Irán hrozí útokom na americké základne v okolitých krajinách, ak ho USA napadnú

Americký prezident Donald Trump počas uplynulých dní naznačil „veľmi rázne kroky“ voči Teheránu. Dôvodom sú masívne protivládne protesty, ktoré vypukli 28. decembra v dôsledku prudkej inflácie a zhoršujúcej sa ekonomickej situácie.

Foto: Majid Saeedi/Getty Images

Foto: Majid Saeedi/Getty Images

Irán varoval regionálnych susedov, že ak dôjde k americkému útoku, stane sa terčom odvetných úderov každá americká vojenská základňa v krajinách ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Turecko.

Uviedol to vysokopostavený iránsky predstaviteľ pre agentúru Reuters s tým, že požiadal menované krajiny, aby zabránili Washingtonu v útoku.

Podľa ľudskoprávnej organizácie HRANA si nepokoje v Iráne vyžiadali životy viac ako 2 400 protestujúcich a 147 osôb napojených na vládu. Počet zatknutých dosiahol viac ako 18-tisíc. Iránske úrady tvrdia, že čelia teroristickým útokom a vinia Spojené štáty a Izrael z podnecovania násilia.

Prezident Trump sa vyjadril, že ak Irán začne s popravami protestujúcich, USA zareagujú. „Ak ich obesia, uvidíte nejaké veci,“ povedal v utorkovom rozhovore pre CBS News.

Pre protesty v Iráne zvažuje Trump aj vojenský zásah. Nasadil nové 25-percentné clá

Mohlo by Vás zaujímať Pre protesty v Iráne zvažuje Trump aj vojenský zásah. Nasadil nové 25-percentné clá

Izrael už varoval

Šéf Bieleho domu zároveň vyzval Iráncov, aby pokračovali v protestoch a „prevzali kontrolu nad inštitúciami“, pričom naznačil, že pomoc je na ceste – bez spresnenia, čo tým myslí. Neskôr komentoval, že vojenská akcia je „jednou z možností“.

Pre Reuters traja diplomati tiež potvrdili, že niektorým zamestnancom Washington odporučil do stredajšieho večera opustiť leteckú základňu Al Udeid americkej armády v Katare. Ide o najväčšiu základňu na Blízkom východe, kde pôsobí zhruba 10-tisíc vojakov.

„Ide o zmenu postoja a nie o nariadenú evakuáciu,“ spresnil jeden zo zdrojov. Diplomat podotkol, že si nie je vedomý toho, že by bol uvedený konkrétny dôvod zmeny postoja.

Izraelské zdroje tvrdia, že Trump sa už rozhodol zasiahnuť, aj keď rozsah a načasovanie akcie sú nejasné. Premiér Benjamin Netanjahu podľa zdrojov informoval bezpečnostný kabinet o možných scenároch vývoja v Iráne, a to vrátane zrútenia režimu a možnosti intervencie USA v Iráne – úhlavnom nepriateľovi, s ktorým vlani viedli 12-dňovú vojnu.

Irán v snahe zabrániť eskalácii obnovil diplomatické kanály s krajinami ako Katar, Spojené arabské emiráty a Turecko. Teherán tvrdí, že situácia sa stabilizuje, a vyzýva región, aby nedovolil Washingtonu zatiahnuť ho do konfliktu.

Sankcie na dovoz

Rusko v utorok odsúdilo „podvratné vonkajšie zasahovanie“ do vnútornej politiky Iránu a uviedlo, že akékoľvek opakovanie minuloročných amerických útokov by malo „katastrofálne následky“ pre Blízky východ a medzinárodnú bezpečnosť.

Trump však predtým stihol oznámiť aj 25-percentné clá na produkty z akejkoľvek krajiny, ktorá obchoduje s Iránom – významným vývozcom ropy. Ministerstvo zahraničných vecí USA tiež vyzvalo svojich občanov, aby okamžite opustili Irán, a to aj pozemnou cestou cez Turecko alebo Arménsko.

Chystá sa v Iráne ďalšia revolúcia? Armáda vypovedá poslušnosť ajatolláhom

Mohlo by Vás zaujímať Chystá sa v Iráne ďalšia revolúcia? Armáda vypovedá poslušnosť ajatolláhom

Vnútropoliticky sa režim snaží demonštrovať silu – v pondelok sa konali provládne zhromaždenia a štátne médiá ohlásili pohreb viac ako 100 obetí nepokojov. Hlavný sudca Iránu apeloval na rýchle a tvrdé tresty pre tých, ktorí „sťali alebo upálili ľudí“.

Napätie prehlbuje aj otázka prístupu k informáciám – krajina čelí výpadkom internetu. Organizácia Holistic Resilience oznámila, že služba Starlink od Elona Muska je v Iráne aktuálne dostupná zadarmo.

(reuters, max)