Keď k tomu pripočítame vyhlásenie Trumpovej administratívy, že zoznam krajín, v ktorých môžu USA v prípade potreby intervenovať, je veľmi dlhý, dostávame obraz sveta, ktorý je výrazne menej stabilný, ako si investori ešte nedávno pripúšťali.
Americký zásah navyše prerušuje dodávky venezuelskej ropy do Číny a na Kubu. V prípade Kuby ide prakticky o ekonomickú katastrofu, ktorá môže viesť k destabilizácii celého režimu. V prípade Číny ide o citeľný výpadok strategickej suroviny, ktorú krajina sama nemá, a zároveň o ohrozenie viac ako šesťsto projektov, do ktorých v juhoamerickej krajine dlhodobo investovala.
Pre Peking to znamená nutnosť nahradiť približne 4,5 percenta dodávok ropy, ktoré pochádzali z Venezuely, a zároveň odpísať stratu okolo 10 miliárd dolárov. Ide o sumu, ktorú Čína Venezuele požičala a mala sa splácať práve ropou. Čína tak má niekoľko dôvodov, prečo by americký zásah vo Venezuele nemala nechať bez odpovede.
Pokojná reakcia trhov
Keď k tomu pripočítame jasnú požiadavku USA na Grónsko, ktorá môže otriasť základmi NATO, čakali by sme reakciu trhov približujúcu sa panike pred blížiacou sa treťou svetovou vojnou. Lenže trhy neurobili vôbec nič.
Akoby Trumpov zásah vo Venezuele prebiehal v nejakej paralelnej dimenzii. Americká burza rástla, ázijské trhy dokonca zažívali eufóriu a cena ropy mierne stúpla, čo protirečilo všetkým predpovediam, že venezuelská ropa zaplaví trh, a zníži tým cenu čierneho zlata. Prečo sa tak nestalo?
Odpoveď na túto otázku nám dáva kurz a reakcia akcií Chevronu. Tie v prvom momente reagovali silným, viac ako šesťpercentným rastom. Budúcnosť sa zdala ružová. Americká firma Chevron má navyše stále jednu nohu vo Venezuele. Spoločnosť dostala výnimku a zostala v krajine aj napriek znárodneniu ropného priemyslu.
Chevron ťaží vo Venezuele približne 150- až 200-tisíc barelov ropy denne, čo zodpovedá približne 10 až 25 percentám celkovej produkcie krajiny. Vedenie spoločnosti vyhlásilo, že je ešte príliš skoro na to, aby sa hovorilo o investíciách do obnovenia ťažby. Akcie spoločnosti na túto informáciu reagovali silným poklesom a prakticky návratom na cenu pred únosom venezuelského prezidenta do USA.
Predstavitelia ropného priemyslu tak zostali triezvi. Je známe, že Venezuela ťaží ťažkú ropu s vysokým obsahom síry a na jej spracovanie sú potrebné špeciálne rafinérie. Navyše sa venezuelská ropa zle prepravuje. Zrátané a podčiarknuté, obnovenie produkcie na úroveň spred znárodnenia ropného priemyslu je otázkou investícií v ráde prinajmenšom desiatok miliárd dolárov.
Aby bolo možné tieto investície vôbec uskutočniť, je potrebné zabezpečiť stabilitu venezuelského režimu. Dnes nikto nemôže odhadnúť, ako sa bude situácia v tejto krajine vyvíjať, nieto ešte vedieť, aká bude situácia o rok.
Keď k tomu pripočítame, že cena ropy len v roku 2025 oslabila o viac ako 18 percent a väčšie množstvo venezuelskej ropy na trhu by prispelo k jej ďalšiemu zníženiu, ropné spoločnosti si dobre uvedomujú, že pri cene čierneho zlata medzi 50 a 60 dolármi za barel sa masívne investície vo Venezuele nemusia vrátiť.
A ako posledný argument, ktorý vysvetľuje veľmi umiernenú reakciu finančných trhov, slúžia historické skúsenosti s americkou administratívou, ktoré hovoria o tom, že zásahy do cudzích krajín sa následne ekonomicky oplatia.
Príklad: Po vojne v Kosove sa táto krajina prezentovala ako budúce ťažobné eldorádo Balkánu. Ako hlavný argument slúžil komplex Trepča, kde sa nachádzali ložiská olova, zinku, striebra a ďalších kovov. Hovorilo sa o nerastnom bohatstve v desiatkach miliárd eur.
V roku 2022 tržby z baní Trepča dosiahli 12,7 milióna eur. V roku 2024 to bolo už iba 8,7 milióna eur. Je veľmi pravdepodobné, že podobný príbeh sa môže odohrať aj vo Venezuele. Jedinou zmenou v príbehu by bol výrazný nárast ceny ropy. No táto pravdepodobnosť je veľmi malá, pretože Trumpov plán na boj s infláciou sa zakladal práve na nízkych cenách ropy pre amerických spotrebiteľov.
Americký prezident sa síce snažil zamaskovať neistú budúcnosť ekonomického úspechu zásahu vo Venezuele vyhlásením o 50 miliónoch barelov ropy, ktoré tento štát odovzdá USA. Následne však Trump dohliadne na spravodlivé rozdelenie zisku medzi USA a Venezuelu. Odhadom môže ísť o sumu okolo troch miliárd dolárov. Ale aj keby išla celá suma na obnovu ťažobného parku vo Venezuele, problém by to nevyriešilo.
Pokrok firmy Nvidia priťahuje pozornosť
Jensen Huang na veľtrhu CES v Las Vegas predstavil novú generáciu AI serverových systémov Vera Rubin. Tentokrát nešlo iba o predstavenie výkonnejšieho modelu čipu, ktorý spracuje informácie rýchlejšie ako predchádzajúca verzia. Nvidia stavia na tom, že budúcnosť umelej inteligencie nie je už iba v učení sa z dát, ale v realistických interakciách so svetom.
Čip Vera Rubin je navrhnutý tak, aby obrie modely bolo možné trénovať rýchlejšie a oveľa lacnejšie ako predtým. Podľa Nvidie dokáže nová generácia polovodičov trénovať modely s až 10 biliónmi parametrov počas jedného mesiaca, a to s použitím iba štvrtiny čipov, ktoré by boli potrebné pri predchádzajúcej generácii Blackwell.
Tieto nové procesory, aby sa mohli lepšie učiť, budú obsahovať novú vrstvu úložných technológií. Vďaka tomu zaznamenali výrobcovia týchto technológií, ako sú SanDisk alebo Western Digital, silný rast.
Tieto nové čipy tak podľa Jensa Huanga otvárajú možnosť smerom k „fyzickej AI“, čiže rozšírenie umelej inteligencie do bežného sveta. Prvou etapou bude rýchlejšie zavedenie samoriadiacich áut. Nvidia si tento potenciál nechce nechať ujsť, a preto vyvíja autonómne vozidlo spoločne s firmou Mercedes.
Malo by ísť o najbezpečnejšie auto na svete. Prvý model by sa mal objaviť na amerických cestách čo nevidieť. Akcie Tesly na túto správu zareagovali poklesom. Ďalšou etapou bude nástup robotov. Aj tu sa Nvidia chce podieľať na robotickej revolúcii, ktorá má zmeniť život každého človeka.
Spoločnosť tak pokračuje vo svojej transformácii z firmy dodávajúcej čipy pre umelú inteligenciu na konglomerát služieb a produktov, ktoré sú čoraz bližšie ku koncovému zákazníkovi.
Vývoj trhov počas tohto týždňa nám vyslal jasný signál. Finančné trhy zaujíma oveľa viac budúcnosť ovplyvnená pokrokom v technológiách ako geopolitické hry Donalda Trumpa.