Predseda vlády Robert Fico aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer-SD) už v utorok avizovali, že poďakujú za pozvanie do Rady mieru a že Slovensko nebude jej súčasťou.
Projekt amerického prezidenta má riešiť mierové usporiadanie v Pásme Gazy a vychádza z minuloročnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Snahou Trumpa je však posunúť radu ďalej s cieľom predchádzať vojenským konfliktom aj v iných častiach sveta.
Kaliňák: Nejde o miliardu
Na čele rady je doživotne prezident Trump, bude mať tiež právo veta. Podmienkou trvalého členstva štátu v tejto inštitúcii je príspevok vo výške jednej miliardy dolárov, píše sa v zakladajúcom dokumente. Bez poplatku, na základe pozvania, je členstvo obmedzené na tri roky, ktoré môže Trump predĺžiť.
„V tejto chvíli to nie je možné. Nejde o tú miliardu, pretože môže a nemusí existovať. Je to otázka, ako sa právny poriadok stavia k takejto iniciatíve,“ povedal po rokovaní vlády vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Podľa neho Slovensko má komplikovanejšiu ústavu ako iné štáty. Doplnil, že sa tento problém podrobne analyzuje.
Minister Blanár po rokovaní kabinetu vyhlásil, že Slovensko robí politiku na všetky štyri svetové strany a „kľúčové je dodržiavanie medzinárodného práva a Charty OSN“. Upozornil, že by mohlo dôjsť k stretu záväzkov vyplývajúcich z Charty OSN a Rady mieru.
Šéf diplomacie pripomenul, že Slovensko sa chce uchádzať o post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029 a je potrebné sa na to maximálne sústrediť. Podľa Blanára vláda „jednomyseľne“ dospela k záveru, že sa nepripojí k Charte Rady mieru. Bude však podporovať úsilie amerického prezidenta a sledovať mierový vývoj v Gaze.
Prezident Peter Pellegrini rozhodnutie vlády „privítal" a považuje ho za správne.
Určujúca je Charta OSN
Odborníci rezortu diplomacie pripravili materiál pre vládu, vysvetlili, čo by z členstva v rade vyplynulo. Pre slovenský kabinet je a zostáva základným dokumentom upravujúcim mierové spolunažívanie štátov a národov Charta OSN.
Vo vládnom dokumente sa píše, že z hľadiska slovenského zmluvného práva je Charta Rady mieru medzinárodnou zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii a na ktorej platnosť sa pred ratifikáciou prezidentom vyžaduje súhlas Národnej rady SR.
„V prípade kolízie záväzkov vyplývajúcich z rozhodnutí prijatých v rámci Rady mieru so záväzkami v Charte OSN by Slovenská republika musela v zmysle článku 103 Charty OSN uprednostniť záväzky vyjadrené v Charte OSN,“ uvádza sa vo vládnej analýze.
Dokument sa odvoláva aj na nevyhnutnú konsolidáciu verejných financií, a tak by finančný záväzok vo výške jednej miliardy amerických dolárov nebol štát schopný naplniť.