Už to nie je len Poľsko, ktoré investuje obrovské prostriedky do budovania modernej armády. Konkurovať mu chce krajina, ktorá si za posledné desaťročia svoje vojenské kapacity zlikvidovala, prípadne mala na poste ministra obrany ľudí, ako je Ursula von der Leyenová, ktorá sa viac než o akcieschopnosť armády starala napríklad o prerobenie tankov na inkluzívny priestor vhodný pre tehotné ženy.
V krajine, ktorá sa ešte nedávno pýšila prvým transgenderovým generálom na svete, to nie je žiadne prekvapenie.
Prezbrojenie armády v hodnote 377 miliárd eur by malo z Nemecka do roku 2035 spraviť najmocnejšiu armádu v Európe. Vojaci dostanú nové tanky, stíhačky, modernejšie delostrelectvo. Nemecko už minulý rok zvýšilo výdavky na obranu a najbližších päť rokov plánuje preinvestovať päťsto miliárd eur.
Samozrejme, masívne investície do tankov a stíhačiek si vyžiadajú aj viac vojakov. Nemecko plánuje zvýšiť ich súčasný stav (viac ako 180-tisíc) o ďalších takmer 80-tisíc. Ak sa to nepodarí, minister obrany Boris Pistorius avizuje dokonca čiastočnú brannú povinnosť.
Kde vziať mužov?
Práve v personálnych kapacitách môže nastať istý delikátny problém. Razantné navyšovanie výdavkov na vojenskú techniku sa deje práve v období, keď Nemecko v dúhovom ošiali presadilo zákon o pohlavnom sebaurčení, podľa ktorého si Nemci môžu raz do roka zmeniť pohlavie. Nástupu do armády by sa tak v prípade skutočnej vojny ľahko vyhli.
Samozrejme, „predvídavo bystrí“ nemeckí zákonodarcovia do zákona prepašovali dodatok, že pre mužov je takáto možnosť zneprístupnená počas vojny.
Nedočkali sme sa síce zdôvodnenia, prečo toto „základné a neodňateľné ľudské právo“ za takýchto okolností zrazu neplatí, skrátka, prečo všetky testosterónové ženy s penisom musia byť zrazu povinne mužmi, hoci sa rozhodli inak. Diskriminácia a pohlavná segregácia pritom platia len pre jedno pohlavie – ženy môžu meniť pohlavie, ako sa im zachce, aj počas vojny.
Pre nežnejšie pohlavie však platí opak – ak si zmenia pohlavie počas vojnového stavu, budú musieť automaticky narukovať.
Právo-neprávo, neodňateľné či odňateľné, základné či pridružené. Existujú skrátka momenty, keď sa práva presadzovať nesmú. Tak znie odkaz nemeckého Bundestagu.
Daný zákon z hľadiska budovania armády nemusí byť problematický v čase mieru. Čo sa však udeje počas skutočnej vojny, keď sa budú musieť nové vojnové kapacity použiť v reálnom boji a Nemecko vyhlási vojnovú mobilizáciu, čo pre brancov bude znamenať existenčnú otázku?
Zmena pohlavia ako faktor vo vojne
Dnes majú vďaka vyššie zmienenému zákonu možnosť pohodlne sa vyhnúť brannej povinnosti. Nemci, ktorým sa nechce bojovať, predsa nebudú vyčkávať, kým vláda presadí vojnový stav. To v demokratických štátoch nie je jednoduchá procedúra a spravidla sa o tom vie minimálne týždne, ak nie mesiace vopred.
Nielen v Nemecku si môžete zmeniť pohlavie výlučne na základe sebaurčenia, čiže žiadnym procesom prejsť nemusíte. Stačí vyplniť úradný dotazník a deklarovať, že ste odrazu iné pohlavie. Štát to musí rešpektovať, lebo inak by bol „fašistický“.
O tom, že úradná zmena pohlavia sa dá zrealizovať bleskurýchlo, svedčí aj prípad odsúdeného nemeckého neonacistu Svena Liebicha (dnes si hovorí Marla), ktorý si začiatkom minulého roka zmenil pohlavie, aby mohol nastúpiť do ženskej väznice. Vo viacerých západných krajinách sú známe prípady sexuálnych zločincov a predátorov, ktorým sa po väzobnom odsúdení jednoducho nechcelo so znásilňovaním žien skoncovať len preto, že ich zavrú do mužského väzenia. Preto sa náhle vyhlásili za ženu.
Ak je zmena pohlavia možná v takýchto závažných a absurdných prípadoch, nedá sa vyhnúť predpokladu, že inak to nebude ani vtedy, keď sa bude blížiť schválenie vojnového stavu. Dodatok v zákone o tom, že táto možnosť sa počas vojny ruší, sa stane zbytočným.
Každý Nemec, ktorý ho bude chcieť využiť, predsa nebude zbytočne vyčkávať.
Kto teda bude bojovať v európskej vojne? Za Nemecko budú musieť bojovať krajiny, ktoré neodňateľné ľudské práva nepodporujú – to sú tie, ktoré ešte nestihli presadiť ľubovoľnosť pohlavia na základe pocitu, prípadne cynického kalkulu.
Nemecký štát tak bude mať dve možnosti – nebojovať a tú najväčšiu armádu na svete nechať len tak podaromnici polihovať so všetkými tými ultramodernými tankmi a drahými stíhačkami. Alebo poprieť ľudské práva a stať sa oficiálne fašistickou krajinou (tento slovník používajú oni sami).
Ak bude hroziť vyhlásenie vojnového stavu, Nemecko sa odrazu stane prvou krajinou na svete, v ktorej nežijú muži. Aspoň teda tí, ktorí sú v mobilizačnom veku.
Logika nepustí. Nemci teda budú mať najväčšiu armádu v Európe, ale iba v prípade, že sa zároveň stanú fašistickou krajinou. Nie preto, že ich tak označil niekto zvonku. Oni sa tak vlastne preventívne označili sami.
S tými hviezdami na tankoch budú pochodovať práve na Rusko, pravdaže. Bojovať proti fašizmu.
Pre celú EÚ povinne
Tento problém sa však zďaleka netýka len Nemecka. Aktuálne je v Európe dvanásť štátov, ktoré umožňujú meniť záznam o pohlaví. Čiže polovica Európy bude mať v potenciálnom boji proti Putinovi problém.
Otázne je, či do momentu vojny s Ruskom (západné rozviedky avizujú, že Európa by mohla byť vojensky pripravená do roku 2030) takéto pokrokové možnosti nebudú platiť pre všetky členské krajiny EÚ. Podľa novej bruselskej LGBTI stratégie by úradné „sebaurčenie“ malo platiť všade a malo by sa dokonca týkať aj detí.
Ak ste doteraz pochybovali, že by Putin dokázal prevalcovať Európu až po Dublin – napríklad preto, že osem mesiacov dobýjal mesto veľkosti Hlohovca (Bachmut) –, zrazu sa nám za tým začína vynárať logika, prečo to asi naši eurolídri a hujerskí novinári s tým ruským dobýjaním Európy myslia naozaj vážne.
Kto by bol povedal, že Putinov hybridný vplyv siaha tak ďaleko, že definuje ešte aj bruselské dúhové stratégie...