Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa by 17. januára v Paraguaji mali podpísať dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a štyrmi juhoamerickými štátmi zoskupenými v združení Mercosur.
Podpis obchodnej dohody medzi EÚ a Brazíliou, Argentínou, Uruguajom a Paraguajom je v Európe široko medializovaný, pretože má svojich priaznivcov a aj hlasných kritikov.
Dokument je výsledkom najdlhších a politicky najcitlivejších obchodných rokovaní v histórii Únie. Jeho korene siahajú do 90. rokov, keď sa Mercosur – juhoamerický integračný blok združujúci Argentínu, Brazíliu, Paraguaj a Uruguaj – profiloval ako projekt regionálnej ekonomickej integrácie s ambíciou vytvoriť spoločný trh a posilniť geopolitickú váhu regiónu.
Odstránenie ciel
Vyjednávanie s predstaviteľmi Európy sa začalo pred viac ako štvrťstoročím a postupne sa z technickej obchodnej agendy posunulo do roviny strategickej geopolitiky. Po ratifikácii má dohoda pokryť trh s približne 700 až 780 miliónmi obyvateľov a zhruba štvrtinu svetového HDP.
Jej jadrom je postupné odstránenie ciel na väčšinu tovarov obchodovaných medzi oboma blokmi, liberalizácia služieb a posilnenie ochrany investícií, duševného vlastníctva a pravidiel verejného obstarávania.
Pre Mercosur je dohoda kľúčovým nástrojom modernizácie a otvorenia sa globálnym trhom.
Brazília, ktorá blok v poslednom období politicky viedla, ju označuje za geopolitickú prioritu. Prezident krajiny Luiz Inácio Lula da Silva opakovane zdôrazňoval, že v „nestabilnom a hrozivom“ svete potrebuje región silné partnerstvá, diverzifikáciu obchodných vzťahov a hlbšiu integráciu.
Vnútropolitické spory
Dohoda s EÚ zapadá do širšej stratégie, ktorá zahŕňa podporu energetickej transformácie, technologického rozvoja a infraštruktúrnych investícií. Na strane Únie bola dlhodobo brzdená vnútropolitickými spormi, najmä odporom časti členských štátov a poľnohospodárskych sektorov.
Francúzsko, Poľsko a Rakúsko poukazovali na obavy z nekalej konkurencie, nedostatočných environmentálnych štandardov a negatívnych dosahov na farmárov.
Opakované odklady podpisu vyvolávali otázky o dôveryhodnosti Únie ako globálneho obchodného aktéra, najmä v čase rastúceho napätia vo vzťahoch s USA a Čínou.
Dôležitý moment
Šefčovič na sociálnej sieti X už v piatok privítal hlasovanie veľvyslancov EÚ, ktoré potvrdilo, že za odobrenie finálneho podpisu dohody bude dostatok členských krajín EÚ. „Je to strategický krok pre strategickú dohodu,“ skonštatoval eurokomisár.
Dohoda o partnerstve Únie a Mercosuru je podľa jeho slov „prelomovým úspechom“, pretože ide o dôležitý moment nielen pre obchodnú politiku EÚ, ale aj pre širšiu hospodársku budúcnosť Európy.
„Dohoda vytvorí najväčšiu zónu voľného obchodu na svete, ktorá spojí viac ako 700 miliónov spotrebiteľov na dvoch kontinentoch. Od automobilového priemyslu, cez stroje až po víno, čokoládu a olivový olej,“ odkázal Šefčovič.
Pripomenul tiež, že výrobky z Únie získajú privilegovaný prístup na atraktívny trh, ktorý bol dlhodobo viazaný vysokými clami, niekedy až do výšky 55 percent. Zároveň táto dohoda zabezpečí prístup ku kritickým nerastom, ktoré sú dnes čoraz dôležitejšie.
„Táto dohoda však znamená oveľa viac ako len obchodné čísla. Je to strategický nástroj, ktorý bude formovať úlohu Európy v globálnom hospodárstve na celé desaťročia, posilní naše partnerstvo s Latinskou Amerikou a ochráni dôveryhodnosť EÚ ako dôveryhodného obchodného partnera,“ vysvetlil.
Zdôraznil, že jeho prioritou ako eurokomisára pre obchod zostáva, aby spoločnosti z EÚ mohli čo najrýchlejšie využívať výhody tejto dohody. Spresnil, že podľa očakávaní EK sa vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov z EÚ do regiónu Mercosur zvýši o 50 percent.
Zároveň bude chránených 344 ikonických potravín a nápojov z EÚ s chráneným označením, napríklad pravé šampanské, parmezán Parmigiano Reggiano alebo írska whisky.
„Celkovo táto dohoda posilňuje rozsiahlu sieť dohôd o voľnom obchode Európskej únie, najväčšiu na svete, ktorá zostáva kľúčovým strategickým aktívom pre udržanie našej globálnej hospodárskej výhody,“ opísal situáciu s dôvetkom, že EÚ pokračuje v rokovaní o obchodných dohodách aj v ďalších kľúčových oblastiach sveta.
Väčší problém je dovoz z Ukrajiny
Pre Slovensko je dovoz poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny väčším problémom ako dovozy z juhoamerických štátov skupiny Mercosur. Na túto tému reagoval vo zverejnenom videu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer).
Dôvodom podľa neho je, že Slovensko susedí s Ukrajinou.
Upozornil, že pri Mercosure niektoré štáty Únie žiadajú Európsku komisiu o vytvorenie fondu, ktorý by sanoval prípadné škody európskych farmárov spôsobené dovozom. „Voláme preto po rovnakom zachovaní toho, čo sa monitoruje pri Mercosure, a žiadame, aby sa rovnaké pravidlá uplatnili aj na dovozy komodít z Ukrajiny,“ dodal Takáč.
(tasr, reuters, lud, mja)