Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil aktuálne rebríčky škôl podľa výsledkov ich žiakov. Z nich vyplýva, že väčšie školy dosahujú lepšie výsledky.
„Veľká škola má možnosť byť lepšia škola,“ povedal na tlačovej konferencii Mário Lelovský, prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), pri hodnotení výsledkov. Tie podľa neho poukazujú na to, že optimalizácia stredných škôl má pokračovať.
Podotýka, že istotu zlepšenia výsledkov žiakov tým síce škola nezíska, ale z porovnania aktuálnych výsledkov rebríčkov vzdelávacích inštitúcií, kde žiaci a študenti dosiahli najlepšie a najhoršie výsledky, vzišlo, že 50 škôl umiestnených na najvyšších priečkach v rámci Slovenska je práve tých najväčších.
„A 50 najhorších sú malé školy,“ konštatuje Lelovský s tým, že rozdiel medzi 50 najvyššie a 50 najnižšie umiestnenými školami v priemere predstavuje 2,2 bodu. Zároveň je pozoruhodné, že vyššie umiestnené vzdelávacie inštitúcie navštevuje v priemere 539 žiakov a školy s najslabšími výsledkami v priemere 287 žiakov.
Výsledky škôl: obhajcovia minulých umiestnení aj skokani roka
Na margo metodiky zostavovania rebríčkov INEKO uvádza, že do výberu zaradili školy so vzorkou v priemere aspoň 20 žiakov (absolventov) počas každého z uplynulých štyroch školských rokov. Čo sa týka základných škôl, tu vstúpili do hodnotenia výsledky žiakov z Testovania 9, z Testovania 5 a mimoriadne výsledky v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva.
Pri stredných odborných školách sa brali do úvahy písomné maturity, mimoriadne výsledky študentov a regionálna uplatniteľnosť študentov, teda pomer miery zamestnanosti v okrese, v ktorom škola sídli.
„Pri všetkých školách sú posudzované údaje za posledné dostupné štyri školské roky, pričom novšie údaje majú vyššiu váhu,“ uvádza INEKO.
V aktuálnom rebríčku základných škôl podľa dosiahnutých výsledkov žiakov sa na prvej pozícii opäť umiestnila Základná škola Mudroňova v Bratislave. Rovnaké poradie ako pri minuloročnom porovnávaní si obhájili aj ďalšie štyri základné školy.
Riaditeľ INEKO Dušan Zachar zdôraznil, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia to majú vždy oveľa ťažšie už na „štartovacej čiare“, ale napriek tomu vyzdvihuje ZŠ na Komenského ulici v Smižanoch, ktorá sa zaradila medzi školy s veľmi dobrými výsledkami žiakov. Školu navštevuje viac ako tretina žiakov zo sociálne znevýhodneného, málo podnetného prostredia.
Medzi stredné odborné školy, ktorých študenti dosiahli najlepšie výsledky, patrí obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave, kde viac ako polovica študentov absolvuje bilingválne študijné odbory.
Spomedzi gymnázií obsadilo prvú priečku gymnázium na Gröslingovej ulici v Bratislave, známe ako GAMČA, ktorého žiaci majú výborné výsledky v maturitách, predmetných olympiádach a iných súťažiach.
Zachar aj Lelovský však prízvukujú, že tieto rebríčky vypovedajú výlučne o výsledkoch žiakov a nehodnotia komplexnú kvalitu školy. Napriek tomu môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom, ktorý napovie rodičom a deťom pri výbere budúcej školy.
Všetky konkrétne rebríčky hodnotenia základných a stredných škôl na Slovensku v jednotlivých kategóriách a výsledky žiakov z celoplošných testovaní a maturít INEKO voľne sprístupňuje na svojich stránkach.
Lelovský: Hoci sme znížili počet škôl, neurobili sme nič
RÚZ si v súvislosti s aktuálnymi rebríčkami myslí, že systematická optimalizácia siete škôl – najmä v oblasti stredných škôl – musí pokračovať. Slovensko má podľa Lelovského neúmerne vysoký počet malých škôl, čo sa negatívne prejavuje na efektívnosti využívania verejných zdrojov a podľa aktuálnych rebríčkov škôl aj na výsledkoch žiakov.
Optimalizácia je preto podľa viceprezidenta únie zamestnávateľov nástrojom, ako vytvoriť kvalitnejšie školy, ktoré budú pripravovať absolventov schopných obstáť v rýchlo sa meniacom hospodárskom prostredí.
Ako spresnil, hoci ministerstvo školstva začalo s optimalizáciou stredných škôl minulý rok, pričom avizovalo 63 opatrení, reálny dosah malo asi 43 z nich.
„Myslíme si, že aj keď sme znížili počet škôl, ktoré máme, z 808 na 796, neurobili sme nič,“ prízvukuje Lelovský na adresu rezortu školstva a samosprávnych krajov, ktorých správanie je podľa neho pri téme optimalizácie žalostné.
Domnieva sa, že opatrenia by mali byť väčšie ako iba nejaké zlučovanie škôl či presun žiakov alebo identifikačného čísla, ktoré považuje za „kamufláž“. „To sú opatrenia, ktoré v žiadnom prípade nedosahujú žiadne výsledky,“ dodal Lelovský.
Ako pre Štandard spresnil, RÚZ tu nie je na to, aby rušila školy. Zároveň však dodáva, že v dnešnej dobe potrebujú deti nové vzdelávanie, a teda aj nové veľké školy. „Pokiaľ nezabezpečíme deťom rovnaké podmienky vo väčších a moderných školách, tak sa ďalej nedostaneme,“ vraví.
Prízvukuje, že za posledných 30 rokov sa nepostavila ani jedna nová stredná škola. Všetky, ktoré máme, vznikli pred rokom 1990. „Ako je to možné, že sme dokázali vtedy postaviť 500 škôl, a teraz ani jednu?“ poukazuje na alarmujúcu situáciu v školstve, keď sú deti a študenti nútení navštevovať tie isté školy, ktoré kedysi navštevovali aj ich rodičia.
„Dieťa, ktoré chodí dnes do školy, si nezaslúži sedieť v tej istej škole, kde som sedel ja,“ tvrdí Lelovský s tým, že aj keby škola prešla viackrát rekonštrukciou, jej prostredie pre dieťa nebude podnetné, nebude spĺňať dnešnú úroveň a vyhovovať potrebám súčasných detí.
Ako pre Štandard doplnil šéf INEKO Zachar, kľúčom je, aby bol po týchto zmenách dopyt. Pri politických témach však podľa neho nebýva školstvo práve tá oblasť, ktorá by sa napríklad na rozdiel od zdravotníctva stávala prioritnou.
Na základe toho podľa Lelovského vidieť, ako si štát „váži“ vzdelanie, keď sa za tie roky nepostavila ani jedna nová budova strednej školy – na rozdiel od zdravotníctva, kde sa postavili dve nové nemocnice (súkromné).
Ak je teda podľa neho vzdelanie investícia do mladých a mladí sú budúcnosť ľudstva, tak by sa malo do budovania škôl investovať viac.
Na porovnanie uvádza napríklad Fínsko, Singapur či Anglicko, kde sa stavajú nové školy. „Fínsko je krajina, ktorá má rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, dokázala navyše zúžiť tie školy do 469 škôl s [priemerným] počtom žiakov 979,“ uvádza príklad Lelovský, pričom ako vzor pre Slovensko menuje aj Slovinsko.
Prvý viceprezident RÚZ na konferencii poukázal aj na nerealizovanie Testovania 5, ktoré podľa neho chýba, keďže posledné je k dispozícii iba za školský rok 2021/2022.
Preto aj s riaditeľom INEKO spoločne apelujú na ministerstvo školstva, aby čo najskôr obnovilo celonárodné merania. „Kľúčové bude, aby k výsledkom týchto meraní mala prístup aj široká verejnosť a aby neboli vyhradené len pre vyvolených insiderov v rezorte,“ konštatoval Zachar.
