V posledných dňoch sa rozprúdila debata o tom, ako by sa na Slovensku mali po novom používať údaje z katastra nehnuteľností. Médiá a mimovládne organizácie upozorňujú, že pripravovaná novela zákona môže sťažiť prácu novinárom, a to najmä pri zverejňovaní informácií o majetkoch politikov a ľudí napojených na štát.
Štandard sa tejto téme v novembri podrobne venoval. Podľa kritikov by sa prístup k údajom mohol spoplatniť, prestal by byť anonymný a ich ďalšie spracúvanie či zverejňovanie by mohlo viesť k vysokým pokutám.
Kataster pritom v minulosti nebol len technickou databázou. Práve vďaka nemu sa opakovane podarilo poukázať na nejasné majetkové pomery verejných funkcionárov, konflikty záujmov či podozrivé obchody s nehnuteľnosťami.
Zverejňovanie týchto informácií sa dlhodobo považovalo za legitímnu súčasť verejnej kontroly. Obavy, že by podobné zistenia mohli byť po novom na hrane zákona, preto vyvolali silnú reakciu zo strany novinárov aj organizácií.
Vláda a úrad geodézie hovoria o prehnanej reakcii
Nejde podľa nich o snahu umlčať médiá, ale o to, aby sa katastrálne údaje nezneužívali na masové sťahovanie, automatické spracúvanie alebo na čisto komerčné účely.
Spor tak nie je len o technických detailoch fungovania databázy, ale najmä o tom, kde sa má nastaviť hranica medzi ochranou osobných údajov a právom verejnosti vedieť, ako narábajú s majetkom tí, ktorí majú v rukách verejnú moc.
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR reaguje na verejnú diskusiu okolo pripravovanej novely katastrálneho zákona, aby uviedol na pravú mieru viacero nepresných a zavádzajúcich interpretácií. Podľa úradu vyvolali tieto výklady zbytočné obavy, pričom zámer legislatívnych zmien je odlišný.
Tvrdí, že nejde o obmedzenie verejnej kontroly, investigatívnej žurnalistiky ani práva na informácie, ale o zosúladenie národnej právnej úpravy so štandardmi Európskej únie v oblasti ochrany osobných údajov.
Katastrálny úrad zdôrazňuje, že podstatná časť nedorozumení vyplýva z nesprávneho chápania pojmu „profilovanie“.
Ten je podľa neho presne vymedzený v európskom nariadení GDPR [Všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov, pozn. red.] a vzťahuje sa výlučne na automatizované spracúvanie osobných údajov s cieľom vyhodnocovať správanie či ekonomickú situáciu osôb.
Na manuálnu novinársku prácu sa nevzťahuje. „Akékoľvek iné výklady sú vecne nesprávne,“ vysvetľuje úrad katastra.
Zároveň pripomína, že novela prešla štandardným legislatívnym procesom, počas ktorého bolo uplatnených viac ako tristo pripomienok. Hovoriť o „tichej“ alebo „utajenej“ zmene zákona preto podľa neho nie je namieste.
Ako sa zmení dostupnosť údajov
Jedným z hlavných cieľov novely je podľa hovorcu úradu Mareka Bezáka obmedziť podvody a zneužívanie údajov, napríklad pri cielenej identifikácii osamelých seniorov. Upozorňuje, že anonymný a nekontrolovaný prístup k majetkovým údajom bežných občanov môže predstavovať reálne bezpečnostné riziko, ktoré si vyžaduje primeranú reakciu zo strany štátu.
Z hľadiska dostupnosti údajov sa však základný princíp nemení. Po novom zostanú kľúčové informácie z katastra prístupné každému po bezplatnej registrácii – napríklad údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti či o existujúcich ťarchách.
Každý bude mať zároveň bezplatný prehľad o svojich nehnuteľnostiach. Plnohodnotný list vlastníctva na právne účely bude dostupný online za poplatok šesť eur, pričom doteraz bolo jeho získanie možné len osobne.
Obmedzenia sa dotknú najmä anonymného a hromadného prezerania údajov zo strany neprofesionálnych používateľov, ktoré je v rozpore s pravidlami GDPR. Profesionálne skupiny – advokáti, banky, notári, poľnohospodári či ďalšie regulované subjekty – budú mať aj naďalej prístup k údajom v rozsahu nevyhnutnom na výkon svojej činnosti.
Kataster preto apeluje na vecnú a korektnú diskusiu. Ako uvádza, „šírenie nepresných interpretácií a strašenie verejnosti nepomáha nikomu – ani transparentnosti, ani ochrane práv občanov“.
Úrad odpovedá na najčastejšie otázky
Budú môcť ľudia aj po novom zistiť, kto vlastní nehnuteľnosť?
Áno. Pre bežných ľudí sa v praxi nič zásadné nemení. Po bezplatnej registrácii si budú môcť aj naďalej overiť, kto je vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti a či je na nej napríklad hypotéka alebo iná ťarcha.
Čo presne bude spoplatnené?
Poplatok sa bude týkať len úplného elektronického listu vlastníctva s právnou silou, teda dokumentu, ktorý sa používa pri oficiálnych právnych úkonoch – napríklad pri kúpe nehnuteľnosti či na úradoch. Jeho cena bude šesť eur. Bežné nahliadanie do údajov zostane bezplatné.
Týka sa spoplatnenie aj bánk, advokátov, poľnohospodárov, realitných kancelárií či iných profesionálov?
Nie. Tieto subjekty budú mať naďalej osobitný, zákonom upravený prístup k údajom, a to v rozsahu, ktorý potrebujú na výkon svojej práce. Nové pravidlá nemajú obmedziť ich fungovanie.
Zabráni novela novinárom kontrolovať majetky politikov?
Nie. Novela nijako nebráni novinárom v kontrole majetkov verejných funkcionárov ani vo verejnej kontrole samej osebe. Zameriava sa výlučne na obmedzenie automatizovaného hromadného spracúvania a profilovania osôb, ktoré zakazuje aj európska legislatíva o ochrane osobných údajov (GDPR).
Prečo sú potrebné sankcie?
Sankcie majú slúžiť ako poistka proti systematickému a neoprávnenému zneužívaniu osobných údajov, napríklad pri masovom sťahovaní dát. Netýkajú sa legitímnej práce novinárov ani iných aktivít vo verejnom záujme.