Americký prezident Donald Trump sa po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem 21. januára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose dohodol na rámci pre Grónsko, ktorý podľa oboch ukončí napätie okolo najväčšieho ostrova sveta.
Ako Trump vyhlásil, rámec dohody o arktickej oblasti a Grónsku sa utváral počas „veľmi produktívneho stretnutia“, a „ak bude dotiahnutá do konca“, bude podľa šéfa Bieleho domu vyhovovať všetkým zúčastneným stranám.
Rutte skonštatoval, že teraz je na vysokých veliteľoch NATO, aby vypracovali podrobnosti dodatočných bezpečnostných požiadaviek. „Nemám pochybnosti, že to dokážeme pomerne rýchlo. Určite by som dúfal, že do roku 2026, možno dokonca už na začiatku roku 2026,“ povedal šéf Aliancie.
Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý má s Trumpom dobré pracovné vzťahy, povedal, že dúfa, že spojenci dokážu vypracovať plán na posilnenie bezpečnosti v Arktíde do júlového samitu NATO v Ankare.
O ťažbe nerastných surovín sa na stretnutí nediskutovalo. Konkrétne rokovania o arktickom ostrove majú pokračovať medzi Spojenými štátmi, Dánskom a samotným Grónskom.
Hlava USA zároveň odvolala hrozbu ciel voči ôsmim európskym krajinám – Dánsku, Nórsku, Švédsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Veľkej Britániu a Holandsku –, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. februára a mali platiť až do chvíle, keď by Grónsko spadalo pod USA.
Obsah dohody ešte nevideli všetci
Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen privítal najnovšie vyjadrenia Trumpa, ale uviedol, že v mnohých aspektoch stále nemá jasno.
„Neviem, čo je v dohode alebo zmluve o mojej krajine,“ povedal novinárom v hlavnom meste Nuuk.
„Sme pripravení diskutovať o mnohých veciach a sme pripravení rokovať o lepšom partnerstve a podobne. Ale suverenita je červená čiara,“ dodal, keď sa ho opýtali na správy, že Trump sa snaží získať kontrolu nad oblasťami okolo amerických vojenských základní v Grónsku ako súčasť širšej dohody.
„Nemôžeme prekročiť červené čiary. Musíme rešpektovať našu územnú celistvosť. Musíme rešpektovať medzinárodné právo a suverenitu,“ uzavrel.
Dánska suverenita
O spojitosti obsahu dohody s otázkou dánskej zvrchovanosti Trump s Ruttem nehovorili. Dva zdroje oboznámené s návrhom dohody však vo štvrtok pre portál Axios uviedli, že dohoda v predschválenom znení zahŕňa princíp rešpektovania dánskej suverenity nad ostrovom.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová privítala pokrok v medzikontinentálnom spore, avšak dodala, že Rutte nemôže rokovať v mene Dánska.
„Len Dánsko a Grónsko môžu robiť rozhodnutia“ o otázkach, ktoré sa ich týkajú. „Môžeme rokovať o všetkých politických aspektoch – bezpečnosti, investíciách, ekonomike – ale nemôžeme rokovať o našej suverenite,“ doplnila.
„Stále ide o zložitú a vážnu situáciu, no zároveň sa dosiahol pokrok v tom zmysle, že sme sa dostali tam, kam sme potrebovali. Teda k tomu, že môžeme diskutovať o tom, ako podporiť spoločnú bezpečnosť v arktickom regióne,“ vyhlásila.
Všetko, ale nie všetko
Trump sa o dohode vyjadril, že Spojeným štátom „dáva všetko, čo potrebovali“. Predtým pritom vyhlásil, že „veľký kus ľadu“, ktorý je „veľmi riedko obývaný“ a „nerozvinutý“, teda Grónsko, zemepisne patrí k Severnej Amerike, a preto jeho obrana patrí k americkým záujmom a Washington by mal ostrov vlastniť.
Podľa zdrojov portálu Axios však k tomu na základe dohody nedôjde a najväčší ostrov sveta zostane autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva. Dohoda by pritom mala podľa Trumpa platiť navždy.
„Prezident Trump opäť dokazuje, že je hlavným vyjednávačom. Keď budú podrobnosti doladené všetkými zúčastnenými stranami, budú zverejnené,“ ozrejmila pre Axios hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Obrana bez nadvlády
Dohoda podľa anonymných zdrojov Axiosu hovorí okrem spolupráce v oblasti ťažby surovín aj o posilnení bezpečnosti v Grónsku a o zvýšenej aktivite NATO v Arktíde. Napokon, samotné Dánsko 9. januára priznalo, že obranu svojho ostrova dlhodobo zanedbávalo.
USA má na ostrove umiestniť systém „Zlatá kupola“ a so spojencami zo starého kontinentu bude čeliť „škodlivému vonkajšiemu vplyvu“ Pekingu a Moskvy.
Čo je však kľúčové, dohoda počíta s aktualizáciou starej obrannej dohody, o ktorej ešte začiatkom januára hovorila dánska premiérka. Na sociálnej sieti vtedy pripomenula, že medzi Dánskym kráľovstvom a USA je uzavretá obranná dohoda, ktorá Spojeným štátom poskytuje do Grónska široký prístup.
Premiérka mala na mysli napríklad vojenskú Vesmírnu základňu Pituffik (Pituffik Space Base) v severozápadnom Grónsku z roku 1943, spadajúcu pod Vesmírne sily USA. Ešte vo februári 2025 sa však najvyššia volená predstaviteľka Dánska vyjadrila, že je za rozšírenie pôsobenia amerických ozbrojených síl na ostrove.
V júni toho istého roka napokon dánsky parlament veľkou väčšinou schválil nové znenie dánsko-americkej dohody. Tá okrem iného zaviedla pre americkú armádu v Grónsku autonómnu právnu jurisdikciu, ktorej sa americké jednotky tešia na základe americko-slovenskej dohody z roku 2022 aj u nás. Teraz však dohodu čaká ďalšia aktualizácia.
Podľa nemeckého vicekancelára Larsa Klingbeila je zatiaľ priskoro na závery o tom, že konflikt medzi Washingtonom a Európou je uzavretý a že „bez ohľadu na to, aké riešenie sa teraz nájde v otázke Grónska, všetci musia pochopiť, že sa nemôžeme uspokojiť, uvoľniť sa a tváriť sa spokojne“.
„Po chaotickom vývoji posledných dní by sme si teraz mali počkať a sledovať, aké konkrétne dohody budú medzi pánom Ruttem a pánom Trumpom skutočne dosiahnuté,“ povedal Klingbeil pre nemeckú televíziu ZDF.