Jeden z dlhodobých problémov českej a slovenskej ekonomiky v oblasti kapitálovej vyspelosti je malý počet pôvodných českých alebo slovenských veľkých podnikov. Je skutočne málo firiem z bývalého Československa, ktoré vyrástli do rozmerov medzinárodnej korporácie.
Ešte menej je tých, ktoré vstúpili na finančné trhy. A ako šafranu je tých, ktoré vstúpili na významnejšie zahraničné burzy. V nedávnej histórii nájdeme iba niekoľko prípadov: Avast, Eurowag a, bohužiaľ, neúspešný príbeh SkyEurope.
Vstup na burzu
V súčasnosti, po niekoľkých rokoch príprav, plánuje vstúpiť na burzu v Amsterdame spoločnosť Czechoslovak Group (CSG) podnikateľa Michala Strnada. Na burze Euronext Amsterdam by mala ponúkať balík nových akcií v objeme 750 miliónov eur, ktorý predstavuje 15-percentný podiel vo firme.
Ani investori obchodujúci na pražskej burze by nemali byť ukrátení – akcie CSG by mali byť dostupné na free markete. Aj drobní akcionári z bývalého Československa tak budú mať možnosť stať sa spoluvlastníkmi malého kúska firmy, ktorej základy tvoria dlhoročná tradícia strojárstva a zbrojárskeho priemyslu.
Pre drobných investorov a sporiteľov je veľmi dôležitá otázka dividend. CSG investorom sľubuje dividendovú politiku vo výške 30 až 40 percent čistého zisku, pričom prvá výplata dividend je plánovaná na rok 2027.
Čím viac bude českých a slovenských drobných akcionárov, tým viac zisku zostane doma. Práve to je jedno z veľkých rizík vstupu na medzinárodné kapitálové trhy – časť zarobených peňazí nakoniec odtečie do zahraničia. Je to daň za fungovanie globálnych finančných trhov.
História a generačná výmena
Príbeh holdingu CSG sa začal písať už v 90. rokoch minulého storočia, vtedy samozrejme ešte nie pod týmto názvom. Jaroslav Strnad začal svoje prvé obchodné aktivity obchodom s kovovým šrotom pochádzajúcim z nadbytočných zásob armády Českej republiky.
Rýchla orientácia v problematike ho doviedla k založeniu firmy Excalibur Army v roku 1995, ktorá už obchodovala s vojenskou technikou. Práve táto spoločnosť položila základy budúceho holdingu.
Ďalším dôležitým míľnikom bola kúpa slávnej automobilky Tatra v roku 2013. O rok neskôr vznikol holding Excalibur Group, ktorý sa v roku 2016 premenoval na Czechoslovak Group (CSG). V roku 2017 sa firma dostala do širšieho verejného povedomia ako darca dvoch miliónov korún na prezidentskú kampaň Miloša Zemana. Ten následne 28. októbra 2018 vo Vladislavskom sále ocenil zakladateľa holdingu Jaroslava Strnada medailou Za zásluhy I. stupňa.
V rovnakom roku došlo ku generačnej výmene. Na čele zasadol syn Jaroslava Strnada – Michal, ktorý je dnes hlavnou tvárou celej firmy a ktorý v roku 2025 zosadil Renatu Kellnerovú z pozície najbohatšieho Čecha.
Jaroslav Strnad však neodišiel do dôchodku, ale pokračuje v podnikaní v rámci CE Industries, a.s., čo je holding zameraný na železnice, recykláciu surovín, strojárstvo a energetiku. Dlhoročná stratégia rodiny je teda založená na dôslednom oddelení aktivít medzi otcom a synom.
Zbrojársky holding v kontexte deindustrializácie
Zvláštnosť vstupu CSG na burzu spočíva v tom, že ide predovšetkým o priemyselnú firmu. Západná Európa dlhodobo zápasí s deindustrializáciou – zatváranie tovární a ich sťahovanie na východ bolo po desaťročia bežným javom. Pre strednú Európu bude veľkou výzvou tento scenár nezopakovať, hoci sa dnes pomaly, ale iste začína napĺňať. Montovne sa sťahujú ešte ďalej za lacnejšou pracovnou silou, mimo európskeho kontinentu.
Kľúčové preto bude udržať si firmy, ktoré vyžadujú nielen kapitál, ale predovšetkým technologické know-how, kvalifikovanú pracovnú silu a dlhodobé investície do výroby. Práve v tomto kontexte predstavuje CSG výnimku: ide o firmu, ktorej hodnota nestojí na lacnej práci, ale na výrobných kapacitách, inžinierskom zázemí a strategických produktoch, bez ktorých sa moderná európska ekonomika ani bezpečnosť nezaobídu. Udržanie pracovných miest v takomto priemysle bude pre strednú Európu veľkou výzvou.
Hlboká slovenská stopa
Czechoslovak Group prevádzkuje celkom 39 výrobných závodov v ôsmich krajinách sveta, pričom Česká republika a Slovensko tvoria jadro celej výrobnej štruktúry. Oficiálne pre skupinu pracuje viac ako 14-tisíc ľudí, z toho viac ako 10-tisíc v Česku a na Slovensku.
Pre lepšiu predstavu o význame CSG stačí pripomenúť, že Slovnaft zamestnáva na Slovensku 3 500 až 4-tisíc ľudí a jeden z najväčších priemyselných podnikov na Slovensku, U.S. Steel Košice, zamestnáva 8- až 9-tisíc ľudí. Tento zbrojársky holding so svojimi závodmi v Česku a na Slovensku tak patrí do rovnakej váhovej kategórie ako národní šampióni.
Slovensko hrá v príbehu CSG výrazne dôležitejšiu úlohu, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Nejde len o historickú kontinuitu bývalého československého zbrojného priemyslu, ale o kľúčovú výrobnú a technologickú základňu.
Práve na Slovensku holding pod hlavičkou MSM Group sústreďuje podstatnú časť výroby stredno- a veľkokalibrovej munície (napríklad v spoločnostiach ZVS Holding v Dubnici nad Váhom alebo VOP Nováky), ktoré pokrývajú celý životný cyklus munície od výroby cez revízie až po likvidáciu. Tieto podniky nie sú iba subdodávateľmi, ale strategickými uzlami európskeho obranného reťazca – najmä v kontexte masívneho doplňovania muničných zásob v rámci NATO.
Význam veľkokalibrovej munície
Holding CSG je priamo majetkovo prepojený aj so Slovenskom. ZVS Holding vlastnia na polovicu Slovenská republika a skupina CSG. Na začiatku decembra 2025 táto firma uzavrela rámcovú zmluvu na dodávky strednej a veľkokalibrovej munície až do výšky 58 miliárd eur v horizonte siedmich rokov.
Financovaniu nákupov má významne pomôcť nový európsky obranný program SAFE. Slovensko by malo mať v rámci tohto programu k dispozícii až 2,3 miliardy eur.
Tieto astronomické sumy ukazujú, akú zásadnú úlohu zohráva zbrojný priemysel pre slovenskú ekonomiku. Výroba veľkokalibrovej munície tvorí dnes približne dve percentá slovenského HDP a kľúčovú pozíciu v tomto odvetví zaujíma práve CSG so svojím reťazcom muničných firiem na Slovensku.
Vstup CSG na burzu tak nie je iba finančnou operáciou, ale aj testom, či si Česko a Slovensko dokážu udržať a spoluvlastniť priemyselné firmy skutočne európskeho významu. Ak sa to podarí, nepôjde len o úspech jednej skupiny, ale o vzácny dôkaz, že aj zo strednej Európy môžu vyrastať korporácie, ktoré nevznikli ako montážne dielne, ale ako nositelia kapitálu, výroby a strategickej hodnoty.