Téma Benešových dekrétov priam „katapultovala“ Maďarskú alianciu do centra politického diania. Stalo sa to najmä po prijatí novely Trestného zákona, podľa ktorej hrozí väzenie každému, kto by spochybňoval dokumenty prijaté po druhej svetovej vojne.
Pripomeňme, že o dôsledkoch uplatňovania Benešových dekrétov hovorí Maďarská aliancia dlhodobo. Napríklad vlani v júni sa jej predseda László Gubík k tejto téme vyjadroval na tlačovej konferencii pod názvom „Stop Beneš“. Tvrdil, že pri stavbe diaľnice D4 prišlo o svoj nehnuteľný majetok približne 250 osôb v hodnote niekoľkých miliónov eur práve v dôsledku odvolávania sa na dekréty bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša.
Prijatá trestná novela vlani v decembri poznačila vzťahy premiérov Viktora Orbána a Roberta Fica. Šéf aliancie Gubík dúfa, že skúsení politici, dlhoroční premiéri, sa dokážu vyrovnať aj s tými témami, na ktoré majú odlišné názory.
„Keď hovorím o vyrovnaní sa so spornými otázkami, nemám na mysli ten povestný koberec, pod ktorý politici za tri desaťročia dokázali schovať množstvo tém, vrátane možného rozšírenia práv národnostných menšín,“ povedal Gubík. Zároveň spomenul status quo a takzvané nadštandardné práva. Podľa neho chýba otvorená a najmä racionálna diskusia aj o týchto otázkach.
Trestná novela vraj môže mobilizovať Maďarov
Šéf aliancie sa vyjadril aj k tomu, ako môže spomínaná novela ovplyvniť prípadnú spoluprácu so súčasnými koaličnými stranami po parlamentných voľbách v roku 2027, ak by bola v hre spoločná vláda.
„Koaličné strany pre paragraf lex Beneš nateraz zabuchli dvere. Nielen Maďarskej aliancii odkázali, aby tíško šúchala nohami, ale celému maďarskému spoločenstvu na Slovensku. Veď 13 zo 143 prezidentských dekrétov sa týka každej rodiny, ktorej predkov po druhej svetovej vojne vysťahovali, deportovali, odvliekli na nútené práce, zobrali im hnuteľný aj nehnuteľný majetok, zbavili ich štátneho občianstva,“ priblížil predseda aliancie.
Doplnil, že kým PS odsúdilo kolektívnu vinu a pozemkové špekulácie v Slovenskom pozemkovom fonde a Lesoch SR, „koalícia a vláda nás posiela do väzenia“.
Gubík zdôraznil, že ak niekto otvoril Benešove dekréty, tak to boli parlamentní poslanci vládnych strán. „My sme chceli zastaviť pozemkovú mafiu a účinnosť nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945. Tým sme neútočili ani na štátnosť, ani na územnú celistvosť krajiny,“ dodal.
Za posledné roky sa nikdy tak často nehovorilo o maďarskej strane ani o maďarskej komunite na Slovensku, ako po otvorení témy dôsledkov Benešových dekrétov. Ide o vec, ktorá by mohla voličsky posilniť alianciu a mobilizovať jej voličov, pretože v prieskumoch agentúr sa nevie dostať nad päť percent, čo je hranica na vstup do Národnej rady.
„Myslím si, že lex Beneš nesie v sebe silný mobilizačný prvok. Rovnako nás mobilizujú aj snahy ministerky kultúry a jej vedúceho úradu. Naši voliči vidia aj to, že južné regióny naďalej zaostávajú. Vláda nesplnila ani tie sľuby, ktoré občanom maďarskej národnosti dala na výjazdových rokovaniach v južných okresoch,“ reagoval Gubík.
Politickú dynamiku dalo PS
Hoci sa aliancia snažila poukazovať na to, že aj 80 rokov po vojne sa Slovenský pozemkový fond a Lesy SR odvolávajú pri zabratí pôdy na Benešove dekréty, jej hlas bol prislabý.
Do popredia tento problém dostalo až opozičné PS, ktoré malo vlani výjazd na juhu Slovenska. Poslanecký klub vyzval vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle smerom k Maďarom na Slovensku. V uznesení hovorila o prijatí opatrení, aby „štátne orgány pri posudzovaní žalôb o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné prijímať rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“.
Následne vláda reagovala vyhlásením, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad výzvami „podnecujúcimi k otváraniu takzvaných Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenia a polarizáciu spoločnosti“.
Napokon parlament prijal v decembri novelu Trestného zákona, ktorá zaviedla trestnosť spochybňovania dekrétov. „Kto verejne popiera alebo spochybňuje mierové usporiadanie pomerov po druhej svetovej vojne, ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov,“ znie diskutovaný paragraf.
Prezident Peter Pellegrini novelu, ktorá rieši aj otázku takzvaných kajúcnikov, podpísal. Zákon však napadol na Ústavnom súde generálny prokurátor Maroš Žilinka. Navrhol, aby súd pozastavil jeho účinnosť. Podnet na súd podala aj opozícia.
Petícia a „samoudanie“
Trestná novela zaktivizovala Maďarov na oboch brehoch Dunaja. Vznikla občianska petícia „na zastavenie uplatňovania povojnových represívnych právnych aktov“.
V texte petície je žiadosť adresovaná vláde, aby navrhla zrušenie sporného paragrafu, čím by sa zabezpečilo, že verejná diskusia o povonovej legislatíve bude slobodná, a nie utlmená Trestným zákonom. Vláda má tiež ustanoviť odbornú komisiu na získanie podrobného prehľadu o konfiškáciách na základe povojnového zákonodarstva po roku 1989. Kabinet premiéra Fica má tiež prijať opatrenia vrátane návrhu zmien zákonov, ktorými sa zamedzí ďalším konfiškáciám a dotknutým osobám sa poskytne kompenzácia.
Iniciátori tejto občianskej aktivity – nitriansky krajský poslanec Örs Orosz, právnik János Fiala-Butora a aktivista Attila Stubendek – na seba dokonca začiatkom januára podali trestné oznámenie.
„Priatelia, pozývame vás, aby ste sa zapojili do malej občianskej neposlušnosti,“ napísal na sociálnej sieti Örs Orosz s tým, že každému, kto petíciu podpíše, hrozí väzenie. Dodal, že s kolegami, ktorí petíciu iniciovali, sa už nahlásili na polícii. Petíciu doteraz podpísalo necelých 8-tisíc ľudí.
Maďarsko dá financie na právnu pomoc
Na prijatú trestnú novelu kriticky reagovali maďarský kabinet a tiež opozícia v Maďarsku. Vláda premiéra Orbána v polovici januára rozhodla, že poskytne príslušníkom maďarskej menšiny právnu pomoc.
„Vidíme, že hoci slovenská právna prax nie je jednotná, úrady a súdy dodnes uplatňujú Benešove dekréty. To spôsobuje škody v občianskoprávnych transakciách, najmä pri predaji poľnohospodárskej pôdy, lesov a nehnuteľností, čo v podstate znemožňuje výkon vlastníckeho práva,“ citovala Gergelyho Gulyása agentúra TASR s odvolaním sa na server 24.hu.
Podľa Gulyása Maďarsko uhradí vzniknuté náklady a poskytne pomoc každému, aby sa mohol obrátiť na príslušné fóra pre ľudské práva.
Líder mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA Péter Magyar adresoval premiérovi Ficovi otvorený list a požiadal ho, aby spornú trestnú novelu stiahol.