Andrej Kiska a Zuzana Čaputová sa druhýkrát o najvyšší ústavný post uchádzať nechceli. Kiska po odchode z Prezidentského paláca na krátky čas vstúpil do straníckej politiky, tá však preňho nebola stvorená. Čaputovej chýbali sily.
Pellegrini sa zrejme bude snažiť ísť v šľapajach Ivana Gašparoviča, ktorý ako jediný dokázal obhájiť prezidentský mandát. Už teraz sa však ukazuje, že môže mať problém s priazňou Smeru, so SNS má pokazené vzťahy už dlhší čas.
Keď ani Obama nepomôže
Pellegrini dal o sebe niekoľkokrát vedieť začiatkom roka. Vystúpil s novoročným prejavom, poskytol rozhovor verejnoprávnej televízii a obedoval s predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas) a premiérom Robertom Ficom (Smer).
Pri otázke, či bude znovu kandidovať, sa prezident odvolal na želanie ľudí. „Ak si vás ľudia budú želať, aby ste pokračovali, tak si vás zvolia bez ohľadu na to, čo hovoria dnešní opozičníci alebo koaličníci. A keď vás nebudú chcieť, tak vás môže prísť podporiť aj Barack Obama a nebudete zvolený,“ povedal v rozhovore pre STVR.
Aj keď sa bude zrejme usilovať o znovuzvolenie ako občiansky kandidát, bez podpory rozhodujúcich strán to nepôjde. Súčasné opozičné strany (PS, SaS, Hnutie Slovensko a KDH) sa s veľkou pravdepodobnosťou zaňho nepostavia. Podpora súčasných vládnych strán bude preto preňho dôležitá.
Pellegrini naznačil, že v roku 2029, keď sa uskutočnia prezidentské voľby, bude iná politická situácia a „uvidíme, ako to vôbec aj po (parlamentných) voľbách 2027 bude na Slovensku vyzerať“. Prognózoval, že atmosféra bude diametrálne odlišná, ako je dnes.
Zastavil srdcovú záležitosť premiéra
Pellegriniho pozícia je zložitá, musí predvádzať „politický tanec“ medzi vládnym a opozičným táborom. Ťažko poprie, že ako predseda Hlasu hlasoval za programové vyhlásenie vlády, no po zvolení za hlavu štátu by mal prihliadať aj na to, čo hovorí opozícia.
Jedným z faktorov vzťahu k súčasným vládnym stranám spôsob, akým prezident pristupuje k zákonom z dielne koalície. Vlani posudzoval 113 zákonov, ktoré schválil parlament. Na opätovné prerokovanie ich vrátil päť. Nejde o veľký počet. Napríklad prezident Kiska v prvom roku úradovania vetoval šesť zákonov.
Súčasná hlava štátu mala výhrady k legislatíve, ktorá vyvolala búrlivé politické diskusie. V jednom prípade poslanci akceptovali jeho výhrady, týkali sa zákona o podpore prioritných okresov. Pellegriniho veto nedokázali prelomiť pri zákone, ktorý mal okrem iného zaviesť doživotnú rentu pre generálneho prokurátora.
Pre nezhody v koalícii parlament stále nerozhodol o dvoch vetovaných zákonoch. Ide o covidové amnestie a hazardné hry. Pripomeňme, že covidové amnestie boli srdcovou záležitosťou premiéra Fica, ktorý ich sám predložil.
V závere roka Národná rada SR prelomila veto pri zákone o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Práve pri tomto zákone zaiskrilo vo vzťahoch prezidenta s Ficom a s predsedom SNS Andrejom Dankom.
Šéf SNS opakovane dáva najavo, že Pellegriniho v budúcich voľbách nepodporí. Na začiatku nového roka dokonca povedal, že stratil k nemu dôveru ako k politikovi aj ako k osobe. „Tento človek má opäť tú drzosť prihovárať sa z pozície božstva a rozprávať, že si máme vyhrnúť rukávy,“ hovoril Danko s tým, že novoročný prejav hlavy štátu bol prázdny.
Premiér bol rovnako rázny, keď Pellegrini vetoval spomínaný zákon o Úrade na ochranu oznamovateľov. Vravel, že Smer zváži jeho podporu v ďalších voľbách.
Obava z Fica?
Prezident si však viac želá náklonnosť Fica ako Danka. „Pre mňa je dôležitejšie, aký vzťah mám dnes s predsedom vlády. Korektný, konštruktívny a na pracovnej úrovni veľmi dobre fungujúci. A možno menej ma trápi, aký mám vzťah s Andrejom Dankom, ktorý klame, zavádza,“ hovoril otvorene Pellegrini.
Jeho vzťahu s Ficom však asi neprospeje, čo o premiérovi povedal v STVR minulý víkend. Nadhodil, že premiér by mohol mať problém s povesťou, keby sa uchádzal o prezidentský post. „To je na Robertovi Ficovi, či vôbec bude mať takýto záujem, či si to bude chcieť zopakovať. Raz už do toho išiel a prehral dosť výrazne. On musí vedieť, či sa jeho povesť u slovenského národa zlepší natoľko, že v roku 2029 bude mať šancu,“ vyhlásil Pellegrini.
Pri nástupe do funkcie sľúbil, že bude spájať Slovensko, kde žijú ľudia rôznych národností, vierovyznaní, svetonázorov, orientácií a rás. Otázka je, ako sa mu to darí, pretože politické diskusie a incidenty v parlamente mu to výrazne sťažujú. Doteraz nedokázal dostať za jeden stôl šéfov všetkých parlamentných strán. Takúto ambíciu pritom mal po atentáte na premiéra.
Snaží sa byť vraj nadstranícky
Bývalý šéf parlamentu a niekdajší prezidentský kandidát Pavol Hrušovský povedal, že Pellegrini sa minimálne snaží nerozdeľovať, ale spájať, aj keď to nemá jednoduché.
„Predsa len sa straníckopolitická minulosť občas prejaví v jeho názore. Tým nechcem povedať, že niektorej zo strán opozície alebo koalície prejavoval väčšiu alebo menšiu sympatiu. Vidím, že sa usiluje byť nadstraníckym prezidentom, ako to sľuboval. Samozrejme, že predstavitelia politických strán posudzujú stanoviská a rozhodnutia prezidenta viac subjektívne a stranícky,“ vyjadril sa pre Štandard Hrušovský s tým, že hlava štátu sa snaží pôsobiť dôstojne a s istým šarmom.
Opozícia by podľa všetkého privítala, keby sa Pellegrini tvrdšie vymedzoval voči vláde. Hrušovský by však neodporúčal, aby sa opakoval scenár, ktorý bol pre Slovensko v minulosti „veľmi zlý“. Mal na mysli súboj Vladimíra Mečiara a prezidenta Michala Kováča v 90. rokoch. „Nerobilo to dobre jednému ani druhému a Slovensku to škodilo. Nemyslím si, že by táto cesta bola dobrá, aby vznikol a eskaloval konflikt medzi vládou a prezidentom,“ mienil bývalý šéf parlamentu.
Pokiaľ ide o vetované zákony, Hrušovský poukázal na predvídavosť a politickú skúsenosť Pellegriniho. „Prezident nie je začiatočník, ktorý by nevedel, ako sa tvorí legislatíva a aké sú záujmy strán a jednotlivcov. Myslím si, že vie odhadnúť svoje rozhodnutie, či sa bude alebo nebude niekomu páčiť. To, že parlament doteraz nedokázal pri niektorých zákonoch prelomiť prezidentské veto, len potvrdzuje tento názor,“ mienil Hrušovský.
Na otázku, či sa dá z doterajšieho vystupovania Pellegriniho vyčítať, že by sa chcel znovu uchádzať o najvyššiu ústavnú funkciu, bývalý šéf parlamentu odpovedal, že je ešte priskoro predvídať mená kandidátov a rozhodnutie úradujúcej hlavy štátu.
„Myslím si, že ak chce prezident po sebe niečo zanechať, nemal by sa voliť len na jedno funkčné obdobie bez ohľadu na to, či ho predstavitelia politických strán kritizujú alebo chvália,“ poznamenal Hrušovský. Domnieva sa, že téma prezidentských volieb sa otvorila predčasne, keďže niektorí politici už teraz vyjadrujú svoje postoje.
„Pán prezident by mal robiť tak, aby nepotreboval príliš veľkú podporu len politických strán, ale aby získal verejnosť na svoju stranu svojimi rozhodnutiami a nadstraníckym postojom k problémom Slovenska,“ dodal Hrušovský.