V lete roku 2025 prišla Európska komisia so stratégiou vytvárania rezerv. „Cieľom je zabezpečiť, aby boli vždy naporúdzi základné zásoby, ktoré udržiavajú naše spoločnosti v chode,“ vysvetlila komisárka pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť Hadja Lahbibová. Belgická eurokomisárka obhajovala dôležitosť vytvárania zásob s tým, že „čím lepšie sa pripravíme, tým menej budeme panikáriť“, keď sa niečo stane.
Nie vždy sa však dá spoliehať na to, že štát bude schopný doručiť potrebné krízové rezervy všetkým občanom. Únia preto vydala odporúčanie obyvateľom, aby si sami vopred zabezpečili zásoby potravín, prípravkov na dezinfekciu vody, liekov, balenej vody, diek, hygienických potrieb a iných nevyhnutých vecí na tri dni.
Pripraveným šťastie praje
Lahbibová cez novinárov odporučila občanom členských krajín EÚ, aby boli schopní prežiť 72 hodín sebestačne, bez podpory zo strany štátu, ktorý nemusí byť počas živelnej pohromy či vojenskej invázie vždy schopný plnohodnotne zabezpečiť potreby civilného obyvateľstva. Stratégia vytvárania zásob je súčasťou dlhodobého snaženia Bruselu o posilnenie pripravenosti do roku 2030.
Z dôvodu obavy pred možnou americkou inváziou vyzval v januári grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen Dánov na ostrove, aby si pripravili jedlo aspoň na päť dní a v rámci svojich možností sa pripravili na vojnu, keďže štát by nebol v prípade jej vypuknutia schopný občanom zabezpečiť základné potreby [hrozba vojenského napadnutia Grónska by po prejave Donalda Trumpa v Davose mala byť zažehnaná, pozn. red.].
Poľský kabinet sa však rozhodol ísť ďalej a neobmedziť sa výzvou na päťdňové zásoby jedla ani údržbou skladov štátnych hmotných rezerv.
Po odborných diskusiách trvajúcich niekoľko mesiacov je v Poľsku od januára 2026 v platnosti zákon o civilnej ochrane znemožňujúci schvaľovať projekty budov, ktoré neumožňujú zriadenie dočasných úkrytov. Na tento účel musia byť prispôsobené napríklad podzemné garáže či pivnice.
Úkryty musia byť vybavené primeraným vetraním, núdzovými východmi, pripojením na inžinierske siete, systémami na likvidáciu odpadu a zásobami na prežitie. Okrem požiarnej odolnosti sa dôraz kladie na odolnosť voči tlakovej vlne, voči rôznym strelám a dronom či odolnosť voči gama žiareniu jadrovej bomby.
Pripomeňme, že v rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom poradca zástupcu vedúceho Administratívy prezidenta Ruskej federácie pre zahraničnú politiku Sergej Karaganov 15. januára spomenul poľskú Poznaň ako možný cieľ ruskej jadrovej hlavice.
Prvý raz tak urobil v roku 2023, keď spomenul, že „dar Všemohúceho“, ako Karaganov jadrovú bombu nazýva, môže udrieť na Poznaň. Tá je, podotknime, zároveň z hľadiska konvenčného vojenského ohrozenia jedným z najlepšie pripravených poľských veľkomiest.
Človeče, pomôž si...
Od konca leta 2025 je navyše na vládnom portáli dostupný Poradnik bezpeczeństwa, teda Bezpečnostná príručka. V priebehu januára 2026 sa v tlačenej podobe postupne dostáva do každej domácnosti v krajine, čo je v rámci krajín Európskej únie ojedinelý krok.
Prvé výtlačky získali obyvatelia vo vojvodstvách hraničiacich s Ruskom, Litvou, Bieloruskom, Ukrajinou a so Slovenskom. Krátko po polovici januára boli výtlačky doručené väčšine domácností. Príručka bola vydaná pod hlavičkou ministerstva obrany a ministerstva vnútra, ktorých šéfovia sa občanom prihovárajú v priloženom liste. „Bezpečnosť je naša spoločná zodpovednosť,“ píšu.
Okrem informácií o skladovaní potravín či obsahu núdzového batoha nevyhnutného pre prípad evakuácie obsahuje pomôcka postupy, ako s rodinou čeliť prírodným pohromám, dôsledkom kybernetického útoku či záškodníckej činnosti a napokon aj otvorenej vojenskej invázii. Knižočka nezabúda ani na zvieratá či najzraniteľnejších členov spoločnosti: dôchodcov, deti či chronicky vážne chorých.
Publikácia zároveň vysvetľuje, akú úlohu zohrávajú v krízových situáciách samosprávy či jednotlivé štátne ustanovizne – od záchranných zložiek až po Ozbrojené sily Poľskej republiky. Ako však pripomína portál Gazeta Prawna, príručka „zároveň zdôrazňuje, že bezpečnosť nie je výlučne úlohou štátu, ale spoločnou zodpovednosťou občanov“.
Vysoké hodnotenie
Niektoré bezpečnostné agentúry odporúčajú dôkladne sa oboznámiť s pomôckou a vyzdvihujú jej prehľadnosť. V televíznych reláciách zasa chvália manuál pozývaní odborníci: hasiči, vojenskí experti či špecialisti prípravy na prežitie. Tí poslední vyzdvihujú napríklad to, že samostatná kapitola sa venuje núdzovému batohu a jeho obsahu.
Pripomeňme, že špecialista ochrany osôb a bezpečnostný analytik Vladimír Šajánek pre Štandard ešte v júli spresňoval, čo by mal takýto batoh obsahovať či ako pripraviť batoh na evakuáciu jednotlivých členov rodiny.
Dlhoročný hasič Przemysław Rembielak v súčasnosti pôsobí v Združení nezávislých odborníkov požiarnej ochrany a venuje sa školeniam v oblasti civilnej obrany. Pre poľský portál Onet sa vyjadril, že hodnotu brožúry zvyšuje, že pôvodcovia neopomenuli v spojitosti s krízovou situáciou ani osobné vozidlo či zvieratá.
„Po invázii Rusov na Ukrajinu som viedol prepravné stredisko vo Varšave a ukázalo sa, že počet zvierat prichádzajúcich so svojimi majiteľmi bol podobný počtu ľudí. Vo vagónoch z Ukrajiny cestovali psy, mačky, ale aj králiky, hady a pavúky,“ spomína zaslúžilý hasič.
Jediným objektívnym nedostatkom príručky je neprítomnosť obrázku, ktorý by názorne ukazoval, ako používať hasiacu deku. Prax nespočetného množstva cvičení s verejnosťou totiž podľa Rembielaka ukazuje, že prevažná väčšina ľudí hasí dekou nesprávne a privádza oheň na seba.
Manuál zároveň radí, čo má človek robiť, keď absentuje záchod, ako sa správať počas náletov i čo má obsahovať skutočne využiteľná lekárnička. Ale aj to, ako postupovať v prípade, že si človek všimne možných záškodníkov v blízkosti kritickej infraštruktúry.
A čo inde?
V oblasti pripravenosti občanov idú príkladom – podobne ako v otázke aktívnych záloh – krajiny Škandinávie. Napríklad Švédsko v rámci stratégie „totálna obrana“ rozposlalo občanom na jeseň 2024 príručky s názvom „Ak dôjde ku kríze alebo vojne“ a zoskupenia pôsobiace v oblasti civilnej ochrany ponúkajú niekoľkokrát mesačne kurzy prežitia.
Podobné opatrenia prijali v posledných rokoch aj Dánsko, Nórsko a Fínsko, hoci Dánom a Fínom musela príručka stačiť v digitalizovanej podobe – tak ako Nemcom či Írom. V strednej Európe postupovala podobne ako Varšava aj Praha a Česi tak v novembri dostali príručku podobnú tej poľskej.
Kým v Maďarsku chýba podobná príručka v tlačenej či digitalizovanej podobne úplne, na Slovensku je obdobné usmernenie dostupné na stránke ministerstva vnútra zdarma na stiahnutie v slovenskom, maďarskom, rusínskom a anglickom jazyku. V tlačenej podobe je zatiaľ 200-tisíc kusov, ktoré sa rozširujú najmä cez okresné úrady, klientske centrá a školy.