Modernizácia uzla Žilina, najväčšej železničnej stavby v histórii Slovenska, je ukončená. Je v plnej prevádzke a má zásadne zlepšiť plynulosť, bezpečnosť a kapacitu železničnej dopravy nielen v regióne, ale aj na hlavných medzinárodných tratiach smerujúcich cez sever Slovenska.
Projekt zahŕňal modernizáciu približne 14 kilometrov trate v smere východ – západ a 2,3 kilometra v smere sever – juh. Kompletnou obnovou prešli koľaje, výhybky aj trakčné vedenie. Vybudované boli nové nástupištia a podchody vybavené výťahmi a eskalátormi, ktoré zabezpečujú bezbariérový prístup pre všetky skupiny cestujúcich.
Zlepšilo sa aj prepojenie železničnej stanice s okolím mesta vrátane lepšieho prístupu k športovým areálom a plynulejšieho napojenia Žiliny na región Kysúc.
Uzol, ktorý bol dlhé roky úzkym miestom
Minister dopravy Jozef Ráž (Smer) priblížil, že tento projekt zásadne mení kvalitu cestovania po železnici. „Uzol Žilina bol dlhé roky technickým aj kapacitným úzkym miestom. Dnes ho odovzdávame ako modernú železničnú infraštruktúru, ktorá spĺňa európske parametre a zodpovedá 21. storočiu,“ uviedol minister.
Modernizácia umožnila zvýšiť rýchlosť vlakov pri prejazde uzlom až na 120 km/h, v niektorých úsekoch až na 160 km/h. Skrátenie jazdných časov má pozitívny vplyv na regionálnu aj diaľkovú dopravu a zvyšuje konkurencieschopnosť železnice voči individuálnej automobilovej doprave. „Naším cieľom je, aby železnica bola prvou voľbou pre každodenné cestovanie aj pre diaľkové presuny. Bez moderných uzlov, ako je Žilina, to jednoducho nie je možné,“ doplnil Ráž.
Významnou technologickou súčasťou projektu je nové pracovisko riadenia dopravy, ktoré má slúžiť ako základ budúceho dispečerského centra pre sever Slovenska. Do prevádzky boli uvedené aj moderné zabezpečovacie zariadenia vrátane európskeho systému ETCS.
Ten zvyšuje bezpečnosť železničnej dopravy a zároveň pripravuje infraštruktúru na ďalší rast objemu dopravy. „Zavedenie ETCS je kľúčové nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj z hľadiska interoperability v rámci európskej železničnej siete,“ zdôraznil minister dopravy.
Na projekt išli peniaze z eurofondov
Zhotoviteľom stavby bolo Združenie pod Dubňom. Celková zmluvná cena projektu dosiahla 318 miliónov eur. Financovanie bolo zabezpečené z európskych fondov a z Nástroja na prepájanie Európy (CEF), čo podľa rezortu dopravy potvrdzuje strategický význam Žiliny v rámci medzinárodných dopravných koridorov. Mesto leží na priesečníku dvoch hlavných európskych železničných trás: Rýn – Dunaj a Balt – Jadran.
Hoci železničná časť projektu je už dokončená, stavebný ruch v okolí stanice pokračuje. Ukončenie výstavby nového cestného nadjazdu, ktorý má odľahčiť dopravu v širšom centre Žiliny, sa predpokladá do konca roka 2026. „Modernizácia uzla nekončí koľajami. Rovnako dôležité je, aby železnica bola prirodzene prepojená s mestom a cestnou infraštruktúrou,“ dodal Ráž.
Modernizácia uzla v Žiline patrí medzi najnáročnejšie infraštruktúrne projekty realizované na Slovensku v posledných desaťročiach. Práce sa uskutočnili za plnej prevádzky, čo kládlo vysoké nároky na koordináciu výluk a organizáciu dopravy. Počas výstavby si projekt vyžiadal aj dodatočné technické úpravy v dôsledku zložitých geologických podmienok v okolí rieky Váh.