Poslanci SNS Dagmar Kramplová, Adam Lučanský a Milan Garaj prišli s návrhom zákona, ktorý podstatným spôsobom mení náhľad na niektoré extrémistické trestné činy. Legislatívna aktivita poslancov má však iba veľmi malú šancu na úspech – nielen pre zásadné právne dôvody, ale aj pre politický rozpor v tom, čo vlastne vláda od občanov chce.
Predkladaný návrh nepodporí strana Hlas. Generálny prokurátor Maroš Žilinka vo svojom stanovisku k poslaneckému návrhu skritizoval absenciu akejkoľvek odbornej diskusie pri závažných zmenách v Trestnom zákone. Žilinka nevidí na navrhované zmeny žiaden vecný ani rozumný dôvod a ich prijatie by predstavovalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu, ktorý je cestou k rozvratu demokratických hodnôt.
Pri pohľade na politickú matematiku je iba veľmi ťažké hovoriť o priechodnosti zákona bez podpory strany Hlas. Aj v prípade jeho schválenia by zrejme zasiahol generálny prokurátor podaním podnetu na ústavný súd.
Beztrestné šírenie a výroba extrémistickým materiálov
Navrhované trestné zmeny sú totiž skutočne zarážajúce. Poslanci SNS sa zamerali na dekriminalizáciu trestných činov výroby, prechovávania a rozširovania extrémistického materiálu, pri ktorých navrhujú ich vypustenie z trestných činov extrémizmu a zavedenie zániku trestnosti pri ich premlčaní.
Poslanci rovnako plánujú zaviesť zánik trestnosti týchto trestných činov pri ich premlčaní, vypustiť ich z definície trestných činov extrémizmu a zmiznúť by mal aj osobitný motív páchateľa, ak koná z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti či etnickej skupine.
K znižovaniu trestov by malo dôjsť aj pri založení, podpore a propagácii hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Verejné používanie zástav, odznakov alebo hesiel totožných s extrémistickými materiálmi by už nemalo byť trestné. Trestné by podľa poslancov nemalo byť ani zhromaždenie na podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Mimoriadne zásadné zmeny, ktoré budú zľahčovať alebo rovno netrestať niektoré formy extrémizmu, sú odôvodnené tým, že sú „založené prevažne alebo výlučne na prejave“ a nebolo by vhodné trestať ich prostriedkami trestného práva.
Autori návrhu v dôvodovej správe tvrdia, že „v aplikačnej praxi sa pri dotknutých ustanoveniach dlhodobo prejavujú problémy vyplývajúce z neprimerane prísnych trestných sadzieb, právne neurčitých pojmov a nadmernej fragmentácie skutkových podstát“ či rovina „iba abstraktného ohrozenia“. Problémom je vraj aj znalecké dokazovanie v extrémistických trestných konaniach, a preto navrhovatelia radšej rovno zrušili predmetné trestné činy.
Novela pomôže Bombicovi pri každom obvinení z extrémizmu
Návrh zákona je mediálne spájaný s trestným stíhaním Daniela Bombica, pri ktorom Špecializovaný trestný súd prijal obžalobu aj pre extrémistické skutky, ktoré sú mu kladené za vinu. Robert Kaliňák, ktorý je spoločníkom v advokátskej kancelárii Kallan Legal, s. r. o., zastupujúcej Bombica, sa v tejto veci vyjadril, že „novela Bombicovi nemôže pomôcť, pretože je nevinný“.
Z pohľadu obhajobného tvrdenia je tento výrok, samozrejme, prirodzený a bolo by skôr prekvapivé, ak by spoločník advokátskej kancelárie obhajoby tvrdil opak. Rovnako možno vnímať aj nepravdivú mediálnu obhajobu, že Bombic „sedí za nejakú knižku“, hoci bol do väzby vzatý Najvyšším súdom SR až po tom, ako porušil podmienky náhrady väzby svojím verejným vystupovaním.
Z hľadiska objektívneho stavu je však úplne zrejmé, že v prípade účinnosti novely by pri Bombicových obvineniach došlo k výraznému zmierneniu jeho trestnej zodpovednosti, a to rovno pri všetkých extrémistických trestných činoch, ktoré sú mu kladené za vinu.
Bombic je obžalovaný z trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, pri ktorom novela navrhuje znížiť maximálnu trestnú sadzbu z troch rokov na jeden rok. Pri trestnom čine rozširovania extrémistického materiálu by Bombic ani nemohol byť stíhaný, keďže ten chce SNS vypustiť z Trestného zákona.
Aj pri Bombicovom obvinení z rozširovania extrémistického materiálu by došlo k zníženiu trestnej sadzby a podľa novely by nemal byť trestný ani osobitný motív nenávisti, ktorý je rovnako kladený obžalovanému za vinu.
Jediný trestný čin, ktorý nebude v prospech Bombica ovplyvnený novelou pri jeho obžalobe, bude nebezpečné elektronické obťažovanie. Inak bude celý trestný proces výrazne ovplyvnený novelou, z ktorej bude benefitovať práve Bombic.
Rozpor s ústavným a európskym právom
Argumenty navrhovateľov o „abstraktnom ohrození“ pri extrémizme a jeho zľahčovaní zrejme narazia na ústavné a európske právo. Z pohľadu Ústavy SR bude zrejme mimoriadne problematické netrestanie rôznych foriem prejavu extrémizmu, najmä pri podnecovaní k nenávisti k inej rase či národnosti, ktoré má vypadnúť z Trestného zákona.
Stret s európskym právom rozhodne hrozí aj pri Rámcovom rozhodnutí Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré zaväzuje členské štáty na trestanie práve takých foriem extrémizmu, aké chce SNS dekriminalizovať.
Rozhodnutie pritom špecificky hovorí o tom, aby tieto skutky boli trestné a boli „aspoň v minimálnej miere sankcionované vo všetkých členských štátoch účinnými, primeranými a odradzujúcimi trestami“. Novela z dielne SNS síce bude účinná pri obhajobe Bombica, no v jej prípade nemožno hovoriť o primeraných či odradzujúcich trestoch, ak vypustí trestanie extrémistických činov.
Definície extrémizmu a problém so znalcami
Nepravdivé je tvrdenie navrhovateľov zákona, že extrémizmus (potláčanie základných práv a slobôd iných) alebo extrémistický materiál nie sú jasne definované. Ich mantinely určujú zákony, rozsiahla judikatúra, ako aj odborná literatúra.
Za extrémistický materiál sa považuje taký materiál, ktorý sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou na predchádzajúce dôvody.
V praxi sa však extrémistické skupiny uchyľujú k rôznym symbolom či gestám, ktoré sa na prvý pohľad nedajú jednoznačne zaradiť pod extrémistický materiál. V takom prípade skutočne v súdnom konaní nastupujú znalci, ktorí však môžu prezentovať aj svoje subjektívne pohľady na problematiku. Je to však sudca, kto nakoniec vyhodnocuje, či takáto symbolika predstavuje trestnú činnosť, a obhajoba môže účinne namietať postup znalca.
Príkladom toho, že nie každý obvinený z extrémizmu je hneď aj odsúdený, je spevák Jaroslav Pagáč, známy ako Reborn, ktorý bol právoplatne oslobodený spod obžaloby z výroby a rozširovania extrémistických materiálov. Súd v jeho prípade vyhodnotil, že symboly na oblečení a veciach neboli extrémistické, ale skôr pohanské.
Rovnako zvláštne je tvrdenie poslancov SNS o „abstraktnom ohrození“ pri extrémizme, a preto by nemali byť vybrané činy trestané – bez vysvetlenia, prečo práve tieto trestné činy, a nie všetky alebo iné. Príčetný človek si vie z historických udalostí aj laicky vyhodnotiť, prečo by nemalo byť v poriadku beztrestné šírenie rôznych svastík či nacistických symbolov.
Popieranie Benešových dekrétov má rovnaký základ
Skutočne schizofrenický postoj poslancov SNS sa prejavil na jednej strane pri zľahčovaní extrémizmu pri jeho verbálnych a iných formách, no na druhej strane odhlasovali spolu s vládou trestanie popierania Benešových dekrétov pod novým trestným činom s názvom „popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne“.
Aj popieranie dekrétov, s ktorým prišlo Progresívne Slovensko, je predsa iba verbálnym prejavom, no jeho spoločenská nebezpečnosť je ukrytá práve v tom, že ak ich začne spochybňovať značná časť spoločnosti, súčasný právny a spoločenský poriadok sa začne rozpadať.
Teda presne tak, ako keď začne značná časť spoločnosti prostredníctvom netrestania extrémizmu nazerať na jeho formy nielen ako na vhodné, ale dokonca ako na preferovanú či nutnú voľbu na správne fungovanie spoločnosti. Aj v takom prípade nastanú dramatické spoločenské zmeny, ktoré mali historicky vždy tragické následky.
Ak teda chce vláda trestať verbálne spochybňovanie povojnového usporiadania (čo je z hľadiska spoločenského nebezpečenstva správne), nemala by zahlasovať za zákon, ktorý umožní bezbrehé šírenie a podnecovanie iných extrémnych názorov, spôsobilých ochromiť spoločnosť.
SIS sa zameriava na politický extrémizmus
Legislatívny návrh SNS pritom prichádza v čase, keď riaditeľ SIS Pavol Gašpar iba pred pár mesiacmi verejne hovoril o tom, že služba „monitoruje fenomén politického extrémizmu“. Informačná služba teda vidí narastajúcu potenciálnu hrozbu v tomto smere, no na otázky denníka Štandard na túto tému odpovedala, že ide o „utajované skutočnosti“.
Nie je teda zrejmé, ako a či vôbec by bolo možné riešiť „politických extrémistov“, ak by šírenie či výroba extrémistických materiálov neboli trestné, tak ako si to predstavuje SNS.
V danom prípade sa nemožno skrývať ani za slobodu prejavu. Tá rozhodne nepokrýva oblasti, v ktorých sú utláčané práva iných, a judikatúra súdov je pri tejto téme konštantná (s výnimkami pri verejne činných osobách a podobne).
Debaty o slobode prejavu sa z historického pohľadu vždy končia rovnako. Extrémisti po uchopení moci pomocou rétoriky (ktorá sa v ťažkých časoch zdá mimoriadne príťažlivá) zadupali do zeme ťažkou vojenskou nohou každého, kto s nimi nešiel v jednom šíku. To, že v počiatkoch takýto človek podporoval ich právo na slobodné vyjadrovanie, nehralo žiadnu rolu.
Práve z tohto dôvodu sú v súčasnosti nastavené hranice slobody prejavu zákonmi a súdnym systémom tak, že nie všetky slová a gestá možno prednášať verejne.
Poslanci SNS to zrejme nevidia a prišli s takým neodborným a nebezpečným návrhom zákona, aký tu už dlho nebol. To všetko náhle a bez relevantného právneho vysvetlenia a v čase, keď SIS vidí problém s politickým extrémizmom.