Cieľom schôdzky malo byť podľa dánskej strany prediskutovať najnovšie vyjadrenia predstaviteľov Spojených štátov o Grónsku. O naliehavé stretnutie ešte 6. januára požiadali dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen a šéfka grónskej diplomacie Vivian Motzfeldtová. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na návrh pristal deň nato. Na schôdzke sa zúčastnil aj viceprezident JD Vance.
Dánsky šéf diplomacie po rokovaniach vyhlásil, že s americkými predstaviteľmi viedli „otvorenú, ale zároveň konštruktívnu diskusiu“ o Grónsku. Podľa jeho slov sa dohodli, že USA a Dánsko vytvoria pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať širokým spektrom otázok týkajúcich sa dánskeho zámorského územia.
Zároveň však jasne povedal, že Washington zo svojej pozície neustúpil a naďalej trvá na tom, že musí Grónsko získať. Takýto výsledok Rasmussen aj Motzfeldtová označili za neprijateľné porušenie suverenity.
„Nepodarilo sa nám zmeniť americkú pozíciu,“ povedal dánsky minister novinárom po skončení rokovania. „Je zrejmé, že prezident má túžbu Grónsko ovládnuť.“
Rasmussen uviedol, že Dánsko a Grónsko budú pokračovať v dialógu so Spojenými štátmi napriek „zásadnému nesúhlasu“ v otázke budúcnosti arktického ostrova, na čo má slúžiť práve zriadenie spomínanej pracovnej skupiny.
„Podľa nášho názoru by sa táto skupina mala zamerať na to, ako riešiť americké bezpečnostné obavy a zároveň rešpektovať červené línie Dánskeho kráľovstva,“ mieni minister. Dodal, že zoskupenie sa prvýkrát stretne „v priebehu niekoľkých týždňov“.
Motzfeldtová uviedla, že chce posilniť spoluprácu so Spojenými štátmi, no Grónsko nechce byť vlastníctvom USA.
Trump: Dánsko nemôže urobiť nič, my všetko
Trump v stredu uviedol, že v otázke Grónska „sa niečo vyrieši“, po tom, ako ministri zahraničných vecí Dánska a Grónska naznačili, že medzi nimi a Spojenými štátmi pretrvávajú zásadné rozdiely v pohľade na toto arktické územie.
„Grónsko je veľmi dôležité pre národnú bezpečnosť vrátane bezpečnosti Dánska,“ povedal Trump.
„A problém je v tom, že Dánsko s tým nemôže urobiť vôbec nič, ak by Rusko alebo Čína chceli Grónsko obsadiť, zatiaľ čo my môžeme urobiť všetko. Zistili ste to minulý týždeň pri Venezuele,“ dodal.
Prítomnosť NATO na ostrove
Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen krátko pred začatím dánsko-amerických rokovaní vyhlásil, že Kodaň rokuje so svojimi spojencami o nových aktivitách a zvýšenej vojenskej prítomnosti v arktickej oblasti v roku 2026.
„Budeme pokračovať v posilňovaní našej vojenskej prítomnosti v Grónsku. Zároveň sa však budeme v rámci NATO ešte viac sústreďovať na viac cvičení a zvýšenú prítomnosť NATO v Arktíde,“ spresnil Poulsen.
O počte vojakov NATO, ktorí na ostrove pribudnú, sa zatiaľ nehovorí, avšak okrem nich by malo ísť o niekoľko vojnových lodí, vzdušnú podporu, ponorky či zbrane proti dronom.
Počas rokovaní švédsky premiér Ulf Kristersson na sociálnej sieti oznámil, že niekoľko švédskych armádnych dôstojníkov dorazilo do Grónska a že ide o súčasť medzinárodnej skupiny.
„Spoločne budú pripravovať nadchádzajúce fázy v rámci dánskeho cvičenia Operation Arctic Endurance. Na žiadosť Dánska vysiela Švédsko do Grónska príslušníkov svojich ozbrojených síl,“ vysvetlil Kristersson.
Aj ďalšie európske štáty vysielajú na ostrov vojakov
Lídri Európskeho parlamentu v stredu vyzvali výkonný orgán EÚ a členské štáty, aby poskytli „konkrétnu a hmatateľnú podporu“ Grónsku a Dánsku, pričom odsúdili požiadavky USA na prevzatie kontroly nad Grónskom.
„Vyhlásenia Trumpovej administratívy týkajúce sa Grónska predstavujú flagrantnú výzvu medzinárodnému právu, zásadám Charty OSN, ako aj suverenite a územnej celistvosti spojenca v rámci NATO,“ uviedli lídri politických skupín v europarlamente v spoločnom vyhlásení.
„Bezpečnosť Arktídy je strategickou prioritou Európskej únie a sme pevne odhodlaní ju chrániť,“ dodali.
Nemecký denník Bild uviedol, že Nemecko ešte v priebehu tohto týždňa pošle prvých vojakov do Grónska. Ako médium potvrdili viaceré zdroje v Nemecku a v škandinávskych krajinách, najskôr by mal byť vyslaný predvoj zložený z niekoľkých príslušníkov Bundeswehru.
Hovorca nemeckej vlády pre Reuters potvrdil, že Berlín vyšle vo štvrtok do Grónska svojich prvých vojakov. Spresnil, že nasadia viac ako tucet prieskumných vojakov.
Nórsko zase podľa informácií ministra obrany Toreho Sandvika vysiela do Grónska dvoch príslušníkov ozbrojených síl. „Nórsko sa rozhodlo vyslať dvoch pracovníkov nórskych ozbrojených síl, aby zmapovali ďalšiu spoluprácu medzi spojencami v rámci NATO,“ uviedol Sandvik v písomnom vyhlásení pre agentúru Reuters.
Dodal, že v rámci NATO prebieha dialóg o tom, ako posilniť bezpečnosť v Arktíde vrátane oblasti Grónska a jeho okolia. „Zatiaľ neboli prijaté žiadne závery,“ povedal.
Papieroví spojenci
Pripomeňme, že grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová ešte nedávno navrhovala, aby Grónsko rokovalo s USA osobitne, bez delegácie z dánskej pevniny. Dňa 13. januára však uviedla, že Grónsko chce také, aké ho poznáme dnes, teda „ako súčasť Dánskeho kráľovstva“.
Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen pár dní nato vyhlásil, že ak si budú musieť obyvatelia Grónska vybrať medzi Dánskom a Spojenými štátmi „tu a teraz“, zvolia európske kráľovstvo.
Jeho pozícia zarezonovala aj na dánskej pevnine či vo Washingtone. „Nesúhlasím s ním. Neviem, kto to je. Neviem o ňom nič. Bude to však preňho veľký problém,“ vyjadril sa americký prezident Donald Trump.
Niekoľko hodín pred stretnutím americkej a dánskej delegácie šéf Bieleho domu dodal, že čokoľvek menej ako Grónsko „v rukách“ Spojených štátov je „neprijateľné“. Zároveň vyzval Severoatlantickú alianciu, aby sa stala lídrom v procese „získania“ Grónska. Tvrdí, že NATO by bolo výrazne silnejšie a efektívnejšie, ak by bolo územie ostrova „v rukách Spojených štátov“.
Spojené štáty podľa Trumpa „potrebujú Grónsko z dôvodov národnej bezpečnosti“. NATO by podľa neho malo vyvinúť úsilie, aby USA ostrov získali, pretože „ak to neurobíme my, urobí to Rusko alebo Čína – a to sa nestane“, napísal americký prezident na svojej sieti Truth Social.
Biely dom v reakcii na Trumpov status zdieľal na sieti X obrázok s popisom: „Ktorý smer, Grónčan?“
Na tlačovej konferencii Rasmussen a Motzfeldtová zdôraznili, že Dánsko má podobné obavy ako USA o bezpečnosť Arktídy. Zároveň však jednoznačne odmietli myšlienku, že by sa Grónsko malo stať americkým.
Američania už v Grónsku sú
Po niekoľkomesačnom útlme sa minuloročná téma amerického záujmu o Grónsko vrátila na rokovacie stoly štátnikov i do médií, ktoré vypracúvajú možné scenáre okupácie dánskeho ostrova. Ten sa okrem strategickej polohy teší aj nerastnému bohatstvu, ktorého väčšinu doteraz pre sťažené podmienky nik neťažil.
Nachádzajú sa tam ložiská mnohých nerastných surovín vrátane tých kritických, nevyhnutných na výrobu moderných technológií. Okrem iného ukrýva Grónsko až desať percent svetových zásob vzácnych zemín, zlato, diamanty, urán, volfrám, železnú rudu, nikel, meď, ropu, plyn a vysokokvalitný grafit.
Odvrátenou stránkou ich prípadnej ťažby by však bol katastrofálny vplyv na životné prostredie, známy z čínskych „kolónií“. Dánsko 9. januára priznalo, že obranu svojho ostrova dlhodobo zanedbávalo.
Pár dní predtým však dánska premiérka Mette Frederiksenová na sociálnej sieti pripomenula, že „medzi kráľovstvom a USA je uzavretá obranná dohoda, ktorá Spojeným štátom poskytuje do Grónska široký prístup“. Premiérka mala na mysli napríklad vojenskú Vesmírnu základňu Pituffik (Pituffik Space Base) v severozápadnom Grónsku z roku 1943, spadajúcu pod Vesmírne sily USA.
Ešte vo februári 2025 sa však najvyššia volená predstaviteľka Dánska vyjadrila, že je za rozšírenie pôsobenia amerických ozbrojených síl na ostrove. V júni toho istého roka napokon dánsky parlament veľkou väčšinou schválil nové znenie dánsko-americkej dohody.
Tá okrem iného zaviedla pre americkú armádu v Grónsku autonómnu právnu jurisdikciu, ktorej sa americké jednotky tešia na základe americko-slovenskej dohody z roku 2022 aj u nás. Prístup k nerastným surovinám však Spojené štáty napriek obrannej dohode, pochopiteľne, nemajú.
(reuters, hal, luc)