Spojenci Ukrajiny zo skupiny G7 sa majú na budúci týždeň na Svetovom ekonomickom fóre v Davose stretnúť s Donaldom Trumpom, aby získali jeho podporu pre bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po prípadnom prímerí s Ruskom. S odvolaním sa na štyri zdroje o tom informuje Financial Times.
Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Talianska, Nemecka, Francúzska, Kanady a Spojeného kráľovstva, ako aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Podobné zoskupenie takzvanej koalície ochotných rokovalo aj 6. januára v Paríži. Slovensko sa vtedy nezúčastnilo, rovnako ani Maďarsko.
Británia, Francúzsko a Ukrajina však podpísali spoločnú deklaráciu o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Jeden z bodov spomína zámer nasadiť tam po dosiahnutí prímeria mnohonárodné sily. Účasť štátov je dobrovoľná, napríklad Taliansko už uviedlo, že jeho vojaci sa nezúčastnia.
Iniciatíva však môže stroskotať na kľúčovom hráčovi. Európsky úradník pre FT podotkol, že európski lídri „stále nevedia“, čo si Trump myslí o vyslaní amerických vojakov na Ukrajinu po prípadnom prímerí. Biely dom sa k tomu oficiálne nevyjadril.
Jedno je vraj isté. „Bez Spojených štátov sa nič z tohto neuskutoční,“ povedal zdroj média.
Rusko vo štvrtok opäť varovalo, že akékoľvek zahraničné vojenské kontingenty na Ukrajine budú považované za legitímne ciele ruskej armády a „mnohonárodné sily“ európskych štátov nebudú výnimkou.
Pellegrini, Raši aj Fico by chceli účasť pozorovateľa
Opozičné strany PS a SaS označili neúčasť Slovenska na parížskych rokovaniach za sabotáž slovenských záujmov a dôkaz medzinárodnej izolácie.
Naopak, premiér Robert Fico (Smer) ju na druhý deň obhajoval vo videu s odôvodnením, že stratégia európskych štátov voči Ukrajine je nesprávna a naivná a vedie k ďalšiemu krviprelievaniu. Podotkol, že uprednostňuje bilaterálnu spoluprácu v energetickej a infraštruktúrnej oblasti a tiež humanitárnu pomoc napadnutému štátu.
Postoj predsedu vlády potvrdili po spoločnom sobotňajšom obede v paláci Bratislavského hradu aj dvaja najvyšší ústavní činitelia – prezident Peter Pellegrini a predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Garantovali, že Slovensko nebude vojensky podporovať Ukrajinu, nevyšle tam žiadnych vojakov a nebude sa podieľať ani na garanciách 90-miliardovej pôžičky zo strany Európskej komisie.
Dodali však, že Slovensko by mohol niekto zastupovať ako pozorovateľ na rokovaniach koalície ochotných.
Sme v ohrození aj po skončení vojny
Ministerstvo zahraničných vecí sa odmietlo vyjadriť k našim otázkam, čo má v praxi znamenať deklarovaný zámer získať štatút pozorovateľa, či už Slovensko v tejto veci začalo rokovania so západnými partnermi a za akých podmienok by vláda podporila zapojenie slovenských vojakov do povojnovej misie na Ukrajine.
Predseda parlamentu Raši Štandardu vysvetlil, že Slovensko sa na rokovaniach „ochotných“ nemieni zúčastňovať kvôli vojenskej pomoci Ukrajine, ale výhradne z dôvodu kolektívnej obrany Európy. „Ak pôjde o priame vojenské zapojenie na Ukrajine, naša účasť je vylúčená,“ zdôraznil.
Súčasná situácia nám pritom takéto kroky ani nedovoľuje. „Predchádzajúce vedenie rezortu obrany darovaním techniky ohrozilo našu vlastnú obranyschopnosť. Naše aktuálne finančné rezervy a technické možnosti nám neumožňujú ďalšie vojenské oslabovanie,“ poznamenal.
Slovensko podľa jeho slov nerezignuje na svoju bezpečnostnú rolu vo východnej Európe. „Po ukončení vojny bude Slovensko stáť pred mimoriadne náročnou úlohou v oblasti vnútornej bezpečnosti. Našou prioritou bude zamedziť nelegálnemu obchodu so zbraňami, ktorých je momentálne na Ukrajine obrovské množstvo, a zabrániť prílivu nebezpečných skupín s bojovými skúsenosťami na naše územie,“ skonštatoval Raši.
Nech tam idú modré prilby OSN, navrhol Farkašovský
Podpredseda zahraničného parlamentného výboru Karol Farkašovský (SNS) pre Štandard podotkol, že je prirodzené, aby Slovensko malo štatút pozorovateľa.
„Vajatavý postoj koalície ochotných však naráža na americkú mierovú iniciatívu, takže EÚ je na okraji stola, ak vôbec je pri stole. Mier sa rodí v diskusii, ale treba do nej zahrnúť aj komunikáciu s Ruskom, a to je pre ‚ochotných‘ veľký problém,“ podotkol politik.
Farkašovský je proti akémukoľvek vyslaniu slovenských vojakov na Ukrajinu. „Nech tam idú modré prilby OSN. Načo máme túto prebyrokratizovanú inštitúciu?“ opýtal sa rečnícky.
Aj strana Hlas súhlasí, aby sme boli pri stole. „Byť pozorovateľom znamená mať informácie z prvej ruky, rozumieť pripravovaným návrhom a vedieť včas hájiť slovenské záujmy – bez toho, aby sme na seba automaticky preberali záväzky, ktoré nemusia mať spoločenský ani bezpečnostný konsenzus,“ povedala nášmu denníku poslankyňa Paula Puškárová (Hlas).
Politička považuje za predčasné hovoriť o povojnovej mierovej misii. „Neexistuje finálna mierová dohoda, nie sú známe bezpečnostné garancie, ani rámec, ktorý by akákoľvek misia mala. Kľúčové bude, aké podmienky si dohodnú Ukrajina a Rusko a aký bude ich vzťah k prítomnosti zahraničných síl,“ načrtla Puškárová.
Opozícia mlčí
Opozície sme sa pýtali, akú stratégiu by presadzovala voči Ukrajine pred prímerím a po ňom, či by podporila misiu bez mandátu OSN a kde vidí ústavné hranice angažovania Slovenska.
„Presadzovali by sme takú stratégiu, na akej by sme sa dohodli so svojimi spojencami. Dva roky pred parlamentnými voľbami nemá zmysel špekulovať o tom, kto čo bude presadzovať, lebo v roku 2027 už môže byť situácia na Ukrajine diametrálne odlišná. Čo všetci veríme, že aj bude,“ odvetil hovorca Hnutia Slovensko Matúš Bystriansky.
Strana SaS ani Progresívne Slovensko (PS) sa nevyjadrili. Zahraničnopolitický expert najsilnejšej opozičnej strany a poslanec Tomáš Valášek (PS) však v relácii Komentáre dňa na STVR po výzvach svojho oponenta, štátneho tajomníka rezortu obrany Igora Melichera, priamo nevylúčil, že by ich strana poslala vojakov k napadnutému štátu.
„Žiaden slovenský vojak na Ukrajinu za tejto vlády nepôjde,“ zopakoval zároveň v relácii viackrát Melicher.
Naď: Ak sú naši vojaci na Cypre, môžu byť aj na Ukrajine
Misiu európskych vojakov u nášho východného suseda označil exminister obrany a predseda strany Demokrati Jaroslav Naď v HNtelevízii za „pragmatické riešenie hľadajúce cestu k udržateľnému mieru“.
Ak sa Ukrajinci vzdajú nejakého územia, potrebujú podľa neho garancie, že to nebude len „prvý zárez do salámy“ a že Rusi už nezaútočia. Pripomenul, že naši vojaci pôsobia v rámci mierových operácií na Cypre a v Kosove.
„Nepochopím, prečo nedokážeme nasadiť naše ženijné alebo odmínovacie jednotky na to, aby pomohli Ukrajine zabezpečiť mier, ktorý tam je, aby vojna nešla ďalej na západ,“ povedal s dôvetkom, že Ficovo konanie je nezodpovedné a premiér musí mať „noty z Moskvy“.
Politický analytik Eduard Chmelár na sociálnej sieti uviedol, že misie na Cypre a v Kosove majú mandát OSN, čo iniciatíve z dielne západných štátov chýba. Za druhú podmienku rozmiestnenia mierových jednotiek označil súhlas oboch strán konfliktu, čo v tomto prípade Rusko striktne odmieta.
„Z toho jasne vyplýva, že takáto misia by nemohla byť z podstaty veci mierová a že by sa stala iba základom ďalšej eskalácie napätia a konfliktu,“ uzavrel Chmelár.