výnimočné napriek tomu, že prináleží do kategórie patrocínií spätých so životom samotného Krista.
Na Slovensku s týmto zasvätením stoja len štyri kostoly: v Rokytove pri Bardejove, v Kline nad Bodrogom na južnom Zemplíne, vo Važci na Liptove a v Predajnej blízko Brezna na Horehroní.“ Zo zaniknutých stredovekých kostolov možno spomenúť Kostol v Ostrej Lúke neďaleko Zvolena, ktorý stál do konca 18. storočia.
Tému poklony Troch kráľov narodenému Kristovi však nachádzame aj v ďalších chrámoch na Slovensku v podobe závesných interiérových obrazov, napríklad v Kostole svätého Štefana v Galante, v Kostole svätého Serváca vo Vrbove, v Kostole svätej Kataríny v Sáse a na ďalších miestach.
Pokiaľ ide o niektoré fakty a zaujímavosti týkajúce sa štyroch chrámov s patrocíniom Zjavenia Pána, od Ing. Miloša Dudáša sa dozvedáme, že „kostol v Kline nad Bodrogom, najnižšie položenej obci na Slovensku, zachovaný ako konzervovaná ruina s novým zastrešením, je v regionálnom kontexte cenným dokladom stredovekého sakrálneho staviteľstva. Je vyhľadávaným miestom obdivovateľov gotickej architektúry, ktorého neopakovateľný génius loci umocňuje okolitá krajina pokojne meandrujúcej rieky Bodrog.“
Prekvapenie v Rokytove
Obec Rokytov leží na rozhraní západných a východných Karpát na hlavnej ceste spájajúcej neďaleký Bardejov a Starú Ľubovňu. Dominantnou stavbou obce je filiálny kostol Zjavenia Pána, ktorý stojí takmer v strede zástavby. Okolo jeho vzniku však podľa Ing. Miloša Dudáša panujú nejasnosti.
Základná murovaná hmota objektu pochádza z rokov 1805 až 1808 a nesie znaky klasicistickej architektúry s prvkami vidieckeho baroka, no je pravdepodobné, že obsahuje materiál zo staršej sakrálnej stavby. „Veľká časť vnútorného zariadenia je staršia ako samotný kostol.
Dominuje mu hlavný oltár Klaňanie sa troch kráľov, ktorý je datovaný do polovice 17. storočia. V rámci výskumu oltárneho obrazu došlo k zaujímavému nálezu. Pod maľovanou scénou Klaňania sa troch kráľov z 19. storočia reštaurátor objavil vzácnu stredovekú tabuľovú maľbu s obdobným motívom. Mladšie plátno prekrylo starší obraz, ktorý odborníci datovali do 15. storočia.
Z architektonického hľadiska sa Kostol Zjavenia Pána v Rokytove nevymyká našim bežným vidieckym kostolom. Jeho výraz v plnej miere zapadá do klasicistického poňatia sakrálnej stavby, no interiér skrýva zaujímavú výzdobu a hodnotné vybavenie siahajúce od stredoveku až po súčasnosť,“ odkryl Ing. Dudáš.
Vo Važci nastalo obnovenie samostatnej rímskokatolíckej farnosti až po druhej svetovej vojne. Stredoveký murovaný kostol situovaný v centre obce bol pôvodne postavený koncom 13. storočia ako gotický a zasvätený bol svätému Antonovi Pustovníkovi. V roku 1738 bol barokovo upravený a v roku 1910 úplne prestavaný.
Celé vnútorné vybavenie kostola pochádza z polovice 18. storočia a jeho stredobodom je hlavný oltár, ktorému dominuje veľkorozmerný reliéf Klaňania sa troch kráľov a bohatá figurálna výzdoba.
Oltár je ukážkou vysoko kvalitnej umeleckej práce neznámeho autora; ide o polychrómovanú drevorezbu. Na vrchole oltára je malý baldachýn s obrazom Boha Otca. V roku 1925 ho prerezal a premaľoval maliar Jan Hála. Podľa Ing. Dudáša „v prostredí tradičnej ľudovej kultúry Važca má napohľad skromný kostol osobitné postavenie, kde trojkráľový ľudový motív nereflektuje len krásu barokového výtvarného umenia, ale predovšetkým hĺbku úprimnej kresťanskej viery vidieckeho človeka“.
Pôvodne neskorogotický Kostol Zjavenia Pána je pýchou horehronskej obce Predajná. Aj keď presný vznik farnosti nie je známy, možno sa domnievať, že to bolo niekedy na konci 14. alebo začiatkom 15. storočia. V každom prípade z dobových dokumentov vyplýva, že do roku 1617 bola filiálkou.
Podľa Ing. Dudáša prešiel kostol v Predajnej komplikovaným historickým a konfesionálnym vývojom. V predreformačnom období je v obci doložená murovaná neskorogotická kaplnka svätej Kataríny z konca 15. storočia, ktorá mala stáť na mieste súčasného kostola. Jeho architektonická podoba predstavuje typickú barokovú sakrálnu stavbu z polovice 18. storočia.
Obraz – olejomaľba na plátne Klaňanie sa Troch kráľov je sekundárne zavesený na stene presbytéria. Hlavný barokový oltár sa nedochoval v úplnej podobe: zostala len menza (oltárny stôl), svätostánok a spodná časť jeho oltárnej architektúry.
Ako sa vyhnúť Herodesovi dnes?
A trojkráľové posolstvo pre nás do našej doby? Viera Malá, česká konvertitka z judaizmu na katolícku vieru, ho pred rokmi zhrnula tak, že jej rada platí dodnes:
„Cesta mudrcov za Božským Dieťaťom bola spočiatku plná hľadania, nadšenia, rozprávania, zdieľania, radosti, a predsa cesta späť, tichá a prinášajúca Pokoj, bola dokonalejšia. Je isté, že naplnení tým, čo videli a počuli, boli by na počkanie radšej každému tú radostnú zvesť oznámili. Museli sa teda iste veľmi premáhať, ale dodržali poslušnosť, dbali na Božie upozornenia, a tak vlastne zjavili svetu Pána iným spôsobom. Svojou poslušnosťou zachránili Božské Dieťa. Ak budeme opravdivo hľadať Boha ako oni a nebudeme dbať na námahu a dĺžku cesty, potom i nám dá Boh poznať, až ho nájdeme, akou cestou sa máme vydať, či nie je nutné vyhnúť sa Herodesovi.“
Text pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.sk.