V slovenskom parlamente sú však aj takí poslanci, ktorí nepovedali jasné „nie“ projektu, ktorý má priniesť pokoj do Pásma Gazy. Spomína sa, že by táto nová platforma mieru mohla riešiť aj iné konfliktné zóny sveta. Údiv a kritické reakcie si súčasne vyslúžili niektoré podmienky fungovania rady. Obavy sú aj z toho, ako bude táto nová medzinárodná organizácia fungovať popri OSN.
Hlavné slovo prezidenta USA
Na čele rady bude doživotne Donald Trump s významnými právomocami. Hovorí sa tiež o tom, že by mal mať právo veta. Veľmi diskutovanou podmienkou je, že trvalé členstvo štátu v tejto organizácii bude možné po uhradení jednej miliardy amerických dolárov, uvádza sa v štatúte. Bez poplatku, na základe pozvania je členstvo limitované na tri roky, ktoré môže Trump predĺžiť.
Pozvánku do Rady mieru dostalo aj Slovensko. Stalo sa tak iba nedávno, dva dni po návrate premiéra Roberta Fica (Smer) z USA, kde sa na Floride stretol s americkým prezidentom. Vláda má o pozvánke rokovať v stredu. Odborníci rezortu zahraničných vecí v uplynulých dňoch pripravovali analýzu a vyhodnocovali „možnosti aj riziká“ pozvania do tejto nadnárodnej organizácie.
Ficove plány na členstvo v Bezpečnostnej rade OSN
Premiér Fico aj šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer) v utorok povedali, aké bude stanovisko kabinetu. „Myslím si, že s veľkým poďakovaním by Slovenská republika mala odmietnuť toto pozvanie,“ vyhlásil predseda vlády s tým, že ďalej by sme sa už pozvaniu nemali venovať.
V narážke na OSN uviedol, že medzinárodné organizácie potrebujú reformu. Slovensko podľa neho lobuje u iných štátov, aby sa v rokoch 2028 až 2029 stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
V prípade Rady mieru nie je podľa Fica jasné, či pôjde o dočasnú organizáciu, ktorá sa bude zaoberať iba mierom v Gaze, alebo o stálu inštitúciu. Za nemožné označil, že by Slovensko platilo nejaké členské. „Budeme to podporovať zboku, budeme tomu držať palce, ale určite nevyplatíme miliardu dolárov. Dávame prednosť existujúcemu medzinárodnému poriadku založenému na výsledkoch druhej svetovej vojny a Charte OSN,“ povedal Fico.
Ministrovi Blanárovi navyše prekáža absencia Palestíny v zložení rady, aj keď Slovensko uznalo palestínsku samosprávu a podporuje dvojštátne riešenie konfliktu v Pásme Gazy.
Prečo byť súčasťou Trumpovho projektu
Nie všetci zákonodarcovia, ktorých oslovil Štandard, by Trumpa odmietli. Poslanec KDH Branislav Škripek by dokonca do tohto projektu išiel napriek niektorým kritickým pripomienkam. Upozornil však, že ide o jeho osobný postoj, nie celého KDH.
Poslanec označil vytvorenie rady za návrh, aby medzinárodné spoločenstvo zasiahlo do problémov v Pásme Gazy a „vnútilo nejaký poriadok“. Zároveň považuje prístup Trumpa za bizarný, lebo si „mýli radu s obchodným projektom“, do ktorého má každý stály člen prispieť jednou miliardou dolárov.
„Konečne je tu však nejaký návrh na medzinárodné riešenie, aby Pásmo Gazy neriešil len Fatah zo Západného brehu Jordánu a Hamas, ktorý totálne zdegradoval Palestínčanov na nesamostatnú, nesvojprávnu entitu, ktorá sa bojí aj ich a národ ako taký sa nikam nevyvíja,“ zhodnotil Škripek.
Na otázku, prečo by teda malo byť Slovensko súčasťou mierového riešenia v Gaze, poslanec odvetil, že by „sme boli súčasťou tvorby pokoja a kontroly na Blízkom východe“. Podľa neho je to absolútne potrebné, pretože doteraz sa svetu nedarilo docieliť mier. Upozornil, že v tejto časti sveta sa stále bojuje a Irán vyzbrojuje armády v Gaze, Jemene, Iraku, Pakistane a Afganistane.
„Poďme prispievať k mieru, veď oni si nevedia pomôcť. Trump je predstaviteľ obrovskej sily sveta a stále zdôrazňuje mierové veci. Napomohol k prepusteniu bieloruských disidentov alebo k uzatvoreniu mierovej dohody medzi Azerbajdžanom a Arménskom,“ dodal poslanec Škripek.
Farkašovský: Chce to čas
Pokiaľ ide o koaličnú SNS, tá cez víkend vyzvala premiéra, aby pozvánku do rady odmietol. Národniari ju označili za „zjavne účelovú a má zakrývať udalosti spojené s Grónskom, Venezuelou a ďalšími geopolitickými krokmi, ktoré nás ešte len čakajú“.
Podpredseda zahraničného výboru parlamentu Karol Farkašovský (SNS) však naznačil, že by Radu mieru hneď neodpisoval a odporúča počkať.
„Rada mieru je príliš rýchlo vytvorená prezidentom USA. Nepoznáme bližšie štatút ani kompetencie. Chce to čas, kým zapustí korene v medzinárodnej politike a získa si všeobecnú dôveru. Nie je nutné vstupovať do nej hneď. Určite by o tom nemal rozhodovať prezident ani premiér, ale Národná rada SR,“ priblížil Farkašovský.
Poslankyňa zahraničného výboru parlamentu Paula Puškárová (Hlas) uviedla, že Rada mieru vytvára viac otázok, než prináša odpovedí, a viac neistoty, než upokojuje medzinárodnú situáciu. „V čase, keď svet potrebuje predvídateľnosť a stabilitu, pôsobí skôr ako politický experiment než ako seriózny nástroj prevencie konfliktov,“ priblížila.
Ponuku Trumpa by podľa poslankyne Slovensko nemalo prijímať automaticky ani pod tlakom. Každý takýto návrh sa musí posudzovať výlučne z hľadiska národného záujmu a dlhodobej bezpečnosti krajiny. „V situácii, keď sa oslabujú tradičné medzinárodné väzby a spochybňuje sa európsky bezpečnostný rámec, je rizikové vstupovať do formátov, ktoré viac rozdeľujú, než spájajú,“ dodala.
Kto mu má veriť? znie z opozície
Líder PS Michal Šimečka označil projekt amerického prezidenta za pofidérny. Michal Šipoš z Hnutia Slovensko si myslí, že sa treba držať spojencov v prvom rade z európskych krajín, ktoré „majú príčetných lídrov, a to sú Nemecko a Francúzsko“. Osobitne spomenul, že by sa Slovensko malo snažiť o dobré vzťahy s Poľskom.
„Donald Trump niečo povie ráno a večer zase povie niečo iné. Kto môže tomuto človeku veriť? Kto ho môže brať vážne, okrem toho, že je prezidentom najsilnejšej krajiny sveta,“ podotkol Šipoš.
Poslanec Juraj Krúpa (SaS) povedal, že prezident USA sa rozhodol ignorovať medzinárodné právo a medzinárodné inštitúcie. „Vytvára si akési paralelné inštitúcie, ktoré nemajú žiadne štruktúry ani jasný obsah, čo má táto Rada mieru spĺňať,“ zhodnotil s tým, že jednoznačne by pozvánku odmietol.
„Tam nemáme čo robiť. Neviem, aké výhody nám z toho môžu plynúť, keď budeme v klube s diktátormi, ktorí to berú ako možnosť získať si väčšiu priazeň Trumpa. Zároveň sú to krajiny, ktoré nerešpektujú medzinárodné právo a ľudské práva. Naša orientácia musí byť na Európu,“ dodal Krúpa.
Trumpa odmietli silní hráči v EÚ
Vznik rady oznámil americký prezident 22. januára vo švajčiarskom Davose počas konania Svetového ekonomického fóra. Pozvánku malo dostať okolo 60 krajín, medzi nimi sú Rusko, Ukrajina, India alebo Vatikán.
Účasť zatiaľ potvrdili Argentína, Azerbajdžan, Izrael, Vietnam, Saudská Arábia, Maďarsko a Bulharsko. Naopak, pozvánku odmietli najsilnejšie štáty EÚ, Nemecko a Francúzsko.