Tento rok sa zrejme líder SNS bude snažiť presvedčiť vlastnou politikou, ktorá nie vždy bude v súlade s predstavami Smeru alebo Hlasu. Ak sa národniari nebudú ani vo volebnom roku 2027 stabilne držať nad piatimi percentami, čo je kvórum potrebné na vstup do Národnej rady, budú sa musieť obzerať po prípadných partneroch.
Situácia, kedy SNS narazí na partnera, sa aktuálne deje. Hlas odmieta podporiť novelu Trestného zákona, s ktorou prišli poslanci národniarov, aby sa zmiernili horné hranice trestov za extrémistické činy. „V čase, keď na Slovensku aj v celej Európe narastá radikalizácia mladých ľudí, nemôžeme vysielať signál, že spoločnosť je k extrémizmu zhovievavejšia. Našou úlohou nie je legitimizovať nenávisť, zľahčovať popieranie historických zločinov ani zamieňať šírenie nenávisti za slobodu slova," uviedol Hlas v stanovisku.
Danko pred časom hovoril o potrebe odlíšiť sa, lebo inak by SNS zanikla. Pripomenul, že jeho strana umožnila, aby bol Robert Fico premiérom v rokoch 2006, 2016 a aj teraz. Poznamenal, že ak niekedy SNS vyjadrí svoj názor na riešenie 13. dôchodku, neznamená to, že je proti vláde a Ficovi.
„V každom prípade nikomu z opozičného spektra neurobíme radosť, pretože nebudeme rozbíjať vládu,“ povedal. Chce sa uchádzať o väčšiu dôveru u občanov. Spomenul živnostníkov a ľudí, ktorí využívajú rekreačné poukazy. „Ak by nás len tieto skupiny volili, nemôžeme mať problémy s piatimi percentami,“ uviedol.
Michelko: Prídeme s vlastnou agendou
Šéf klubu národniarov Roman Michelko avizoval novú agendu, jasne naviazanú na SNS. Strana chce byť zrozumiteľná a chce sa odlíšiť od koaličných partnerov.
„Ide o zákon o slobode slova. V trestných kódexoch chceme zrušiť gumené paragrafy, orientovať sa naďalej na živnostníkov, ktorým sme vždy pomáhali. Zrušíme odvody pre ľudí s trvalým pracovným pomerom do 10-tisíc eur ročne,“ povedal Michelko pre Štandard s tým, že v prvom polroku chce SNS usporiadať programovú konferenciu.
Koniec legionárom
Poslanec nevylúčil, že SNS dá priestor aj známym menám na kandidátnej listine. „Určite nie ako legionárom alebo predstaviteľom inej strany,“ podotkol. Podľa neho aj minister Taraba alebo Kuffovci dostanú možnosť ísť na kandidátku SNS, „jednoznačne pod značkou SNS ako členovia“.
Ak by sa národniarom v prieskumoch nedarilo prekročiť hranicu piatich percent, jedným z riešení by mohol byť spoločný postup s Republikou.
Michelko reagoval, že na takéto diskusie je čas pol roka pred voľbami. Teraz ich považuje za predčasné. „Určite nenecháme prepadnúť 4,7 percenta hlasov. Ak budeme mať podporu okolo 5,5 alebo 5,7 percenta, tak pôjdeme sami. Určite sa však k niečomu konkrétnemu nebudeme vyjadrovať. Uvedomujeme si svoju zodpovednosť. Možnosti sú minimálne tri, ale nebudem ich teraz komentovať,“ doplnil.
Silnejšie mená
V prieskumoch Focusu pre portál 360tka sa SNS stabilizovala na úrovni štyroch percent. V decembri dosiahla 4,3 percenta. V zisťovaní AKO pre JOJ 24 mala minulý mesiac podporu 4,7 percenta.
Sociológ Martin Slosiarik z Focusu skonštatoval, že SNS chýba približne pol percenta až jedno percento, záleží to od prieskumu, aby dosiahla potrebných päť percent. „Zdá sa, že momentálne ani zvnútra SNS nie je dostatočný impulz pre potenciálnych voličov, aby volili túto stranu. Mala by sa snažiť možno prilákať nejaké silnejšie mená, čo sa jej ale v posledných voľbách nevyplatilo,“ povedal pre Štandard Slosiarik.
Narážal na to, že do parlamentu sa v posledných voľbách dostal iba predseda Danko a zvyšok tvorili nečlenovia SNS, či už skupina okolo Rudolfa Huliaka alebo Tomáša Tarabu.
SNS už nechce opakovať scenár z minulých volieb, keď vzala na kandidátku ľudí z iných strán. Popri Dankovi je v parlamente najviditeľnejší Michelko. Aj on pôvodne kandidoval ako nečlen SNS. Vlani vo februári do nej vstúpil, zároveň stojí na čele poslaneckého klubu.
Sociológ Slosiarik poukázal na to, že SNS nemá vlastné ministerstvo a pritom je vládnou stranou a súčasťou koalície. „Áno, je to aj o hľadaní silných mien na kandidátku, ktoré by dokázali priniesť strane percento voličov navyše,“ povedal sociológ.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba je nominantom SNS vo vláde. Pred voľbami sa ako predstaviteľ strany Život – národná strana dohodol na spolupráci so SNS. Do parlamentu už kandidoval ako nezávislý.
Dankov „odboj“
Sociológ Václav Hřích z AKO upozornil, že SNS po posledných voľbách vstúpila do parlamentu tesne nad piatimi percentami. „Ako keby od prvej chvíle bola ohrozená. Dva či tri mesiace pred voľbami sa začne utriasať, čo sa v nich stane a bude sa ukazovať, kto by sa mal báť a kto nie,“ priblížil Hřích pre Štandard.
Je pravdepodobné, že predseda SNS bude v niektorých veciach častejšie vzdorovať koalícii. Otázka je, nakoľko bude úspešný, lebo koalíciu rozbiť nechce, čoho si bude premiér Fico dobre vedomý.
Hřích si myslí, že Danko môže byť s takouto politikou čiastočne úspešný. „Ak budú ľudia nespokojní s tým, čo vláda robí a budú vidieť, že SNS má k istým veciam výhrady, tak by im to mohlo nejakých voličov priniesť,“ usúdil sociológ.
Pomohla by Republika?
Mimoparlamentná Republika je na tom lepšie ako SNS. V prieskumoch sa pohybuje v intervale sedem až desať percent. Nevedno, či bude chcieť národniarom pomôcť formou koalície alebo miestami na kandidátnej listine. Otázkou zostáva, ako by takýto krok vyhodnotili samotní voliči.
„Nemyslím si, že dnes je v SNS vôľa ešte viac legitimizovať Republiku v očiach voličov a potom ešte aj u tých súčasných voličov. Môže to byť cesta, z ktorej sa nedá celkom vrátiť, a Andrej Danko si pritom zakladá na identite a histórii SNS,“ mienil Slosiarik.
Spájať sa ďaleko pred voľbami nie je podľa Hřícha dobré. „Ešte stále je dosť času na to, aby sa tí, čo sa spojili, aj pohádali a potom rozpojili. To je taká slovenská tradícia,“ zhodnotil. Podľa neho by zároveň „wow efekt“ vyprchal. Dodal, že takýto postup sa zvykne riešiť iba niekoľko mesiacov pred voľbami.