Vražda sa stala vo februári 2018. Po ôsmich rokoch tak stále nepoznáme definitívny záver. Organizácia Reportéri bez hraníc minulý piatok vyzvala Špecializovaný trestný súd, aby neopakoval chyby z minulosti a poctivo zvážil všetky dôkazy.
„Organizácia Reportéri bez hraníc vyzýva súd, aby sa poučil z chýb predchádzajúcich procesov a dôkladne preskúmal všetky dôkazy v spise v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu,“ píše sa v ich vyhlásení.
Ide o narážku na dôkazy, ktoré predtým senát ŠTS podľa Najvyššieho súdu SR buď ignoroval, alebo nesprávne vyhodnotil.
Neopakovať chyby z minulosti však už celkom nie je možné. Nie je to totiž len „špeciál“, kto pochybil. Zlyhanie má na svedomí predovšetkým polícia, ktorá zaistila dôkazový materiál (Threemu) nezákonným spôsobom. Je otázne, nakoľko to ovplyvní nový proces, keďže komunikácia Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej cez túto aplikáciu mala zásadný význam pre dokazovanie.
Kľúčové chyby sa možno nebudú dať napraviť. O najdôležitejší dôkaz pri vyšetrovaní vraždy novinára sme možno nadobro prišli a nemusí to byť len chyba sudcov alebo prokuratúry, ak sa Kočnera ani do tretice nepodarí odsúdiť.
Nový senát síce Threemu ako dôkaz pripustil a avizoval, že táto komunikácia sa bude na súde čítať, otázne však je, nakoľko sa mu podarí tento záver presvedčivo zdôvodniť vzhľadom na verdikt Súdneho dvora EÚ, ktorý spôsob získania tejto komunikácie považuje za nezákonný.
Prečo špeciál dodnes neodsúdil Kočnera
V prvých dvoch procesoch sa Kočnera nepodarilo za skutok odsúdiť, no v oboch prípadoch senátu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) prípad vrátil Najvyšší súd SR. Jeho senát vedený Petrom Paludom pomenoval pochybenia, ktorým sa Štandard venoval v dvoch rozhovoroch s Paludom.
V kauze sú zatiaľ právoplatné tri rozsudky. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó bol odsúdený na 15 rokov nepodmienečne. Ich prípady sú definitívne uzavreté v samostatnom konaní. Aktuálne prebieha proces už iba s Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou, v ktorom vyššie zmienená trojica figuruje v pozícii kľúčových svedkov.
Senát ŠTS už dvakrát Kočnera oslobodil. Prvýkrát ešte v roku 2021, v pomere 3 : 0 (v prípade Zsuzsovej to bolo 2 : 1 v jej prospech). Na druhýkrát sa zmenil jeden zo sudcov senátu, ktorý podľa všetkého hlasoval inak ako jeho predchodca. Zsuzsová bola v máji 2023 odsúdená a dostala súhrnný trest 25 rokov (v pomere 1 : 2). Kočner však bol oslobodený pomerom 2 : 1.
Najvyšší súd v máji minulého roka zrušil rozsudok ŠTS a prípad mu vrátil pre chyby v napadnutom rozsudku. Prípad bude tentoraz rozhodovať iný senát ŠTS, jeho členovia si tak musia odznovu naštudovať hrubý spis.
Voči oslobodeniu Kočnera (v oboch prípadoch) prokurátor podal odvolanie a senát Najvyššieho súdu vedený Petrom Paludom nariadil doplniť dokazovanie a prikázal mu vziať do úvahy dôkazy, ktoré podľa neho ŠTS nerešpektoval.
Najvyšší súd tak prípad pridelil novému senátu, vedenému Miroslavom Mazúchom. Proces sa tak začína odznova, tentoraz je však spojený aj s objednávkou vraždy prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica.
Andruskó vypovedal, ako si Zsuzsová objednala vraždu Žilinku, ktorý vtedy dozoroval Kočnerove kauzy. Dušan Kracina, ktorý mal vraždu sprostredkovať, dostal trest osem rokov.
Najvyšší súd považuje za nesprávny záver, podľa ktorého Zsuzsová mala vraždu objednať bez vedomia Kočnera, aby mu urobila radosť. Nemajetná žena, ktorá bola závislá od Kočnera, si tak mala objednať vraždu za najmenej 70-tisíc eur. To isté platí aj v prípade objednávky vrážd Žilinku a Šufliarskeho.
Výčitky Najvyššieho súdu
Prvému rozhodnutiu ŠTS podľa Paludu chýbala vnútorná logika, keďže dôkazy postačovali, ale boli nesprávne interpretované. Išlo napríklad o „enigmatickú“ šifrovanú komunikáciu Kočnera a Zsuzsovej, v ktorej sa podľa analýzy polície kódovaným spôsobom rozprávali o vražde, súd však takúto interpretáciu odmietol. Paluda senát ŠTS tvrdo kritizoval za povrchné hodnotenie dôkazov, ktoré interpretoval mimo kontextu, prípadne niektoré dôkazy vôbec nevykonal.
ŠTS napríklad spochybnil výpoveď Zoltána Andruskóa, ktorého súd bral vážne a považoval za dôveryhodného svedka pri odsúdení Tomáša Szabóa, no pri úlohe Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej už o jeho vierohodnosti pochyboval. Bez jeho výpovede sa prípad ukazuje v inej perspektíve, keďže práve on vypovedal o zapojení Kočnera do prípadu, nebol však priamym svedkom tohto zapojenia.
Najvyšší súd však namietal, že jeho výpoveď bola v súlade aj s inými dôkazmi a vykazovala logickú vnútornú koherenciu. Andruskó napríklad spomína, že Zsuzsová mala ísť deň po vražde vo februári 2018 na stretnutie s Kočnerom na súd, pričom na tomto súde bola v ten deň nahlásená bomba. Andruskóova výpoveď tak bola overiteľná aj z nezávislého zdroja.
Podobné to bolo aj s ďalším svedkom, Kočnerovým bývalým priateľom Petrom Tóthom. Ten podľa senátu ŠTS vypovedal proti Kočnerovi iba preto, že sa vraj chcel vyviniť a chrániť seba. Lenže aj jeho výpoveď dáva vnútornú logiku, čo súd nevzal do úvahy a senát Najvyššieho súdu mu to vytkol. „Vytvára to uzatvorenú mozaiku dôkazov, ktoré sú silne naviazané jeden na druhý, až vám z toho nemôže vyjsť nič iné,“ povedal Paluda v rozhovore pre Štandard ešte v roku 2021.
Nižší súd takisto odmietol uznať, že komunikácia medzi Kočnerom a Zsuzsovou, kde hovoria o „svrabe“, „lekárni“ alebo „vypadnutých zuboch“, bola symbolická a niesla skryté odkazy. Posudok Filozofickej fakulty UK však ich komunikáciu zanalyzoval a dospel k záveru, že ich symbolický jazyk, naopak, hovorí jasnou rečou a pri poctivom skúmaní má jasnú líniu prípravy vraždy.
Lenže ak sa ich komunikácia interpretuje doslovne, prestáva dávať logiku. Aj to bola námietka Paludovho senátu, a keďže ŠTS jeho závery odmietol rešpektovať, Najvyšší súd SR senátu prípad napokon odobral.
Avšak po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ o nezákonnosti samotnej Threemy najväčším problémom pre obžalobu už zrejme nebude len interpretácia šifier, ale to, nakoľko budú správy z Threemy vôbec procesne použiteľné.
Súdny dvor vytkol najmä to, že Kočnerov mobil nebol zaistený v rámci domovej prehliadky alebo zadržania jeho majiteľa, ale bol polícii odovzdaný Petrom Tóthom, ktorý sa k mobilu dostal oklamaním Kočnerovej rodiny v čase, keď bol Kočner vo väzbe. V tom čase Kočner ešte Tóthovi dôveroval, a preto mu zabezpečil prístup k mobilu. Tóth však ako utajený svedok konal proti Kočnerovi a mobil odovzdal polícii.
Podľa európskeho súdu je však na získanie mobilu podozrivého nevyhnutné, aby OČTK získali povolenie súdu, keďže údaje v mobile tvoria vysoký stupeň súkromia jeho majiteľa. Ide teda o závažný zásah do základných práv zakotvených v Charte ľudských práv EÚ, ktoré sa nedajú obísť ani pri vyšetrovaní závažnej trestnej činnosti. Množstvo dôkazov voči Kočnerovi stojí a padá práve na komunikácii z Threemy, a to platí aj pri kódovaných správach Kočnera a Zsuzsovej.
Nový senát pripustil Threemu
Nový senát počas prvého pojednávacieho dňa zatiaľ ukázal, že môže mať k pohľadu Najvyššieho súdu SR bližšie ako ten predchádzajúci. Pripustil napríklad spornú Threemu ako dôkaz.
„Senát prvostupňového súdu je viazaný aj právnym názorom odvolacieho súdu v tejto konkrétnej veci a Najvyšší súd SR v tejto veci rozhodol naposledy 20. mája 2025, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval a vydal pokyn aj na prečítanie správ z aplikácie,“ uviedol sudca Mazúch.
Threemu teda pripustil preto, že mu to Najvyšší súd SR prikázal vo svojom odôvodnení. To však prišlo ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora.
Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli v trestnej veci akcie Búrka minulý rok rozhodol o nezákonnosti Threemy ako dôkazu. Sudca týmto záverom reflektoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Giertli uviedol, že na odblokovanie zaisteného alebo odňatého telefónu a získanie dát z neho treba predchádzajúce súdne alebo administratívne povolenie, ktoré musí byť preskúmateľné.
Problém je v tom, že ak jeden sudca ŠTS prijal záver o nezákonnosti dôkazu práve s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, je otázne, ako presvedčí iný sudca tohto súdu, že opačné konanie je procesne v poriadku. Slovenskí sudcovia musia prihliadať na závery Súdneho dvora EÚ ako na záväzný výklad súdu vyššej inštancie.
Pre Mazúchov senát teda nestačí, ak Threemu jednoducho pripustí, ale bude to musieť zdôvodniť v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, čo bude náročné. Súd teda Threemu priberie ako dôkaz, to však môže obhajcom dať do rúk novú zbraň, ktorou môžu rozsudok napadnúť neskôr.