Francúzsky prezident Emmanuel Macron otvoril doma aj v zahraničí citlivú debatu o možnom nasadení západných vojakov na Ukrajine po uzavretí budúcej mierovej dohody s Ruskom. Na uzavretom rokovaní s lídrami všetkých parlamentných strán predstavil plán, podľa ktorého by Francúzsko mohlo vyslať približne šesťtisíc vojakov v rámci takzvanej koalície ochotných.
Trojhodinová schôdzka sa uskutočnila 8. januára v Elyzejskom paláci za účasti premiéra Sébastiena Lecornu, ministerky obrany Catherine Vautrinovej, náčelníka generálneho štábu generála Fabiena Mandona, predsedov oboch komôr parlamentu a zástupcov všetkých politických strán vrátane tých, ktoré dlhodobo odmietajú vojenské angažovanie Francúzska na Ukrajine.
Francúzski vojaci by boli „ďaleko od frontu“
Podľa náčelníka generálneho štábu Fabiena Mandona by francúzske jednotky nepôsobili ako bojové ani odstrašujúce sily. Ich úlohou by bolo podporovať ukrajinskú armádu najmä v oblasti logistiky, výcviku a zabezpečenia, a to „ďaleko od frontovej línie“, píše portál Le Monde.
Premiér Lecornu v tejto súvislosti potvrdil, že o prípadnom nasadení francúzskych vojakov bude parlament hlasovať v priebehu najbližších pätnástich dní, čím sa otázka vojenského zapojenia stane predmetom otvorenej politickej konfrontácie.
Samit koalície ochotných bez podpisu USA
Macronov plán nadväzuje na samit takzvanej koalície ochotných, ktorý sa v Paríži uskutočnil 6. januára za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina na ňom podpísali vyhlásenie o budúcich bezpečnostných zárukách a možnom nasadení mnohonárodných síl po uzavretí mieru.
Spojené štáty sa však k dokumentu nepripojili. Vyslanci prezidenta Donalda Trumpa zostali k myšlienke vyslania zahraničných vojakov zdržanliví, čo v Európe vyvoláva otázky o miere amerického zapojenia do povojnovej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny.
Britská politická búrka
Zatiaľ čo Paríž deklaruje pripravenosť prevziať väčšiu zodpovednosť, vo Veľkej Británii odmietol líder strany Reform UK Nigel Farage, ktorého vplyv podľa prieskumov rastie, úvahy o vyslaní britských vojakov ako nerealistické a zle pripravené.
„Vojsko na mieste s výstrojom – aké vojsko? Aký výstroj?“ pýtal sa Farage podľa portálu Politico na tlačovej konferencii. Varoval pred vytvorením „modernej reinkarnácie britskej armády na Rýne“, čo je historický odkaz na dlhodobé povojnové pôsobenie britských jednotiek v Nemecku.
Farage pripustil, že by si vedel predstaviť účasť Británie v medzinárodných mierových silách, no iba za prísnych podmienok. Zapojenie by podľa neho muselo byť časovo obmedzené, založené na rotácii jednotiek a sprevádzané jasnou stratégiou odchodu.
„Možno by sme to zvládli na šesť alebo osem týždňov, ale ak hovoríme o dlhodobej misii, zabudnite na to. Nie sme v pozícii, aby sme to urobili,“ vyhlásil.
Líder Reform UK zároveň spochybnil ochotu ďalších spojencov reálne prispieť vojakmi. Podľa neho je ilúziou predstava širokej európskej účasti bez jasnej americkej podpory.
„Ak by sa zapojilo mnoho krajín, bolo by to skvelé. Ale Nemci nikoho nepošlú,“ ironicky poznamenal.
Britský premiér Keir Starmer reagoval vyhlásením, že o akomkoľvek nasadení britských síl bude rozhodovať parlament. Zároveň prisľúbil, že kabinet v blízkej budúcnosti predstaví podrobnejšie stanovisko a bude pokračovať v rokovaniach so spojencami.
(pir, echo 24)