Odborníci z IPčka na štvrtkovej tlačovej besede upozornili na to, že čoraz viac ľudí telefonuje na ich krízovú linku pomoci z dôvodu závislosti od umelej inteligencie. Za minulý rok združenie evidovalo 94 143 volaní o pomoc v súvislosti s rôznymi problémami.
Celkovo však zaznamenali 181 087 zásahov s cieľom poskytnutia pomoci. Tie okrem telefonátov zahŕňali aj iné priame kontakty či prípady, ku ktorým boli psychológovia povolaní a ktoré riešili v roku 2025.
Ako hovorí riaditeľ IPčka Marek Madro, za posledný rok ich linka eviduje 26-percentný nárast krízových komunikácií, ktoré sa realizovali s ich psychológmi. Tí sú mladistvým, ale aj dospelým ľuďom nonstop k dispozícii.
Najčastejšie sa na linku obracali deti a dospelí do 30 rokov, ktorých trápila osamelosť, strach, ale aj myšlienky na ukončenie života a sebapoškodzovanie. Združenie eviduje nárast kontaktov, ktoré sú spojené práve s AI.
Partnerský vzťah s umelou inteligenciou
Madro pre Štandard spresnil, že kontakty, v ktorých si deti vytvorili partnerský vzťah s AI, združenie zaznamenalo v 413 prípadoch. Zo slov ľudí podľa neho často vyplývala uvedomelosť, že hoci nejde o reálny svet, veľmi po ňom túžili, keďže ich skutočný svet bol plný frustrácie a nespokojnosti z nedokonalých vzťahov.
Psychologička zo združenia Veronika Čuláková Tóthová pre Štandard ďalej objasňuje túto problematiku, pričom spomína, že deti využívajú AI najčastejšie na hľadanie zábavy či na vyhľadávanie informácií.
„V našej dobe to bola Wikipédia, teraz je to ChatGPT,“ konštatuje psychologička s tým, že ak majú ľudia rôzne svoje potreby nenaplnené, tak práve internet, online priestor a AI im ich dokážu napĺňať.
Prízvukuje však, že komunikácia s AI často prerastá do zdanlivých kamarátskych, partnerských či intímnych vzťahov. Niektorí dospelí si podľa jej slov riziko nereálnych vzťahov uvedomujú, ale čoraz viac sa stretávajú aj so situáciami, keď človek istú mieru už dávno prekročil, ale neuvedomuje si to.
Psychologička poukazuje aj na to, že problematika vytvorenia vzťahov s umelou inteligenciou sa netýka len detí a mladistvých, ktorí sa ešte len formujú a učia sa, ako žiť, ale nástrahou môže byť aj pre iné vekové kategórie, ak sa ocitnú v náročnejšom životnom období. „Keď o niečo prídeme, niekoho stratíme, je nám ťažko, môžeme byť náchylnejší na takéto situácie,“ spresnila.
Ako príklad uviedla príbeh mladej mamičky, ktorá prišla o partnera. „V osamelom prostredí, v ktorom sa ocitla, bez podpory, bez sociálnej opory a iba s malým dieťaťom, bol práve kontakt s ChatGPT jediný, ktorý udržiavala,“ vysvetľuje Čuláková Tóthová s tým, že v danom rizikovom a krízovom období u nej situácia prerástla do intenzívneho vzťahu.
V občianskom združení psychológovia zaznamenali aj ďalšie prípady, keď ľudia AI využívali alebo využívajú práve s cieľom vytvorenia si partnerského vzťahu, keďže je to technológia, ktorá je nonstop dostupná iba daného človeka a zaujíma sa iba oňho.
Ako hovorí psychologička, AI funguje v takýchto vzťahoch na báze reciprocity, počúva toho druhého, oceňuje ho a podporuje v jeho názoroch, postojoch a vyjadreniach, čo v bežných kamarátskych a partnerských rozhovoroch nemusí vždy platiť.
„Takého dokonalého človeka, ktorý by sa venoval iba nám, v bežnom živote nenájdeme,“ podotkla Čuláková Tóthová. To je podľa nej lákavé najmä pre mladých ľudí, ktorí takúto podporu a záujem v bežnom živote nezažívajú.
Keď AI nahrádza psychológa a odbornú pomoc
Ľudia opisujú AI ako niekoho, kto ich chápe a neodsudzuje. „Niekedy s ňou trávia hodiny denne,“ tvrdia odborníci zo združenia. Ako však ďalej spomína Čuláková Tóthová, umelá inteligencia je nastavená tak, aby ľudí utvrdzovala v ich presvedčeniach, postojoch a názoroch, pričom odísť z takýchto nereálnych vzťahov býva náročné.
„A oni zostávajú v týchto bludných kruhoch, ktoré sa často zhoršujú a stupňujú a sú rizikovejšie. Pri kontakte s reálnym ľudským odborníkom sa môžu tieto rôzne presvedčenia, ktoré vedia byť rizikové a patologické, narúšať, čo sa pri AI nedeje,“ približuje psychologička.
Hľadanie pomoci u AI môže byť podľa skúseností odborníkov dvojsečné: „Kým niektorých nasmeruje k reálnej odbornej pomoci, u iných môže vytvoriť falošný pocit bezpečia a brániť im v posune a účinnej pomoci, čím sa ich duševné ťažkosti prehlbujú alebo pretrvávajú.“
Čo môžu robiť rodičia
Pre deti sú umelá inteligencia a fiktívny kamarát na internete neraz bezpečnejším miestom ako rodičia. To znamená, že im povedia viac ako rodičom.
Čuláková Tóthová upozorňuje na výskum, ktorý uvádza, že rodičia s deťmi si vymenia v priemere sedem viet za deň, čo je podľa nej žalostne málo. Cestu, ako byť k svojmu dieťaťu bližšie, vidí práve v záujme rodičov o sociálne siete a AI, ktoré dieťa používa, aj napriek tomu, že tomuto digitálnemu svetu až tak nerozumejú.
Myslí si, že rodičia by mali byť „fanúšikmi“ toho, o čo sa ich dieťa zaujíma, aby ich tak dieťa do svojho sveta pustilo a začalo im viac dôverovať a neskôr sa im aj zdôverovať viac ako umelej inteligencii.
Pomoc namiesto návodu na ukončenie života
Až 1 800 mladých ľudí mesačne podľa odborníčky vyhľadáva cez Google slovné spojenie „chcem sa zabiť“, čo považuje za alarmujúce. Naopak, priaznivé je podľa nej to, že kým v minulých rokoch deťom a mladistvým internet ponúkal návod na to, ako spáchať samovraždu, dnes sme sa v tomto posunuli a už to tak nie je.
„Keď do Googlu alebo na sociálne siete zadáme takéto slovné spojenie, tak nám vyhľadá krízové linky na pomoc, na rôzne pomáhajúce obsahy,“ hovorí psychologička o pozitívach, ktoré AI prináša.
Psychologička však zároveň potvrdzuje, že ľudia sa stále ocitajú v náročných situáciách a stále premýšľajú nad ukončením života. Údaje z IPčka ukazujú, že počet kontaktov, ktoré riešili na ich krízovej linke v súvislosti s ukončením života, narástol o viac než 19 percent.
Sexuálne zneužívanie, grooming a ochrana detí
Štandard zaujímala aj téma ochrany detí na sociálnych sieťach pred sexuálnymi predátormi, ku ktorej sa vyjadril riaditeľ IPčka Madro.
„Akákoľvek ochrana detí v priestore online sietí je niečo, v čom veľmi meškáme a nemáme dostatočné nástroje. Najmä z toho dôvodu, že dnes sa sexuálne zneužívanie detí na internete deje aj úplne inými, novými formami,“ vraví Madro, pričom sa bližšie vyjadruje ku groomingu. Pri ňom si predátor vytvorí priateľský kontakt s dieťaťom, založený na dôvere, s cieľom sexuálneho zneužitia.
Podotýka, že „čím ďalej, tým viac groomeri tieto deti odkazujú na služby a platformy, kde nefungujú nástroje ochrany alebo ich nemáme aplikované“. Spresňuje, že ide o služby ako Twitch alebo Discord, „kde potom groomer komunikuje s deťmi priamo cez video“. Madro objasňuje, že dieťa tu častejšie stráca opatrnosť, keďže je pod väčším tlakom.
Spresnil, že veľmi často groomeri vyzývajú svoje obete nielen na sexuálne praktiky, ale aj na sebapoškodzovanie či iné formy násilia. Tie potom podľa jeho slov predátori využívajú na to, aby deti vydierali.
Madro spomína, že majú tím online terénnych psychológov práve na týchto platformách, pričom veľmi často podobné prípady zachytávajú v rôznych komunitách. „A potom spolupracujeme s políciou na odhalení týchto jedincov,“ doplnil.
Tento problém riaditeľ IPčka považuje za obrovský fenomén, ktorý sa v online priestore deje s pocitom absolútnej anonymity a v súčasnosti neraz aj medzi rovesníkmi. Apeluje preto na zavedenie dôkladnejších spôsobov ochrany a nástrojov v súvislosti so sociálnymi sieťami, ktoré potom v konečnom dôsledku ochránia duševné zdravie detí.
Na základe ich štatistických údajov a zvyšujúceho sa dopytu po volaní na krízovú linku Madro upozorňuje aj na neistotu týkajúcu sa systémového financovania kľúčových služieb, ako je práve linka pomoci.
„Čísla pritom hovoria jasne. Naše služby sú potrebné viac než kedykoľvek predtým,“ tvrdí s dôvetkom, že práve stabilné financovanie je nevyhnutné na zachovanie dostupnej a nepretržitej pomoci v budúcnosti.