Všetko, čo sa bytostne týka občanov Slovenska, sa rieši za európskym stolom. Načo sú premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) stretnutia s ruským, čínskym a americkým prezidentom? Pýtal sa v relácii O 5 minút 12 na STVR Ivan Korčok (PS).
„Tak ako chce oslabiť EÚ ruský prezident Vladimir Putin, ukazuje sa, že aj Donald Trump,“ skonštatoval Korčok. Podľa neho Úniu zvnútra rozkladajú Maďarsko a Slovensko.
Označil za chybu absenciu Slovenska pri zoskupení takzvanej koalície ochotných – tá podľa jeho slov vznikla práve pre negatívny postoj Slovenska a Maďarska. Ficovi vytkol aj nereagovanie na clá zavedené Trumpom voči niektorým štátom EÚ pre Grónsko.
„Ak Nemecko napríklad zavedie recipročné clá na USA, tak sa to bude týkať aj dovážaného tovaru z USA na Slovensko, keďže štáty EÚ tvoria jeden colný priestor,“ komentoval Korčok.
Jeho oponent Matúš Šutaj Eštok (Hlas) reagoval, že koalíciu ochotných nikdy nikto z vlády nepomenoval vojnovými zločincami, a poprel, že Slovensko rozkladá silu a jednotu Únie: „Sme za mier. Nerozkladáme ju ani tým, že sme proti tomu, aby sa z Európy stal štát bez histórie.“
Podľa neho Únia pochopila, že Ukrajina vojensky nezvíťazí, a začala hovoriť o mieri. Potvrdil, že Slovensko je pripravené do debát na túto tému vyslať pozorovateľa, aby zastupoval našu krajinu. Diskusiu o tom mali aj traja najvyšší ústavní činitelia republiky pred pár dňami. Podľa neho bude zástupcom Slovenska v týchto debatách pravdepodobne šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer).
Zároveň odmietol tvrdenia Korčoka, že táto vláda profituje na zbrojárskom priemysle, aj keď pred voľbami hlásala „ani náboj na Ukrajinu“. Kritizoval, že predošlá vláda poslala na Ukrajinu náboje zadarmo.
Najväčšou hrozbou pre Slovensko bola podľa Šutaja Eštoka migračná kríza. Pripomenul, že v rokoch 2022 až 2023 prišlo na naše územie dokopy 50-tisíc nelegálnych migrantov.
Nevylúčil, že po skončení vojny na Ukrajine sa budú chcieť vojaci dostať za rodinami v krajinách Únie, keďže Ukrajina je zbombardovaná. „Sme na to pripravení,“ vyhlásil minister vnútra s tým, že bezpečnostné zložky sa zamerali aj na civilné projekty a strážia hranice.
„Hnevá ma, že nežijeme bezpečné časy. Budeme bojovať aj proti hybridným hrozbám a útokom na kritickú infraštruktúru,“ ozrejmil budúce kroky.
Podľa Korčoka nie je republika dobre pripravená na krízové situácie. „Ide o ľudí. Pokiaľ ide o vnútornú bezpečnosť, za viac než dva roky vlády sme videli hrubé zneužívanie bezpečnostných zložiek na čele s inštitúciou, ako je Bezpečnostná rada SR. Zvolávate ju vtedy, keď sa bojíte bradatého Gruzínca,“ dodal v narážke na veliteľa Gruzínskej légie Mamuku Mamulašviliho.
Korčok tvrdil, že otvorením otázky Benešových dekrétov ich nechcelo PS „rušiť ani meniť“. Napätie podľa neho spôsobila až novela Trestného zákona z dielne koalície, ktorá zaviedla trestný čin verejného spochybňovania povojnového usporiadania vrátane Benešových dekrétov.
„Kto vyhrá v Maďarsku, je vec maďarských občanov,“ povedal Korčok s dôvetkom, že PS nechcelo zasiahnuť do predvolebnej kampane v Maďarsku. Odsúdil vyjadrenia predsedu strany TISZA a europoslanca Pétera Magyara, že bude Slovensko nazývať Felvidék (Horná zem).
Šutaj Eštok exministrovi zahraničných vecí vytkol, že ho nazývali „hungarofóbom“. Oponoval, že PS tému otvorilo, aby zmarilo dobré vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi na juhu nášho územia a v nasledujúcich slovenských parlamentných voľbách si získalo percentá hlasov od týchto občanov.
(max)