Je naozaj ťažké nájsť na finančných trhoch tému, ktorá by nemala spojitosť s americkým prezidentom. Takéto témy našťastie ešte existujú, ale len málokedy sa dostávajú na titulné stránky denníkov. V súčasnosti sa striebru zrejme podarí predrať na prvé miesto mediálneho záujmu.
Veľká strieborná jazda sa nezastavila ani v roku 2026. V roku 2025 striebro posilnilo o viac ako 147 percent, čím jasne prekonalo zlato, ktorého cena rástla „len“ 64 percent. Na konci minulého týždňa obe komodity prekonali dôležité psychologické hranice.
Zlato sa prehuplo cez 5-tisíc dolárov za uncu a cena striebra po prvýkrát začala písať tri číslice. Tam sa však nezastavila a pokračuje v raste smerom k 110 dolárom.
Od začiatku tohto roka vzrástla cena striebra o neuveriteľných 54 percent. Vzostup a graf striebra pripomínajú vývoj bitcoinu v časoch jeho najväčšej slávy. V prípade striebra však nejde o čisto špekulatívny pohyb, stojí za ním niekoľko racionálnych dôvodov.
Dlhodobé podcenenie a štrukturálny dopyt
Prvým dôvodom je dlhodobé podhodnotenie tohto vzácneho kovu. O tom, že je jeho cena nízka, sa hovorí už niekoľko rokov. Aj napriek minuloročnému masívnemu rastu stále výrazne zaostáva za zlatom.
Zatiaľ čo zlato sa aktuálne nachádza na historických rekordných hodnotách aj po očistení o infláciu, striebro má pred sebou ešte kus cesty. Až pri hodnote okolo 140 dolárov by sa dostalo na skutočné historické maximá.
Druhým kľúčovým dôvodom je silný štrukturálny dopyt z priemyslu. Viac ako 60 percent celkového dopytu po striebre pochádza práve odtiaľto, a to predovšetkým z výroby solárnych panelov, elektromobility a elektroniky spojenej s výstavbou dátových centier. Odvetvie elektromobilov rýchlo rastie najmä v Číne, navyše v Ázii prudko stúpa obľuba solárnych panelov. Ide o štrukturálny trend, ktorý bude ceny striebra tlačiť postupne nahor.
Prečo taký prudký rast? Nepružná ponuka
Otázka znie, prečo striebro rastie tak skokovo? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Viac ako 75 percent striebra sa vyťaží ako vedľajší produkt pri ťažbe medi, zinku, olova a ďalších kovov. Čisto strieborné bane zaisťujú iba približne štvrtinu celosvetovej produkcie. Tým sa dostávame k hlavnému dôvodu, teda k nepružnosti ponuky.
Na rozdiel od zlata nemôžu ťažiari striebra rýchlo reagovať na vyššiu cenu otváraním nových baní alebo zvyšovaním produkcie. Aby produkcia striebra výrazne vzrástla, musí najskôr výrazne zdražiť meď, zinok alebo olovo, aby sa ťažiarom týchto kovov oplatilo ťažiť viac. Trh so striebrom je preto od roku 2018 v trvalom deficite, ten napríklad v minulom roku predstavoval 18 percent.
Tieto schodky sa doteraz kryli predovšetkým zo strategických zásob a recyklácie. Teraz sú zásoby, najmä v Číne, prakticky vyčerpané. Vo svete, kde primárne suroviny nadobúdajú na význame, bude navyše narastať tlak na opätovné budovanie zásob. Cena striebra tak môže rásť ešte dlho, kým sa strategické sklady znovu nenaplnia. Rast ceny striebra preto nie je iba špekulatívna bublina – tá, naopak, môže ešte len prísť.
Rušný týždeň na pražskej burze
Uplynulý týždeň bol na pražskej burze prekvapivo rušný. Zníženie cieľovej ceny akcií energetickej spoločnosti ČEZ americkou bankou Morgan Stanley, následné slová ministra priemyslu a obchodu Karla Havlíčka, že zoštátnenie ČEZ-u je opäť na stole, a ako tretí faktor príchod akcií Czechoslovak Group (Strnadova skupina CSG) na amsterdamskú burzu spôsobili výrazný prepad ceny akcií energetického giganta. Hviezda pražského trhu nezažila taký silný trojdňový výpredaj nikdy predtým.
Objavila sa teória, že niektorí veľkí domáci hráči vyberali zisky z ČEZ-u, aby mali hotovosť na nákup akcií CSG v rámci IPO. Ťažko povedať, nakoľko táto hypotéza zodpovedá realite.
Každopádne vstup Strnadovho holdingu na burzu sa mimoriadne vydaril. Akcie začali obchodovanie na 32 eurách, teda o 28 percent vyššie ako upisovacia cena 25 eur. Na primárnom úpise tak výrazne zarobili najmä finančné inštitúcie s prístupom k upisovacej cene. Prvý obchodný deň navyše burzová kapitalizácia CSG predstihla energetický gigant ČEZ a Michal Strnad si upevnil pozíciu najbohatšieho Čecha.
V druhej polovici týždňa sa akcie ČEZ-u z prepadu spamätali a začali opäť rásť. Možno sa minulý týždeň naskytla príležitosť kúpiť akcie ČEZ-u za výpredajové ceny.
Zoštátnenie spoločnosti ČEZ: dva hlavné scenáre
V zásade existujú dva základné scenáre, ako by zoštátnenie mohlo prebehnúť. Prvý pripomína francúzsku cestu s EDF, keď štát vyplatí investorom prijateľnú prémiu nad aktuálnu trhovú cenu. Dlho sa špekulovalo o zaokrúhlenej hladine 1 500 českých korún za akciu (približne 62 eur), čo by minoritní akcionári pravdepodobne akceptovali. Problém je, že štátna pokladnica je prakticky prázdna a nie je jasné, z čoho by sa transakcia financovala.
Druhý scenár naznačujú slová Babišovho hnutia ANO: „Máme pripravený model, ktorý nebude zásadným spôsobom zaťažovať ani štátny rozpočet, ani spoločnosť ČEZ.“ Táto formulácia vzbudzuje u minoritných akcionárov značné obavy.
Štát by mohol využiť rôzne regulačné a politické nástroje na dlhodobý tlak na cenu akcií smerom nadol. Už samotná hrozba takéhoto vývoja by pri odkúpení za dlhodobý priemer ceny ušetrila štátu miliardy korún. S najväčšou pravdepodobnosťou padnú konkrétnejšie návrhy až v roku 2027, vláda tak má ešte celý rok na to, aby na titule ČEZ zvyšovala volatilitu.
Čo sledovať tento týždeň
Čaká nás opäť veľmi nabitý týždeň. V stredu zasadá americký Fed. Kľúčová bude najmä tlačová konferencia, teda či a ako sa Jerome Powell vyjadrí k nátlaku zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Biely dom môže príležitosť využiť aj na oznámenie nového guvernéra Fedu, čím by sa okamžite oslabila pozícia Powella.
Len čo bude známe meno jeho nástupcu, trhy začnú automaticky viac načúvať jemu ako dosluhujúcemu guvernérovi, ktorý za posledné štyri mesiace vo funkcii aj tak nestihne presadiť žiadne zásadné rozhodnutie.
Okrem Fedu prebieha intenzívna výsledková sezóna. V Európe budú dôležité čísla francúzskej LVMH, kľúčového hráča v luxusnom sektore, ktorý je v súčasnosti prakticky jedinou výraznou ekonomickou kartou Európy. Ak sa tu prejaví oživenie, zostane aspoň nádej na rast európskeho HDP.
V Spojených štátoch reportujú Microsoft, Meta, Tesla, IBM, Visa, Mastercard, Exxon a Chevron. Investori budú s napätím sledovať, či sa dozvedia niečo konkrétnejšie o amerických plánoch týkajúcich sa ťažby ropy vo Venezuele.