Sobotné dialógy otvorili tému, ktorá by ešte nedávno pôsobila ako geopolitická hypotéza. Prezident USA Donald Trump chce podľa moderátora Karola Baránka „získať Grónsko aj za cenu anexie“.
V tejto súvislosti sa moderátor poslancov Mariána Kéryho (Smer) a Juraja Krúpu (SaS) opýtal, „aké časy to žije Európa, keď ju ohrozuje spojenec, ktorý sa voči nej správa ako agresor“.
Juraj Krúpa reagoval bez diplomatických okolkov. „Žijeme v dobe neistoty, v dobe nepredvídateľnosti… populizmu, dezinformácií,“ skonštatoval a dodal, že Európa sa musí pripravovať „aj na tie najhoršie scenáre“.
Keď moderátor spresnil, či má na mysli vojenský konflikt, odpoveď bola priamočiara: „Toto je ten najhorší scenár, a to je vojenský konflikt.“
Európa má páky, no nechce ich použiť
Moderátor pripomenul, že Trump hrozí clami štátom, ktoré by nepodporili prevzatie Grónska. Podľa Krúpu však Európa nie je bez nástrojov. „Má svoje možnosti a svoje páky,“ povedal s poukazom na ekonomickú previazanosť oboch strán Atlantiku.
Ako príklad uviedol, že Európa drží „najväčšie množstvo amerických dlhopisov“ a ich prípadný predaj by mohol mať „zásadné ekonomické dôsledky pre Spojené štáty americké“. Zároveň zdôraznil, že „samozrejme, nikto toto nechce použiť“ a cieľom zostáva dohoda, keďže nejde len o Grónsko, ale o komplexnú európsku bezpečnosť.
Na otázku, či Trump používa „mafiánske spôsoby“, reagoval Marián Kéry návratom k princípom medzinárodného práva. Za zásadný problém označil „selektívny prístup“ k jeho porušovaniu. Pripomenul Irak, bombardovanie Juhoslávie či Kosovo a dodal, že aj pri ruskom útoku na Ukrajinu ide o porušenie práva.
Zároveň však odmietol tvrdé nálepky: „Je to legitímne zvolený prezident a my to musíme rešpektovať.“
Kéry zároveň poukázal na to, že Trump má podľa neho aj pozitívne stránky – spomenul konzervatívny prístup či ambíciu ukončiť vojenský konflikt na Ukrajine. Kritický bol, naopak, k postupu USA vo Venezuele. „Jednoducho prišlo k zavlečeniu,“ dodal.
Pri hodnotení Trumpových krokov sa Kéry vyhol výrazom ako „neofašizmus“, no jasne pomenoval hranicu, ktorú nemožno prekročiť. „Ak sa rozhodne násilnou cestou, vojenskou cestou zabrať Grónsko, ide o hrubé porušenie medzinárodného práva,“ skonštatoval.
Zároveň varoval pred dôsledkami. „Prvýkrát v histórii sa stane, že jeden členský štát NATO napadne druhý členský štát NATO a môže sa stať, že NATO prestane fungovať,“ povedal.
Krúpa šiel vo svojej kritike ďalej. Hovoril o „autokratických sklonoch“, ktoré podľa neho „majú aj črty určitého neofašizmu alebo neonacizmu“, a dodal, že v Spojených štátoch sa dejú veci, „ktoré sme si nevedeli predstaviť“.
NATO na hrane a otázka článku 5
V diskusii zazneli aj informácie o zvyšovaní vojenskej prítomnosti v okolí Grónska. Moderátor načrtol hypotetický scenár, v ktorom by spojenci posilnili obranu dánskeho územia, no americký prezident by napriek tomu vydal príkaz na jeho obsadenie.
Krúpa však takýto vývoj označil za „absurdnosť“, ktorá by viedla k rozhodujúcemu momentu: „Dánsko požiada o vyhlásenie článku päť – koniec NATO.“
Kéry s týmto čiernym scenárom súhlasil, no odmietol tvrdenie, že vláda mlčí. „Ani Robert Fico, ani Juraj Blanár neboli ticho ani pri Grónsku,“ zdôraznil.
Extrémizmus doma: medzi varovaním a relativizáciou pojmov
Zahraničnopolitickú rovinu vystriedala domáca téma – návrh SNS na znižovanie trestov za extrémizmus. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil tieto zmeny za „zásadný krok späť v boji proti extrémizmu“.
Moderátor pripomenul aj stanovisko predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera, podľa ktorého ak štát začne byť tolerantnejší, „riskujeme, že sa extrémizmus stane spoločensky akceptovanou normou“, a upozornil, že extrémizmus nie je len iný názor.
Kéry reagoval, že nie je fanúšikom znižovania trestov za extrémizmus, no upozornil na riziko nadužívania pojmu. „Za pojem extrémizmus sa dá schovať takmer všetko, a to je nebezpečné,“ povedal s tým, že sa tým devalvuje podstata skutočného fašizmu a nacizmu.
Opačný pohľad ponúkla SaS. Podľa Krúpu „do roku 2023 nebol žiadny problém“ a súčasná koalícia prináša do trestnej politiky „adresnú pomoc“ – teda zmeny šité na mieru „ľuďom, ktorí sú blízki koalícii“.
Diskusia sa dotkla aj jadrovej spolupráce s USA, vzťahov so susedmi či konsolidácie verejných financií. Dominantnou však zostala otázka, či môže spor o Grónsko narušiť základné bezpečnostné poistky Európy.
Kéry ju na záver uzavrel poznámkou smerom k moderátorovi. Debata bola podľa neho „korektná“, no nabudúce by privítal radšej o dve témy menej a ísť do hĺbky problému.