USA po prvej svetovej vojne spravili chybu, keď sa stiahli zo svetového javiska, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Silné transatlantické partnerstvo, ktoré vzniklo po druhej svetovej vojne, je podľa neho zárukou bezpečnej Európy.
Severoatlantická aliancia podľa jej najvyššieho civilného predstaviteľa utlmuje napätie medzi členskými štátmi, ktoré majú vzájomné historicky podmienené trenice, pričom ako príklad uviedol Grécko a Turecko.
Vyhlásenia Donalda Trumpa smerom ku Grónsku odmietol komentovať, aby nestratil výhodu utlmovania, vysvetlil na pôde Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose. Pripomenul však, že otázka bezpečnosti Arktídy je záležitosťou celej Aliancie.
„Osem štátov hraničí s arktickou oblasťou. Sedem z nich je členmi NATO, a to sú Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko spolu s Grónskom, Island, Kanada a USA. Jediným arktickým štátom, ktorý nie je v NATO, je Rusko,“ pripomenul holandský expremiér s tým, že práve Rusko a Čína „čoraz aktívnejšie zasahujú v Arktíde“.
„Spojené štáty sú najdôležitejším bilaterálnym partnerom Poľska,“ povedal poľský prezident Karol Nawrocki s tým, že náklonnosť Varšavy k Washingtonu je dôležitým prvkom poľskej bezpečnosti. Odmietol preto spoločný európsky postup proti Spojeným štátom, ktorý by mohol ohroziť práve bezpečnosť Európy.
„Na území Poľska máme 10-tisíc amerických vojakov,“ pokračoval Nawrocki a dodal, že ďalším dôležitým partnerom a dodávateľom je Južná Kórea, na čo Rutte pobavene dodal, že majú „aj fínske tanky“.
Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorého spolu s Ruttem označila moderátorka relácie Conflict Zone Sarah Kellyová za „Trumpových zaklínačov“, doplnil, že hranica NATO a Ruska sa vstupom Fínska v roku 2023 zdvojnásobila, a podobne ako Nawrocki načrtol hrubú čiaru medzi Ruskom a „svetom demokracie“.
Arktická bezpečnosť je podľa Stubba záležitosťou a záujmom celej Aliancie a bude aj témou nadchádzajúceho samitu NATO v Ankare. Odpoveďou na nezhody medzi brehmi Atlantiku však podľa neho nie je špirála vzájomne trestajúcich reakcií, ale konštantná diplomacia a úprimné rozhovory. So smiechom dodal, že na rozhovory s Trumpom je najvhodnejší „Mark“.
Moderátorka panelu televízie Deutsche Welle poukázala na fakt, že v diskusii o obrane Európy „doteraz nespomenuli Rusko a Ukrajinu“, čo podľa nej „ukazuje, ako sa za posledné obdobie diskurz posunul“ k väčším, celosvetovým výzvam.
Diskutérom následne položila otázku, či sa obrana Európy skutočne stala takou závažnou otázkou až teraz. Nawrocki reagoval s tým, že vo veci európskej bezpečnosti „po prvé verím poľským vojakom“. Európania sa vo vzájomnej koordinácii v NATO ubraniť dokážu, dodal s tým, že Trumpa pochválil za jeho „nátlak“ na zvyšovanie obranných výdavkov.
Stubb rovnako potvrdil, že Európa sa „bezpochyby“ dokáže ubrániť. Konkrétne v prípade Fínska sú schopní odviesť stotisíc vojakov, a spolu s Poľskom majú najsilnejšie delostrelectvo v Európe. „Vojny sa síce bojujú na bojiskách, ale vyhrávajú sa doma,“ povedal fínsky prezident s tým, že súčasťou obrany každej krajiny je pevná civilná infraštruktúra od elektriny po dodávky potravín.
„Nebojujete vojny s percentami, ale so schopnosťami,“ uzavrel s odkazom na novú hranicu výdavkov NATO vo výške päť percent HDP.
„Mnohí tu nadávajú na Donalda Trumpa, ale myslíte si, že by bolo možné, aby osem najväčších ekonomík NATO v roku 2025 – vrátane Španielska, Talianska, ale aj Kanady, ktorá je mimo Európy – zvýšilo obranné výdavky na dve percentá – zatiaľ čo boli sotva na úrovni 1,5 percenta na začiatku toho roka?“ pýtal sa Rutte s tým, že hoci ho nechváli za všetko, tlak USA pod jeho taktovkou je pre bezpečnosť Európy prínosný.
Rutte dodal, že konečným prvkom odstrašenia je jadrový dáždnik.
Európska únia Trumpa nepotrebuje, oponoval Nawrocki s tým, že Poľsko „sa ubránilo proti Sovietom a boľševikom“ po prvej svetovej vojne. „Fínsko sa v 20. storočí ubránilo proti Sovietom a boľševikom,“ pokračoval poľský prezident s pokynutím rukou k Stubbovi. „Japonci a Afganci sa ubránili proti Sovietom a boľševikom, takže som presvedčený, že v našich krajinách sme na obranu pripravení,“ vyhlásil.
Riaditeľ farmaceutického gigantu Sanofi Paul Hudson dodal, že skutočnou výzvou v tomto storočí bude Čína a európske mocnosti sa musia sústrediť aj na iné výdavkové položky ako iba na obranu. Zmena priorít je podľa neho prozaickým riešením, ktoré by bolo dostačujúce.
Nawrocki odmietol, že by sa v dôsledku pozornosti venovanej Grónsku posunula Ukrajina na vedľajšiu koľaj. „Musíte si uvedomiť, že sme s Ruskom v hybridnej vojne, a naša pozornosť a podpora Ukrajiny, prinajmenšom zo strany Poľska, sa nemení,“ ubezpečil.
Fínsky prezident Stubb pripomenul, že ruský postup na Ukrajine spôsobil strategickú porážku, ktorú pripísal prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Zopakoval pochybný údaj o milióne ruských strát, dodal však, že Moskva „stratila svoju sféru vplyvu“ v strednej Ázii.
„Južný Kaukaz sa odpútal od ruskej sféry, čo sa nestalo od dobytia regiónu v počiatkoch Ruského impéria,“ doplnil s tým, že Rusko môže pokračovať vo vojne, strategicky však bude porazené, zatiaľ čo NATO do konfliktu ani nevstúpilo.
Rutte v otvorenej diskusii poukázal na fakt, že napriek zvyšovaniu výdavkov na obranu chýbajú samotné výrobné kapacity. Obranný priemysel je problémom celého NATO, „ako v Európe, tak v USA“, v dôsledku čoho „musí Poľsko kupovať technológie v Južnej Kórei“.
„Na otázku, či sa Európa dokáže ubrániť sama, odpoviem, že dúfam, že to nikdy nezistíme,“ povedal Nawrocki.
Stubb uzavrel svoj výstup s tým, že bezpečnostná architektúra sa môže uberať dvoma smermi. Jedným z nich je multipolarizmus, v rámci ktorého existujú súperiace bloky, tým druhým je multilateralizmus, v ktorom existujú široké aliancie a diplomacia na vysokej úrovni.
„Musíme priznať, že multilateralizmus, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, bol vytvorený na obraz Západu. V súčasnosti preto musíme poskytnúť priestor napríklad veľkým hráčom globálneho Juhu, lebo inak opäť skĺzneme do multipolarizmu, kde jeden pes požiera druhého. A to nechceme.“
(wef, sab)