Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie decembrovej novely trestných kódexov, ktorú parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní. Zároveň žiada aj o pozastavenie účinnosti napadnutého predpisu, kým nerozhodne o jeho súlade s ústavou.
Žilinka kritizuje najmä kontroverzný „prílepok“ k Trestnému poriadku, ktorý do návrhu doplnili na poslednú chvíľu poslanci Smeru. Ten zavádza pravidlo, podľa ktorého by výpoveď spolupracujúcej osoby – takzvaného kajúcnika – nemohli použiť, ak sa preukáže, že v inom prípade klamala alebo zatajila dôležité informácie.
Generálny prokurátor považuje takýto zásah za nenáležitý a škodlivý. Už skôr upozornil, že zmenu prijali bez odbornej diskusie a dôkladného posúdenia vplyvov na trestné konanie.
Novelu parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní, počas ktorého opozícia skandovala „hanba“, pískala na píšťalkách a v pléne došlo aj k fyzickým potýčkam medzi poslancami koalície a opozície. Prezident Peter Pellegrini ju podpísal deň pred Vianocami.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) nevidí ústavný problém pri zmenách v posudzovaní výpovedí kajúcnikov. Dôvody Maroša Žilinku, pre ktoré sa obrátil na ústavný súd, nepozná.
Šéf rezortu obrany v stredu poukázal, že poslanci národnej rady majú právo meniť zákony aj ich návrhy v parlamentnom pléne. „Využívanie práva, ktoré je garantované v ústave, nemôžete nazývať jeho zneužívaním. Pretože ak má raz právo podať pozmeňujúci návrh, dokonca úplne nový návrh zákona, tak ho proste má,“ uviedol.
Proti sú aj prokurátori
Skôr ako prezident podpísal novelu, spomenul fakt, že aj on čelil výpovedi kajúcnika. „Nemá to, z môjho pohľadu, žiadny problém s ústavnými právami občanov na Slovensku,“ dodal.
Už pred pár týždňami okomentoval aj vyjadrenia Žilinku, ktorý ho vyzval na vrátenie trestnej novely Národnej rade SR.
„Nie som si úplne istý, či generálny prokurátor má tak intenzívne komentovať či už vystúpenia ústavných činiteľov, alebo jednotlivých politických strán. Má sa venovať tomu, na čo bol zvolený, a to je boj s trestnou činnosťou,“ pripomenula hlava štátu generálnemu prokurátorovi.
Na problematickosť novely však v decembri upozornilo aj viac ako 150 prokurátorov. Varovali, že zmeny v trestnej legislatíve týkajúce sa výpovedí spolupracujúcich obvinených môžu vážne oslabiť boj proti organizovanému zločinu a korupcii.
V spoločnom stanovisku uviedli, že bez výpovedí takzvaných kajúcnikov nie je možné účinne odhaľovať a stíhať niektoré mimoriadne závažné formy trestnej činnosti, najmä rozsiahle korupčné schémy a organizovaný zločin.
Snaha zákonodarcu výrazne obmedziť použitie týchto výpovedí môže mať podľa nich fatálne dôsledky pre trestné konania na Slovensku.
Prokurátori zároveň kritizovali aj spôsob prijatia zmien. Poukazujú na to, že zásadné úpravy Trestného poriadku schválili s obmedzenou diskusiou a formou pozmeňujúceho návrhu k novele Trestného zákona, čo považujú v právnom štáte za neprijateľné a neobhájiteľné. Stanovisko podpísalo 152 prokurátorov z celého Slovenska.
Susko argumentuje európskym súdom
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) opakovane tvrdí, že schválená novela Trestného zákona a súvisiace zmeny v Trestnom poriadku pri takzvaných kajúcnikoch „prinášajú do systému zdravý rozum a právnu logiku, nie revolúciu“.
Podľa Suska novela neruší inštitút spolupracujúceho obvineného ani neoslabuje boj proti korupcii, ale má „posilniť kvalitu dokazovania a dôveryhodnosť súdnych rozhodnutí“.
Susko to zdôvodňuje tým, že Európsky súd pre ľudské práva dlhodobo upozorňuje na riziká využívania takýchto svedkov bez dostatočného overenia ich tvrdení a bez nezávislej kontroly poskytnutých výhod.
(max)