V Žiari nad Hronom sa v utorok hovorilo o návrate výroby primárneho hliníka a zároveň o tom, prečo sa vlastne srdce Slovalca pred tromi rokmi zastavilo. Premiér Robert Fico prišiel do fabriky s dvomi základnými tézami. Po prvé, európska cena elektriny je systémovo „prepálená“ a ničí konkurencieschopnosť. A po druhé, Slovalco nie je len regionálna fabrika, ale strategická kapacita, ktorú si Európa v čase dodávateľských šokov nemôže dovoliť odpísať.
Zrejme najsilnejší moment vyjadrení premiéra stál na číslach. Fico tvrdí, že Európa dnes vyrobí približne 1,2 milióna ton primárneho hliníka, pričom ďalších 1,5 milióna ton výrobných kapacít je odstavených práve pre vysoké ceny elektriny. Problém je, že európska spotreba je podľa neho šesť až sedem miliónov ton, čo znamená masívnu závislosť od dovozu.
A do toho rámca vstupuje Slovalco, keďže závod v Žiari bol schopný produkovať približne 200-tisíc ton, čo premiér prezentuje ako 17 až 20 percent európskej produkcie. Inými slovami, v logike premiéra nejde o nostalgický návrat „výroby, čo kedysi bežala“, ale o chýbajúci kus európskej priemyselnej skladačky.
Prečo sa zastavila výroba: elektrina a emisné povolenky
Príčinu zatvorenia pomenoval Fico priamo. Cena elektriny v EÚ je podľa neho vysoká najmä pre systém emisných povoleniek, v skratke ETS 1. Hovorí o tom ako o deformácii trhu, kde sa „dnes jedna emisná povolenka pohybuje na úrovni do 90 eur“ a táto cena sa následne prelieva do cien elektriny, ktorú energeticky náročná výroba, akou je obzvlášť hliník, nedokáže uniesť.
Zároveň sa oprel do politickej roviny a zvolil slovník, ktorý naznačuje, že v jeho interpretácii nejde o technickú úpravu parametrov, ale o spor v smerovaní EÚ. „My sa musíme toho zeleného šialenstva zbaviť,“ zdôraznil.
Fico sa pritom snažil otočiť environmentálny argument proti samotnej politike, ktorá sa tvári ako zelená. Tvrdí, že ak sa hliník vyrába v krajinách, kde elektrina stojí na uhlí, tak emisie môžu byť približne 20 ton CO₂ na tonu hliníka, kým v Žiari nad Hronom vraj ide o štyri tony CO₂. Teda päťnásobne nižšiu záťaž.
Pointa je podľa neho jasná. Európa síce „šetrí“ emisie na papieri tým, že výrobu vypne, ale reálne ich exportuje mimo kontinentu a následne dováža materiál s vyššou uhlíkovou stopou. Aj preto premiér hovorí o tom, že „nemôže byť cena elektrickej energie taká vysoká, možno tri- až štyrikrát vyššia ako v iných regiónoch sveta“. Zdôraznil, že bez zásahu sa konkurencieschopnosť EÚ jednoducho rozpadne.
Brusel alebo Bratislava ako dve cesty k obnove výroby
Riešenia na rozbeh výroby hliníka načrtol v dvoch úrovniach: európskej a domácej. Európska je podľa neho „správnejšia“, no pomalá. V hre sú buď návrhy na zastropovanie ceny povolenky [premiér spomína český prístup pozn. red.], alebo radikálnejší variant „emisných prázdnin“ v zmysle dočasného pozastavenia dosahu emisných povoleniek na cenu elektriny, ktorý presadzuje.
Fico preto avizoval list premiérom a predsedníčke Európskej komisie a snahu vytvoriť politický blok krajín, ktoré budú tlačiť na „normálne“ ceny energií.
Druhá cesta, tá domáca, je podľa premiéra rýchlejšia, ale brutálne drahá. Štát by mal fabrike pomôcť dotáciou elektriny tak, aby vedela nakupovať energiu za konkurencieschopnú cenu. Kľúčovým slovom je podľa neho stabilita. Aj preto Fico v Slovalcu hovoril o chystanom memorande fabriky s vládou na horizont 10 rokov, aby firma mala istotu na investičné rozhodnutia, úvery a plánovanie. Jeho detaily však budú známe až po finalizácii memoranda.
Slovalco potvrdilo, že reštart je technicky možný, a optimistický scenár, ktorý padol, je obnovenie výroby v druhej polovici roka. Zároveň však zaznelo, že ani v odstávke sa prevádzka nedá „vypnúť na nulu“, keďže firma udržiava systémy a drží si ešte stále kľúčových ľudí.
Riaditeľ hlinikárne spomenul, že v podniku zostalo približne 180 zamestnancov, kým v čase plnej prevádzky to bolo okolo 500 a nepriamo je od chodu fabriky závislých ďalších približne dvetisíc ľudí cez služby a dodávateľov.
Galek: Riešenia existujú a sú doma
Oponenti premiéra, a to najmä zo strany SaS, sa v reakcii na vystúpenie premiéra v Slovalcu snažili zobrať Ficovi monopol na „záchranu priemyslu“. Podpredseda SaS Marián Viskupič to zarámcoval širšie. Vláda podľa neho hovorí o raste až vtedy, keď vidí zhoršenie ekonomických ukazovateľov a keď konsolidáciu stavia najmä na zvyšovaní daní a odvodov, ktoré platia v konečnom dôsledku ľudia.
Zaujímavejšia a pre Slovalco konkrétnejšia bola línia poslanca Karola Galeka (SaS). Ten pripomenul, že premiér dnes stojí vo fabrike a hovorí o využívaní peňazí z envirofondu, ale podľa SaS bol práve Fico ten, kto v minulosti firmám sťažil prístup k týmto zdrojom.
Galek zároveň spochybnil, či Ficova európska stratégia nie je najmä hra o čas. „Žiaľ, vyzerá to tak, že naozaj skôr ako niekedy v roku 2027 k takémuto naštartovaniu fabriky ani dôjsť nemôže,“ argumentoval s tým, že na rozbeh desiatok až stoviek elektrolýznych pecí bude potrebovať hlinikáreň niekoľko mesiacov až približne rok.
Poslanec Galek však ponúkol iný model riešenia. A to nie dotovať drahú elektrinu, ale dostať sa k lacnej. Opiera sa o francúzsky mechanizmus, ktorý pomenoval priamo: „Stačí zájsť do Francúzska, kde od roku 2011 funguje takzvaný systém aréna.“
V jeho interpretácii ide o to, že krajina s jadrovým základom si vie politicky aj regulačne obhájiť, aby časť lacnej elektriny ostala pre domáci priemysel. A práve tu vidí poslanec slovenskú paralelu. Ak má podľa neho štát podiel v Slovenských elektrárňach a existujú objemy elektriny, ktoré sa v kríze vyčlenili pre domácnosti, po ústupe krízy sa dá časť presmerovať do priemyslu.
Galek to povedal natvrdo. „Dnes už energetická kríza pominula“ a práve preto sa podľa neho dá otvoriť debata o tom, či má byť plošná pomoc naďalej nadradená priemyselnej politike.
Výsledok dňa je tak paradoxne jednoduchý. Premiér ponúka kombináciu európskeho tlaku na zmenu pravidiel a domáceho riešenia drahej elektriny dotáciou. Opozícia tvrdí, že rýchlejšie je vyrokovať mechanizmus lacnej elektriny priamo zo slovenských zdrojov a prestať sa spoliehať na európsky kompromis, ktorý môže trvať roky.
Slovalco medzi riadkami hovorí tretie: reštart sa dá, ale čas nie je zadarmo. Bez cenovej istoty sa technická možnosť mení na dlhý a drahý režim udržiavania fabriky „pri živote“, ktorý nie je nekonečný, kým sa politika dohodne sama so sebou.